A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Neutrónová bomba je typ taktickej jadrovej zbrane, ktorá vo zvýšenej miere vyžaruje neutróny. Je to termonukleárna zbraň, v ktorej je až polovica energie uvoľnená vo forme ionizujúceho žiarenia, z ktorého viac ako polovica pripadá na neutrónové žiarenie. [1] I keď má stále silné tepelné a tlakové účinky, jej hlavným cieľom sú živé organizmy. Bežná predstava, že neutrónová bomba zabíja, ale infraštruktúru neničí, nie je celkom správna, v okruhu niekoľko stoviek metrov ničí rovnako ako obyčajná jadrová zbraň o ekvivalente zhruba kilotona TNT. Človeka ale dokáže zabiť svojim žiarením na vzdialenosť mnohokrát vyššiu.
História
Za vynálezcu neutrónovej bomby je považovaný Samuel Cohen, ktorý jej koncept navrhol v roku 1958. Prvýkrát ju USA vyskúšali v roku 1963.[2] Na konci sedemdesiatych rokov bol jej vývoj zastavený, ale v osemdesiatych opäť obnovený. Mala byť použitá pre zastavenie prípadného útoku obrnených vojsk Varšavskej zmluvy. Pancierovanie totiž nie je pre neutrónové žiarenie prekážkou. Jeden z vyvinutých typov, W79, bol aj s delostreleckým 8″ nábojom.[3]
Reakcia ZSSR bola veľmi prudká, zrejme kvôli vedomiu jej účinnosti na pozemné vojská a veľkej ekonomickej záťaži pri jej výrobe. Zbraň vo svojej propagande označovali za „barbarskú“, „nehumánnu“ a „útočnú“. V novembri 1978 Leonid Brežnev vo svojom prejave prehlásil, že ZSSR túto zbraň tiež dávno vyskúšal, ale nikdy ju nezačal masovo vyrábať.[4]
Po skončení studenej vojny USA neutrónové bomby vyradili zo svojej výzbroje. Poslednú neutrónovú bombu USA rozobrali v roku 2003. Neutrónovú bombu vyskúšalo v roku 1980 aj Francúzsko, ale ani to ju už tiež nepoužíva. Predpokladá sa, že neutrónovou bombu by mohla od roku 1988 zostrojiť aj Čína.
Účinky
Kilotonová neutrónová bomba ktorá exploduje 1 km nad zemou spôsobí vo vzdialenosti 300 metrov smrť v priebehu dvoch dní, a vo vzdialenosti 700 m priebehu týždňa. Zabíja až do vzdialenosti 2600 m a podstatné škody pôsobí na vzdialenosť 3,5 km. Oneskorené účinky sú tiež jej nevýhodou, pretože zasiahnutí vo väčšej vzdialenosti, po prvotnej paralýze sa dočasne preberú a ešte niekoľko dní sa cítia relatívne dobre.[5] Dá sa predpokladať, že pri vedomí na pokraji smrti sa podľa toho zachovajú.
Referencie
- ↑ Jaderné zbraně . Fakulta jaderná a fyzikálně inženýrská, . Dostupné online. (česky)
- ↑ NEUTRON BOMB . Trivia-Library.com, . Dostupné online. Archivované 2011-06-06 z originálu. (anglicky)
- ↑ Complete List of All U.S. Nuclear Weapons . Nuclearweaponarchive.org, rev. 2006-10-14, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ A. AQUINO, PH.D., Michael. The Neutron Bomb . San Francisco: xeper.org, 1980, 1982, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ Nuclear Fallout . personal.umich.edu, . Dostupné online. Archivované 2007-05-01 z originálu. (anglicky)
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Neutronová bomba na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk