A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nikéforos Chumnos byzantský vzdelanec a úradník | |
stredoveká filozofia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | po 1250 a pred 1255[1] |
Úmrtie | 1327 Konštantínopol |
Dielo | |
Škola/tradícia | byzantská filozofia |
Oblasť záujmu | prírodná filozofia, kozmológia, psychológia, teológia |
Ovplyvnený
| |
Nikéfor(os) Chumnos (iné prepisy: Nikefor(os) Chumnos, Nikifor(os) Chumnos, Nikifóros Chumnos,[2] mníšskym menom Nathanael, starogr. Νικηφόρος Χοῦμνος; * po 1250 – † 16. január 1327, Konštantínopol)[1] bol byzantský vzdelanec (spisovateľ, teológ, filozof, aristotelovec[3]) a štátny úradník v období palaiológovskej renesancie, literárny, či kresťanský humanista (nie však v západnom ponímaní),[3][4] správca v Solúne v rokoch 1309 – 1310. Jeho priateľom a neskôr rivalom a nástupcom po jeho mocenskom úpadku bol Theodoros Metochites. V roku 1326 vstúpil do kláštora, kde aj zomrel.[5] Založil konštantínopolský Kláštor Theotokos Georgoepikoos.[1]
Životopis
Pochádzal z aristokratického rodu Chumnovcov. Študoval rétoriku a filozofiu u Gregora II., pričom sa pripravoval na kariéru v úradníckom aparáte Byzantskej ríše. Prvýkrát sa v historických prameňoch objavuje okolo roku 1275, keď bol poverený diplomatickou misiou k perzskému ílchánovi. Za vlády Andronika II. bol v roku 1293 menovaný mystikom a asi o dva roky získal titul vedúceho cisárskej advokátskej kancelárie epi tu kanikleu. Približne v rokoch 1293 až 1305 tiež pôsobil ako minister (mesazón) Andronika II. V roku 1303 sa uskutočnila svadba Nikéforovej dcéry Ireny Chumniany s despotom Jánom (synom Andronika II.), čím sa Chumnos dynasticky spriaznil s vládnucim rodom Palaiologovcov. V rokoch 1309 až 1310 slúžil ako správca v Solúne, no následne začal jeho vplyv upadať a stiahol sa z verejného pôsobenia. Na významných postoch ho nahradil Theodoros Metochites, s ktorým Nikefóros viedol ostré polemiky. V roku 1316 Chumnos odišiel do Kláštora Krista Filantropa, kde v januári 1317 zomrel.[1][6]
Dielo
Nikéforos bol typickým predstaviteľom byzantskej inteligencie. Jeho klasicistické rétorické a literárne vzdelanie ovplyvnilo okrem jeho literárnej činnosti aj formálnu úpravu jeho úradných správnych aktov, snažil sa napodobnovať klasických gréckych spisovateľov.[4] Chumnos sa venoval prírodnej filozofii, obzvlášť kozmológii a psychológii. Dokonale poznal diela Aristotela a Platóna, ako aj novoplatonikov.[2]
Nevydané dielo, v ktorom sa Chumnos myšlienkovo blíži k západným nominalistom,[3] idey podľa neho neexistujú pred hmotou a vnímateľnou skutočnosťou, vyhradzuje ich v samostaných zmyslami vnímateľných predmetoch. Boh podľa neho existuje ako svojbytný a nezávislý od ostatných bytostí, čím sa odlíšil od Aristotela a priblížil k Platónovi.[2] Dielo je namierené proti Plotinovi a novoplatónskej filozofii hlásajúcej preexistenciu a primárnosť ideí pred látkou.[4]
- O hodnote a účinku slov (Peri logu kriseós kai ergasias)[4]
Namierený proti Plótinovmu a novoplatónskemu učeniu. Obhajuje tu náuku o nesmrteľnosti duše založenú na aristotelovskom učení.
- chváloreči a príležitostné reči[4]
Patrí sem napr. jeho reč O spravodlivosti (Peri dikaiosynés) nabádajúca Solúnčanov k odstráneniu sociálnej nerovnosti.
Referencie
- ↑ a b c d e CHOUMNOS, NIKEPHOROS In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 433 – 434. (po anglicky)
- ↑ a b c ZOZUĽAK, Ján. Byzantská filozofia. Plzeň : Aleš Čeněk, 2016. 221 s. ISBN 978-80-7380-640-8. S. 53, 56, 163.
- ↑ a b c d e ZÁSTĚROVÁ, Bohumila, et al. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 383 – 384.
- ↑ a b c d e f g h DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 272 – 274.
- ↑ Chumnos, Nikeforos In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 209.
- ↑ Chumnos, Nikephoros In: Lexikon des Mittelalters. Band 2. Bettlerwessen bis Codex von Valencia. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 2055.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk