A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- Nezamieňať s heslom mononuklidický prvok.
Monoizotopický prvok je chemický prvok, ktorý má len jeden stabilný izotop (nuklid). Existuje len 26 prvkov, ktoré majú túto vlastnosť.
Stabilita prvkov je definovaná experimentálne, keďže existujú stabilné nuklidy s atómovým číslom vyšším než 40, ktoré sú teoreticky nestabilné, ale evidentne majú tak dlhé polčasy rozpadu, že ich rozpad nebol nikdy pozorovaný priamo ani nepriamo (meraním produktov ich rozkladu).
Monoizotopické prvky sú charakteristické (okrem jedného prípadu) nepárnym počtom protónov Z a párnym počtom neutrónov. Kvôli zisku energie na základe jadrových párovacích efektov spôsobuje nepárny počet protónov nestabilitu izotopov s nepárnym Z, čo u ťažších prvkov vyžaduje párový počet neutrónov, aby sa jadro stabilizovalo. Jediné prvky, ktoré majú stabilné nuklidy s nepárnym počtom protónov i neutrónov, sú 2H, 6Li, 10B, 14N a 180m1Ta.
Jediná výnimka tohto pravidla s nepárnym počtom protónov je berýlium. Jeho jediný stabilný prvotný izotop, 9Be, má 4 protóny a 5 neutrónov. Tento prvok nemá stabilný izotop so zhodným počtom protónov a neutrónov (8Be, 4 z každého) kvôli jeho tendencii rozkladu na alfa častice, ktoré sú výhodné kvôli extrémne silnej väzbe v jadre hélia (4He). Takisto však nemá stabilný izotop so 4 protónmi a 6 neutrónmi kvôli ich veľkému relatívnemu rozdielu pre tak ľahký prvok. Napriek tomu má 10Be polčas rozpadu asi 1,36 milióna rokov, čo je príliš málo na to, aby to bol prvotný nuklid, ale stále ukazuje nezvyčajnú stabilitu ľahkého prvku s tak veľkým relatívnym nepomerom častíc.
Rozdiel od mononuklidických prvkov
Zoznam monoizotopických prvkov sa prekrýva, ale nie je zhodný, so zoznamom mononuklidických prvkov, ktoré sú charakterizované jediným izotopom (nuklidom) v prírode.[1] Dôvod pre tento rozdiel je prítomnosť niekoľkých rádioaktívnych prvotných nuklidov s dlhými polčasmi rozpadu v prírode, ktoré tvoria zmes s monoizotopickými prvkami, takže nie sú prirodzene mononuklidické. Táto situácia nastáva pre 7 monoizotopických prvkov: vanád, rubídium, indium, lantán, európium, rénium a lutécium. Pre dva z týchto prvkov (indium a rénium) je rádionuklid v skutočnosti bežnejší než stabilný izotop.
V dvoch ďalších prípadoch (bizmut[2] a protaktínium) existujú mononuklidické prvky, ktoré majú prvotné nuklidy (s dlhým polčasom rozpadu), ale nie sú monoizotopické, pretože tento nuklid je rádioaktívny, takže nemajú žiadne stabilné izotopy. Aby prvok mohol byť monoizotopický, musí mať jeden stabilný nuklid.
Zoznam monoizotopických prvkov
Prvky, ktoré nie sú mononuklidické, sú označené hviezdičkou a je u nich uvedený rádioizotop s dlhým polčasom rozpadu. V dvoch prípadoch (indium a rénium) je rádioizotop bežnejší než stabilný izotop a v jednom prípade (európium) sa vyskytujú približne rovnako často.
- Berýlium-9
- Fluór-19
- Sodík-23
- Hliník-27
- Fosfor-31
- Skandium-45
- Vanád-51*, v prírode existuje 0,25 % rádioaktívneho izotopu vanád-50
- Mangán-55
- Kobalt-59
- Arzén-75
- Rubídium-85*, v prírode existuje 27,84 % rádioaktívneho izotopu rubídium-87
- Ytrium-89
- Niób-93
- Ródium-103
- Indium-113*, v prírode existuje 0,09 % rádioaktívneho izotopu indium-115
- Jód-127
- Cézium-133
- Lantán-139*, v prírode existuje 95,7 % rádioaktívneho izotopu lantán-138
- Prazeodým-141
- Európium-153*, v prírode existuje 47,8 % rádioaktívneho izotopu lantán-138
- Terbium-159
- Holmium-165
- Túlium-169
- Lutécium-175*, v prírode existuje 2,59 % rádioaktívneho izotopu lutécium-176
- Rénium-185*, v prírode existuje 62,6 % rádioaktívneho izotopu rénium-187
- Zlato-197
Referencie
- ↑ N. E. Holden, "Standard Atomic Weight Values for the Mononuclidic Elements - 2001," BNL-NCS-68362, Brookhaven National Laboratory (2001)
- ↑ Až do roku 2003 sa predpokladalo, že 209Bi patrí do prvej kategórie. Potom sa zistilo, že jeho polčas rozpadu je 1019 rokov, teda asi 109x vek vesmíru.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk