O pôvode druhov
On the Origin of Species
Titulna stránka z 1.vydania[1]
Autor	Charles Darwin
Pôvodný jazyk	angličtina
Krajina vydania	Spojené kráľovstvo
Nakladateľstvo originálneho vydania	John Murray
Dátum 1. vydania originálu	24. november 1859[2]
Chronológia
Predchádzajúci diel	On the Tendency of Species to form Varieties; and on the Perpetuation of Varieties and Species by Natural Means of Selection
Nasledujúci diel	Fertilisation of Orchids
Slovenské vydania knihy
Prvé vydanie knihy Dátum slovenského vydania 2006 Väzba Tvrdá väzba Formát 13,5 x 19,0 cm Hmotnosť 0,56 kg Edícia Ad fontes Vydavateľstvo Kalligram Prekladateľ Cedzo Richard Počet strán 542 ISBN ISBN 80-7149-745-2
Ďalšie odkazy
Commons	O pôvode druhov
Literárny portál  Biologický portál

O pôvode druhov (celý názov a iné názvy pozri nižšie) je významné dielo vedeckej literatúry, ktoré publikoval Charles Darwin dňa 24. novembra 1859. Darwin v tejto knihe prvýkrát uverejnil svoju evolučnú teóriu. Kniha bola po prvý raz v slovenčine vydaná v roku 2006 v Bratislave vo vydavateľstve Kaligram v preklade Richarda Cedza ^[3].

Názvy

Anglický názov znie: On the Origin of Species : by Means of Natural Selection, or the Preservation of Favoured Races in the Struggle for Life - doslovný preklad: O pôvode druhov: prostredníctvom prírodného výberu , alebo uchov(áv)anie zvýhodnených plemien v boji o život.

V slovenčine kniha vyšlo pod názvami:

• O pôvode druhov: prostredníctvom prírodného výberu^[4]
• Pôvod druhov^[5].

Inak sa v slovenských textoch uvádza aj pod názvami (uvedený je len výber):

• O pôvode druhov prírodným výberom^[6][7],
• O pôvode druhov prostredníctvom prirodzeného výberu, alebo zachovanie zvýhodnených rás v boji o život ^[8]
• O pôvode druhov^[9][10]
• O vzniku druhov prirodzeným výberom (alebo uchovávanie prospešných plemien v boji o život)^[11][12][13],
• O vzniku druhov^[9].

Úvod

Darwin v tejto knihe prvýkrát uverejnil svoju evolučnú teóriu, ktorá je založená na myšlienke, že princíp prežitia a vývinu všetkého živého spočíva v prirodzenom výbere, teda lepšom prispôsobení sa podmienkam, v ktorých jedinci žijú. Predložil množstvo dôkazov, že rozmanitosť života vznikla odlíšením vývoja jedincov zo spoločných predkov. Darwinova kniha vyvolala rozsiahlu diskusiu, nielen prírodovednú, ale aj filozofickú a teologickú. Aj keď teória v nej vyložená bola neskôr veľakrát modifikovaná, dopĺňaná a zdokonalená, jej základná myšlienka sa dodnes považuje za vedecké východisko pre pochopenie vývoja druhového bohatstva na našej planéte.

Nové biologické objavy vedci vysvetľovali rozličnými evolučnými teóriami už pred Darwinom. Idey o premene druhov viedli k sporom s veriacimi, ktorí zastávali názor, že druhy sú nemenná súčasť vopred danej hierarchie a človek je jedinečný, a nie je príbuzný so zvieratami. Počas prvej polovice 19. storočia zotrvávala úzka spätosť anglického prírodovedného hlavného prúdu s anglikánskou cirkvou. Veda bola totiž súčasť prirodzenej teológie. A tak hoci politické a teologické dôsledky evolučných teórií boli intenzívne diskutované a podpora týchto myšlienok medzi opozičnými biológmi aj verejnosťou postupne rástla, nezískala myšlienka o možnosti zmeny druhov na iné podporu hlavného prúdu vedcov.

Kniha bola zrozumiteľná aj laickým čitateľom a pritiahla široký záujem okamžite po zverejnení. Charles Darwin bol rešpektovaný prírodovedеc, preto boli jeho objavy brané vážne a dôkazy ním predkladané vyvolali nové kolo vedeckých, filozofických a náboženských diskusií. Debata nad knihou prispela kampani Thomasa H. Huxleyho a jeho kolegov z X Clubu za zosvetštenie vedy prostredníctvom propagácie naturalizmu. Počas dvoch desaťročí väčšina vedcov prijala myšlienku evolúcie s vetvením od spoločných predkov, ale význam prirodzeného výberu prijímali len pomaly. V priebehu doby uvedomovania si dosahu Darwinovej myšlienky a významu, ktoré prebiehalo od 80. rokov 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia, získali rôzne ďalšie mechanizmy evolúcie lepšiu povesť. V 30. a 40. rokoch 20. storočia postupne vznikla moderná evolučná syntéza. V nej sa podarilo spojiť Darwinov koncept evolučnej adaptácie prostredníctvom prírodného výberu s Mendelovou teóriou dedičnosti a populačnou genetikou. Vznikla tak moderná evolučná teória, ktorá sa stala východiskom vied o živote.

Zhrnutie Darwinovej teórie

Darwinova teória evolúcie je založená na kľúčových faktoch a na záveroch z nich vyvodených. Tie prírodovedec Ernst Mayr^[14] zhrnul nasledovne:

• Fakt: Potenciálna plodnosť všetkých druhov je taká vysoká, že keby sa všetky narodené jedince opäť úspešne reprodukovali, ich počet by exponenciálne rástol.
• Fakt: Napriek pravidelným zmenám zostáva populácia zhruba rovnako veľká.
• Fakt: Zdroje, napríklad potrava, sú obmedzené a relatívne stabilné v priebehu času.
• Záver: Existuje "boj o prežitie" medzi jedincami.
• Fakt: Každý jednotlivec v populácii sa líši od iného.
• Fakt: Mnoho týchto odchýlok je dedičných.
• Záver: Prežitie v zápase o život nie je náhodné, ale sčasti závisí na zdedených vlastnostiach jedincov, ktorí prežili; Táto nerovnosť v prežívaní vytvára proces prirodzeného výberu.
• Záver: Pomalým procesom sa populácie postupne menia, týmito zmenami dochádza k evolúcii a v priebehu času sa vytvárajú nové druhy.

Okolnosti

Vývoj pred Darwinovou teóriou

V neskorších vydaniach knihy sledoval Darwin evolučné myšlienky až do doby pred Aristotelom.^[15] Text, ktorý cituje, je Aristotelov súhrn myšlienok staršieho gréckeho filozofa Empedoklésa.^[16] Dávni cirkevní otcovia a stredovekí európski učenci interpretovali príbeh o stvorení sveta skôr alegoricky ako literárne-historicky.^[17] Opis organizmov bol zameraný na ich mytologický a heraldický význam, ako aj na fyzický výzor. Ľudia verili, že príroda je nestabilná a vrtošivá a zo spojenia dvoch druhov sa rodia monštrá. Prijatá bola tiež teória spontánneho vzniku, teda vzniku živej hmoty z neživej.^[18]

Reformácia Katolíckej cirkvi podnietila rozšírenie doslovného vykladania Biblie, ktorej predstavy stvorenia boli v rozpore s objavmi vedy. Tá totiž usilovala o vysvetlenie súhlasné s mechanicizmom Descarta a empirizmom Baconovej metódy. Po zmätku z Anglickej občianskej vojny (1642 – 1651) chcela Kráľovská spoločnosť ukázať, že veda neohrozuje náboženskú ani politickú stabilitu. Anglický prírodovedec John Ray rozvinul vplyvnú prirodzenú teológiu racionálneho poriadku. Podľa jeho systematiky sú druhy nemenné a pevné, ich adaptácia a zložitosť bola vytvorená Bohom a poddruhy vykazujú malé rozdiely spôsobené miestnymi podmienkami. V Božom dobrotivom stvorení mäsožravce spôsobujú milosrdne rýchlu smrť, ale utrpenie spôsobované parazitizmom bolo záhadným problémom. Aj biologická klasifikácia, zavedená Carlom Linné v roku 1735 tiež videla druhy ako nemenné v súlade s Božím plánom. Roku 1766 navrhol Georges Buffon možnosť, že niektoré podobné druhy, ako napríklad kone a osly alebo tigre, levy a leopardy, môžu pochádzať zo spoločného predchodcu. Ussher v svojej chronológii z 50. rokov 17. storočia vypočítal stvorenie na rok 4004 pred Kr., ale od 80. rokov 18. storočia geológovia predpokladali svet oveľa starší. Werneriáni uvažovali, že geologické vrstvy sú usadeniny vzniknuté ústupom oceánu, ale James Hutton navrhol sebaudržujúci nekonečný cyklus, predpovedajúc tým princíp aktualizmu.^[19]

Erasmus Darwin, Charlesov starý otec, načrtol hypotézu premeny druhov v 90. rokoch 18. storočia a Jean Baptiste de Lamarck publikoval rozšírenú teóriu v roku 1809. Obaja predpokladali, že z neživej hmoty spontánne vznikli jednoduché formy života, ktoré postupne vytvárali zložitejšie formy. Tie vznikajú podľa nich prispôsobovaním sa prostrediu dedením vlastností získavaných u dospelých jedincov používaním alebo nepoužívaním častí tela. Tento proces bol neskôr nazvaný lamarckizmus. Lamarck sa domnieval, že tu bola vrodená, progresívna tendencia neustále vedúca organizmy k väčšej komplexnosti, a to v paralelných, ale oddelených radoch generácií bez vyhynutia.^[20] Geoffroy tvrdil, že embryonálny vývoj rekapituluje premeny organizmov v uplynulých érach, kedy prostredie na embryá pôsobilo. Okrem toho mal ten názor, že zvieracie štruktúry boli určované stálym plánom, čo ukazuje homológia. Georges Cuvier rozhodne odporoval podobným myšlienkam, domnievajúc sa, že nepríbuzné, nemenné druhy preukazujú podobnosti odrážajúce rozvrhnutie pre funkčné potreby .^[21] Jeho paleontologická práca z 90. rokov 18. storočia potvrdila skutočnosť vyhynutia, ktorú Cuvier vysvetlil miestnymi katastrofami, nasledovanými znovuobsadením postihnutej zóny inými druhmi.^[22]

Prírodná teológia Brita Williama Paleyho, vydaná roku 1802, videla adaptáciu ako dôkaz prospešného rozvrhnutia Stvoriteľom, konajúceho cez prírodné zákony.^[23] Všetci prírodovedci na anglických univerzitách boli duchovní anglikánskej cirkvi a veda sa stala hľadaním týchto zákonov.^[24] Geológovia prispôsobili teóriu katastrofizmu, aby ukázali opakujúce sa celosvetové vyhladzovanie a vytváranie nových stálych druhov, ktorí sa prispôsobujú zmenám prostredia. Spočiatku identifikovali ako najnedávnejšiu katastrofu potopu sveta.^[25] Niektorí anatómovia, napríklad Robert Grant, boli ovplyvnení Lamarckom a Geoffroyom, ale väčšina prírodovedcov považovala ich myšlienky o premene za hrozbu pre Božie stanovenie spoločenského poriadku.^[26]

Začiatky Darwinovej teórie

V roku 1825 prišiel Darwin na Edinburghskú univerzitu študovať medicínu.^[27] V druhom ročníku zanedbával štúdium medicíny a namiesto toho sa venoval prírodopisu. Strávil štyri mesiace asistovaním Robertovi Grantovi pri výskume morských bezstavovcov zo Severného mora.^[28] Grant odhalil Darwinovo nadšenie pre skúmanie premeny druhov, ale on sám to odmietol.^[29] Štúdium na Cambridgeskej univerzite začal Darwin v roku 1827. Tu sa učil prírodnej teológii od botanika Johna Stevensa Henslowa a čítal Williama Paleyho, Johna Herschela a Alexandra von Humboldta. Zapálený do vedy študoval aj katastrofistickú geológiu s Adamom Sedgwick.^[30][31]

V decembri 1831 sa spojil s expedíciou Beagle ako geológ a prírodovedec. Prečítal knihu Princípy geológie Charlesa Lyella a od prvej zastávky na brehu ostrova St. Jago (v súostroví Kapverdy) považoval Lyellov uniformitarianismus za kľúč ku geologickej histórii krajiny. Darwin odhalil fosílie pripomínajúce obrovské pásovce a zaznamenal zemepisné rozdelenie moderných druhov v nádeji, že nájde centrum ich vzniku.^[32] Pri svojej návšteve Ohňovej zeme viezol na lodi Beagle aj domorodých obyvateľov, ktorých pred pár rokmi zobral kapitán lode na predchádzajúcej výprave na prevýchovu a vzdelávanie v Anglicku. Po spoznaní miestneho obyvateľstva ho zarazilo, akými biednymi a kultúrne odlišnými tvormi ľudia môžu byť, a už nikdy nevidel nepreklenuteľný rozdiel medzi ľuďmi a zvieratami.^[33][34] Keď sa loď Beagle v roku 1836 blížila k Anglicku, poznamenal si Darwin, že druhy možno nie sú nemenné.^[35]

Britský prírodovedec Richard Owen odhalil, že fosílie vyhynutých druhov objavených Darwinom v Južnej Amerike sú späté s žijúcimi druhmi na rovnakom kontinente. V marci 1837 oznámil ornitológ John Gould, že nandu Darwinov bol separovaný druh príbuzný už predtým popísaným nandu (hoci ich územia sa prelínali), že speváky mnohohlasé (Mimus polyglottos) na Galapágoch sú zastúpené tromi samostatnými druhmi, z ktorých každý je špecifický pre konkrétny ostrov, a že mnohé odlišné vtáky z týchto ostrovov boli klasifikované ako pinky.^[36] Darwin začal v sérii poznámok špekulovať o možnosti, že "jeden druh sa mení v druhý", aby vysvetlil tieto objavy, a niekedy v júli načrtol genealogické vetvenia jednoduchého stromu života. Ten nezahŕňal Lamarckovu nezávislú vývojovú vetvu, pokračujúcu vo vyššie formy.^[37][38][39] V zoologickej záhrade prvýkrát uvidel opice a bol hlboko ovplyvnený tým, ako sa orangutan podobá človeku.^[40]

Na konci septembra 1838 začal Darwin čítať knihu britského ekonóma Thomasa Malthusa Esej o princípe populácie s jej štatistickým dôkazom, že sa ľudská populácia rozmnožuje kvôli majetku a usiluje o prežitie.^[41] Nachádzal v tom súvislosť s bojom o existenciu medzi divou zverou a de Candolleovým "súperením druhov" medzi rastlinami. Okamžite si predstavil obrovskú silu poháňajúcu dobre prispôsobené variácie do "medzier v ekonomike prírody" tak, že preživší môžu odovzdať svoju podobu a schopnosti ďalej, zatiaľ čo nepriaznivé variácie sú zničené.^[42][43][44] V decembri 1838 prirovnal chovateľov vyberajúcich znaky k Malthusovej Prírode vyberajúcej z „náhodných“ variant tak, aby „každá časť novo získanej štruktúry bola plne funkčná a dokonalá“, čím vymyslel „najkrajšiu časť mojej teórie“ o pôvode druhov.^[45] Teraz mal Darwin základnú štruktúru svojej teórie prírodného výberu, „podľa ktorej mohol pracovať,“^[46] ale bol plne zaujatý svojou kariérou geológa a odkladal písanie svojich náčrtov teórie, pokým v máji 1842 nedokončil knihu Štruktúra a rozdelenie koralových útesov.^[47][48]

Ďalší vývoj

Darwin pokračoval vo výskume a rozsiahlo prepracoval svoju teóriu, pričom sa zameriaval na hlavnú prácu – publikáciu vedeckých výsledkov výpravy Beagle.^[49] V januári 1842 pokusne napísal svoje myšlienky Lyellovi,^[50] potom v júni nanečisto napísal tridsaťpäťstránkový náčrt svojej teórie.^[51] Na začiatku roka 1844 začal korešpondenciu o svojich teóriách s botanikom Josephom Daltonom Hookerom a okolo júla spracoval svoj ​​náčrt do dvestotridsaťstránkovej eseje, ktorá mala byť v prípade jeho predčasnej smrti rozšírená o výsledky výskumu a zverejnená.^[52]

V decembri 1844 zobudila anonymne publikovaná vedecko-populárna kniha Stopy prírodných dejín stvorenia, napísaná škótskym žurnalistom Robertom Chambersom, záujem verejnosti o teóriu premeny druhov. Táto kniha využila evidenciu z fosílneho záznamu a embryológiu na podporu tvrdenia, že žijúce organizmy sa časom vyvíjajú z jednoduchších na zložitejšie. To však ukazovalo skôr na priamy vývoj, ako na teóriu vetvenia zo spoločného pôvodu, a ignorovalo adaptáciu. Darwin prácu čoskoro po zverejnení prečítal a vysmieval sa jej amatérskej geológii a zoológii,^[53] ale svoje argumenty zvážil po tom, čo poprední vedci vrátane Adama Sedgwicka napadli jej etiku a vedecké chyby.^[54] Publikácia mala významný vplyv na názor verejnosti a intenzívna debata pomohla pripraviť cestu pre prijatie vedecky sofistikovanejšieho Pôvodu druhov, pretože rozšírila špekulácie o evolúcii aj medzi "obyčajných" ľudí. Kým zopár prírodovedcov bolo ochotných teóriu premeny zvažovať, Herbert Spencer sa v 50. rokoch 19. storočia stal aktívnym zástancom lamarckismu a postupného vývoja.^[55]

V januári 1847 Darwin Hookera presvedčil, aby si zobral kópiu eseje, a ten mu nakoniec poslal stránku poznámok, podávajúc Darwinovi toľko potrebnú spätnú väzbu. Darwin, upozornený na svoje nedostatky v odbornosti v taxonómii, začal osemročné štúdium fúzonôžok a neskôr sa stal popredným expertom na ich klasifikáciu. Použitím svojej teórie objavil homológiu ukazujúcu, že nepatrne zmenené časti tela slúžia k odlišným funkciám, aby sa prispôsobili novým podmienkam, a založil medzistupeň v evolúcii gonochorizmu.^[56][57]

Štúdium fúzonôžok Darwina presvedčilo, že rozdielnosti sa objavujú neustále a nie sú iba reakciou na zmenu situácie. V roku 1854 dokončil poslednú časť písania o expedícii Beagle a začal naplno pracovať na teórii evolúcie. Jeho myslenie prešlo od domnienky, že druhy sa formovali iba v izolovaných populáciách ako napr. na ostrove, a priklonilo sa k názoru na speciáciu bez izolácie. Videl vzrastajúcu špecializáciu vnútri veľkých stálych populácií ako plynulé využívanie nových ekologických ník. Vykonával experimentálne bádanie so zameraním na problémy svojej teórie. Študoval vývojové a anatomické rozdiely medzi odlišnými plemenami mnohých domestikovaných zvierat a aktívne sa zapojil do chovu domestikovaného holuba skalného. Tiež experimentoval (s pomocou svojho syna Francisa) na možnostiach, ktorými sa rastlinné semená a zvieratá môžu rozptýliť cez oceány a kolonizovať vzdialené ostrovy. Od roku 1856 bola jeho teória oveľa prepracovanejšia a s množstvom podporných dôkazov.^[56][58]

Publikácia

Udalosti vedúce k publikovaniu

Článok o introdukcii druhov, napísaný Alfredom Russelom Wallaceom v roku 1855, tvrdil, že vzory v geografickom rozdelení žijúcich a fosílnych druhov môžu byť vysvetlené, ak každý nový druh vznikne vždy v blízkosti už existujúceho, blízko príbuzného druhu.^[59] Charles Lyell na rozdiel od Darwina rozpoznal následky Wallaceova článku a jeho možnú náväznosť na Darwinovu prácu. Preto na jar 1856 naliehal na Darwina, aby publikoval svoju teóriu a zaistil si tak prednosť. Darwin váhal medzi túžbou vydať plné a presvedčivé dielo a tlakom na rýchlo vytvorený krátky článok. Rozhodol sa, že nechce odhaliť svoje nápady editorovi, ktorý by článok musel posúdiť pred publikovaním v akademických novinách. 14. mája 1856 začal načrtávať dielo a okolo júla sa rozhodol vytvoriť úplnú odbornú publikáciu o druhoch.^[60]

Darwin cez dva roky tvrdo pracoval na knihe Prírodný výber, keď 18. júna 1858 prijal balík od Wallacea, ktorý pracoval na Molukách, súostroví v Indonézii. Zásielka obsahovala krátku dvadsaťstrannú esej popisujúcu evolučný mechanizmus a žiadosť, aby ju Darwin poslal Lyellovi, ak ju uzná za hodnotnú. Mechanizmus bol podobný ako v Darwinovej teórii.^{[60][pozn. 1]}

Darwin, skľúčený tým, že bol predbehnutý, ešte v ten deň odoslal Lyellovi list, v ktorom píše:

„Nikdy som nevidel viac prekvapujúcu zhodu okolností... keby bol mal Wallace moju rukopisnú skicu napísanú v roku 1842, nemohol by z nej urobiť lepší krátky abstrakt!“^[64][65]

Lyell a Hooker sa zhodli, že Wallaceova esej, doplnená o Darwinove objavy, môže byť prezentovaná Linného spoločnosti v Londýne.^[66] 1. júla 1858 boli články nazvané O tendencii druhov formovať odrody a udržiavanie odrôd a druhov prirodzeným výberom, ktoré napísali Wallace a Darwin, pred spoločnosťou postupne prečítané, nezobudili ale takmer nijaký ohlas.

Po konferencii sa Darwin rozhodol napísať výťah z celej svojej práce.^[67] Začal pracovať 20. júla 1858 počas dovolenky v Sandowne na ostrove Wight,^[68] a celú prácu zaradil do svojich pamätí.^[69] Lyell riešil prípravy s vydavateľom Johnom Murrayom ​​III. z nakladateľstva John Murray,^[70] ktorý okamžite 31. marca 1859 odpovedal na Darwinov list.^[71] Prijatím ponuky Murray súhlasil so zverejnením bez predchádzajúceho pohľadu na rukopis a ponúkol Darwinovi 2/3 zárobku^[72] (nakoniec Murray zaplatil Darwinovi 180 libier za prvú edíciu, do Darwinovej smrti v roku 1882 vzniklo šesť vydaní a Darwin na nich zarobil takmer 3000 libier^[73]). Pôvodne sa Darwin rozhodol, že dielo pomenuje „Výťah zo štúdie o pôvode druhov a rozmanitosti prostredníctvom prirodzeného výberu“, ale po Murrayovom prehováraní bol titul skrátený na „O pôvode druhov“, s podtitulom „O vzniku druhov prírodným výberom, čiže uchovaním prospešných plemien v boji o život“.^[2] Tu je termín plemená (anglicky races) použitý ako alternatíva pre druhy a nesúvisí s moderným významom ľudských rás – prvé použitie v knihe odkazuje na „niekoľko druhov, napríklad kapusta“ a pokračuje diskusiou o „druhoch či plemenách našich domestikovaných zvierat a rastlín“.^[74]

Váhanie s vydaním

Darwin mal síce základnú teóriu prirodzeného výberu, podľa ktorej pracoval, už od decembra 1838, ale ani o dvadsať rokov neskôr, keď mu prišiel Wallaceov list, nebol pripravený svoju teóriu zverejniť. Dlho sa rozhodoval, či sa vyhnúť alebo odložiť tvorbu svojej publikácie z osobných dôvodov. Pravdepodobne zvažoval, že po prejavení svojho​​ názoru môže dôjsť k náboženskému prenasledovaniu alebo spoločenskej potupe. Okrem toho by mohol nahnevať svojich priateľov z cirkvi a pobožnú manželku Emmu. Aj Darwinova choroba, ktorá ho trápila už od plavby na lodi Beagle a lekári jej príčinu nepoznali, neustále spôsobovala ďalšie meškanie. Vo svojom odbornom článku o Glen Roy urobil veľkú chybu, keď predpokladal, že jeho brehy sú morského pôvodu, čo možno viedlo k väčšej opatrnosti. David Quammen tvrdí, že všetky tieto faktory mohli predĺžiť dobu, počas ktorej Darwin nebol pripravený vydať knihu O pôvode druhov. Upozornil aj na Darwinovu bohatú produkciu kníh a rušný rodinný život počas tejto doby.^[75]

Podľa novšej štúdie historika vedy Johna van Wyhea pochádza myšlienka, že Darwin vydanie odkladal, až zo 40. rokov 20. storočia. Darwinovi súčasníci považovali čas do vydania publikácie za primeraný. Darwin vždy dokončil jednu knihu, kým začal písať ďalšiu. Počas svojich výskumov hovoril s veľa ľuďmi o svojom záujme zverejniť poznatky o premene druhov bez vyvolania pobúrenia. Stále zamýšľal vydanie, ale až do septembra 1854 na knihe nemohol pracovať na plný úväzok. Jeho odhad, že písanie "veľkej knihy" zaberie päť rokov, bol príliš optimistický.^[76]

Publikácia a dodatočné úpravy

Kniha O pôvode druhov bola prvýkrát publikovaná vo štvrtok 24. novembra 1859^[77] a jeho cena bola 15 šilingov. Kniha bola kníhkupectvom ponúknutá na Murrayho jesennej aukcii vo štvrtok 22. novembra a všetky dostupné kópie boli ihneď predané. Celkovo bolo vytlačených 1250 kópií, ale po odpočítaní prezentačných a recenzných výtlačkov a tiež piatich kópií potrebných na získanie autorských práv ich bolo do predaja uvedených okolo 1170.^[2] Z toho významné množstvo, 500 kópií, zakúpila Mudieho knižnica, ktorá si tak chcela zaistiť prísun odberateľov.^[78] Druhé vydanie obsahujúce 3000 kópií bolo na trh uvedené 7. januára 1860^[79] a zahŕňalo početné opravy. Pridaná bola aj reakcia na náboženský nesúhlas doplnením nového epigramu na strane II, citácia Charlesa Kingsleyho a fráza "Stvoriteľom" ("by the Creator"), upravujúca konečnú vetu:^[80]:

„Z vojny v prírode, z hladu a smrti bezprostredne vzniká najvznešenejšia vec, ktorú sme schopní pochopiť, totiž vytváranie vyšších živočíchov. V pohľade na život, ktorého viaceré schopnosti Stvoriteľ pôvodne vdýchol do mála či len do jednej formy a v tom, že počas obehu tejto planéty podľa pevného zákona gravitácie sa z takého jednoduchého začiatku vyvinuli a stále vyvíjajú najkrajšie a najpodivuhodnejšie nekonečné formy, je niečo vznešené.“

Počas Darwinovho života bola kniha šesťkrát vydaná^[77] a prešla mnohými zmenami a úpravami, vysporiadavajúc sa tak so vznesenými námietkami. Tretie vydanie bolo uverejnené v roku 1861 s množstvom prepísaných či pridaných viet a úvodným dodatkom nazvaným Historická črta nedávneho vývoja názoru na pôvod druhov.^[81] Napriek tomu štvrtá edícia z roku 1866 obsahovala ďalšie opravy. Piate vydanie, publikované 10. februára 1869, opäť začlenilo viacero zmien a prvýkrát obsahovalo frázu „prežitie najzdatnejšieho“,^[82] ktorá bola presadzovaná filozofom Herbertom Spencerom v jeho Principles of Biology (1864):

„Prežitie najzdatnejšieho, ktoré som sa tu snažil vyjadriť v mechanických pojmoch, je to, čo pan Darwin nazval ‚prírodným výberom alebo uchovaním prospešných plemien v boji o život‘.“^[83]

V januári 1871 publikoval George Jackson Mivart svoje dielo O vzniku druhov, kde uvádza detailné argumenty proti prírodnému výberu, ktorý podľa neho obsahuje chybnú metafyziku.^[84] Darwin dôkladne prehodnotil šieste vydanie Pôvodu (bolo to prvé vydanie, kde použil slovo „evolúcia“)^{[85][86][pozn. 2]} a na adresu Mivartových argumentov pridal novú kapitolu VII, „Rôzne námietky“.^[2][87] Šieste vydanie bolo publikované Murrayom ​​19. februára 1872 pod názvom O pôvode druhov. Darwin však chcel urobiť knihu prístupnejšiu širokej verejnosti a preto sa s vydavateľom dohodol na zmenšení písma,^[82] čím znížil cenu 15 šilingov o polovicu na 7 šilingov a 6 pencí. Predaj knihy v šiestom vydaní, zahŕňajúcom aj významový slovník od WS Dallase, sa zvýšil zo 60tich na 250 predaných výtlačkov za mesiac.^[87]

Publikácie mimo Spojeného kráľovstva

V Spojených štátoch amerických Asa Gray vyjednával s bostonským nakladateľstvom o publikácii autorizovanej americkej verzie, ale dozvedel sa, že dve newyorské vydavateľské firmy už plánujú využiť absenciu medzinárodných autorských práv na tlačenie Pôvodu.^[88] Darwin sa radoval z popularity knihy a pýtal sa Graya, či má nejaký zisk.^[89] Grayovi sa podarilo vyjednať 5% autorský honorár s newyorskou D. Appleton & Company,^[90] ktorá jednu edíciu vydala uprostred januára 1860 a ďalšie dve stiahla. V májovom liste Darwin uviedol náklad 2500 kópií. Nie je však jasné, či tým má na mysli iba prvý výtlačok, pretože ten rok boli vydané štyri.^[2][91]

Počas Darwinovho života bola kniha široko prekladaná, ale vznikali problémy s prekladom pojmov a metafor a niektoré preklady boli skreslené prekladateľovou vlastnou agendou.^[92] Darwin distribuoval prezentačné kópie do Francúzska a Nemecka, dúfajúc, že sa objavia vhodní uchádzači, pretože od prekladateľov sa očakávalo vytvorenie vlastných dohôd s miestnym vydavateľom. Privítal ponuku význačného staršieho prírodovedca a geológa Heinricha Georga Bronna, ale nemecký preklad publikovaný v roku 1860 obsahoval Bronnove vlastné myšlienky a navyše aj kontroverzné témy, ktoré Darwin zámerne vynechal. Bronn preložil „zvýhodnené druhy“ ako "perfektné druhy" a pridal vlastné články o nevyriešených problémoch ako napr. o pôvode života, rovnako tak aj záverečnú kapitolu o náboženskom dôsledku čiastočne inšpirovanú Bronnovým lipnutím na filozofii prírody.^[93] V roku 1862 Bronn vytvoril druhé vydanie založené na tretej anglickej edícii a Darwinových navrhnutých doplnkoch, ale potom zomrel na infarkt^[94]. Darwin úzko korešpondoval s Juliusom Victorom Carusom, ktorý v roku 1867 publikoval vylepšený preklad.^[95] Darwinova snaha nájsť prekladateľa vo Francúzsku sa skončila neúspechom, len v roku 1862 vyšiel preklad od Clémence Royerovej. V knihe bol pridaný úvod, chváliaci Darwinove myšlienky ako alternatívu náboženského zjavenia a presadzujúce idey očakávaného sociálneho darwinizmu a eugeniky. Ďalej zahŕňa množstvo poznámok, v ktorých Royerová podáva vlastné odpovede na pochybnosti, ktoré Darwin vyjadril. Darwin si písal s Royerovou o druhom vydaní z roku 1866 a treťom z roku 1870, ale mal problém prinútiť ju k odstráneniu poznámok a bol z týchto úprav ustarostený.^[94][96] Zostal nespokojný až do roku 1876, kedy bol zverejnený preklad Edmonda Barbiera.^[2] Holandský preklad bol vydaný v roku 1860.^[97] Okolo roku 1864 vyšli ďalšie talianske a ruské preklady.^[92] Za Darwinovho života bol Pôvod zverejňovaný vo švédčine (1871),^[98] dánčine (1872), poľštine (1873), maďarčine (1873 – 1874), španielčine (1877) a srbčine (1878). Okolo roku 1977 bola kniha dostupná v ďalších 18 jazykoch.^[99][100]

Obsah

^[101] Úvod
1. Premenlivosť pri domestikácii

   • Príčiny premenlivosti.
   • Korelácia rastu
   • Účinky zvyku
   • Dedičnosť
   • Charakter domestikovaných odrôd
   • Problém rozlišovania medzi odrodami a druhmi
   • Pôvod domestikovaných odrôd z jedného alebo viacerých druhov
   • Domáce holuby ich rozdiely a pôvod
   • Princíp výberu uznávaný pred dávnymi časmi, jeho účinky
   • Metodický a neuvedomelý výber
   • Neznámy pôvod našich domestikovaných zvierat a rastlín
   • Okolnosti priaznivé pre ľudskú schopnosť výberu
2. Premenlivosť v prírode

   • Premenlivosť
   • Individuálne rozdiely
   • Pochybné druhy
   • Veľmi rozšírené, veľmi rozptýlené a bežné druhy sa menia najviac
   • Druhy väčších rodov sa menia v ktorejkoľvek krajine viac ako druhy menších rodov
   • Mnoho druhov väčších rodov sa podobá na odrody v tom, že sú veľmi úzko, hoci navzájom nerovnako spriaznené, a v tom, že majú obmedzený areál
3. Boj o život

   • Týka sa prírodného výberu
   • Používanie tohto termínu v širšom zmysle
   • Schopnosti množiť sa geometrickým radom
   • Rýchly nárast zdomácnených zvierat a rastlín
   • Povaha zábran množenia
   • Všeobecné súperenie
   • Účinky podnebia
   • Ochrana v počte jedincov
   • Boj o život najkrutejší medzi jedincami a odrodami toho istého druhu; Často krutý medzi druhmi toho istého rodu
   • Vzťah organizmu k organizmu ako najdôležitejší zo všetkých vzťahov
4. Prírodný výber

   • Prírodný výber
   • Jeho moc v porovnaní s výberom realizovaným človekom
   • Jeho moc nad zanedbateľnými znakmi
   • Jeho moc v každom veku a pri oboch pohlaviach
   • Pohlavný výber O všeobecnosti vzájomného kríženia medzi jedincami toho istého druhu
   • Priaznivé a nepriaznivé okolnosti prírodného výberu, menovite vzájomné kríženie, izolácia, počet jedincov; Pomalá činnosť
   • Vyhynutie spôsobené prírodným výberom
   • Divergencia znakov vo vzťahu k diverzifikácii obyvateľov ktoréhokoľvek malého územia a vo vzťahu k zdomácneniu
   • Pôsobenie prírodného výberu prostredníctvom divergencie znakov a vyhynutia na potomkov spoločných rodičov
   • Vysvetlenie zoskupovania všetkých živých bytostí
5. Zákony premenlivosti

   • Účinky vonkajších podmienok
   • Používanie a nepoužívanie spojené s prírodným výberom; orgány na lietanie a orgány zraku
   • Aklimatizácia
   • Korelácia rastu
   • Kompenzácia a hospodárnosť rastu
   • Nesprávna korelácia
   • Mnohoná­sobné, rudimentárne a nízko organizované štruktúry sú veľ­mi premenlivé: druhové znaky sú premenlivejšie ako rodové; sekundárne pohlavné znaky sú premenlivé
   • Druhy toho istého rodu sa menia analogicky
   • Návrat k dávno strateným znakom
   • Zhrnutie
6. Problémy teórie

   • Problémy teórie o vývoji modifikáciou
   • Vývoj
   • Neprítom­nosť alebo vzácnosť prechodných odrôd
   • Vývoj životných zvykov
   • Diverzifikované zvyky u tých istých druhov
   • Druhy so zvykmi, ktoré sa podstatne odlišujú od zvykov ich príbuz­ných
   • Mimoriadne dokonalé orgány
   • Prostriedky vývoja
   • Problematické prípady
   • Natura non facit saltum
   • Málo dôležité orgány
   • Orgány, ktoré nie sú vo všetkých prípadoch absolútne dokonalé
   • Zákon jednoty typu a podmienok života zahrnutý v teórii prírodného výberu
7. Inštinkt

   • Inštinkty sú porovnateľné so zvykmi, majú však odlišný pô­vod
   • Stupňované inštinkty
   • Vošky a mravce
   • Premenlivé inštinkty
   • Domestikované inštinkty a ich pôvod
   • Prírodné inštinkty kukučky, pštrosa a parazitických včiel
   • Otrokárske mravce
   • Včela domáca a jej inštinkt vytvárať bunky
   • Problé­my teórie prírodného výberu inštinktov
   • Bezpohlavný alebo neplodný hmyz
   • Zhrnutie
8. Hybridizmus

   • Rozdiel medzi neplodnosťou pri prvom krížení a neplodnosťou hybridov
   • Rôzna miera neplodnosti, nie všeobecná, ovplyvne­ná úzkym vzájomným krížením a odstránená domestikáciou
   • Zákony riadiace neplodnosť hybridov
   • Neplodnosť nie je osobitná danosť, ale závislosť od iných rozdielov
   • Prí­činy neplodnosti pri prvom krížení a neplodnosti hybridov
   • Podobnosť medzi účinkami zmenených podmienok života a krížením
   • Plodnosť skrížených odrôd a potomkov, ktorí takto vznikli, nie je všeobecná
   • Porovnanie hybridov a mongrelov nezávisle od ich plodnosti
   • Zhrnutie
9. O nedokonalosti geologického záznamu

   • O neprítomnosti prostredných odrôd v súčasnosti
   • O povahe vyhynutých prechodných odrôd a o ich množstve
   • O obrov­skom toku času, ktorý vyvodzujeme z rýchlosti usadzovania a denudácie
   • O chudobnosti našich paleontologických zbie­rok
   • O striedaní geologických súvrství
   • O neprítomnosti prechodných odrôd v každom súvrství
   • O náhlom výskyte skupín druhov
   • O ich náhlom výskyte v najnižšej známej skamenenej vrstve
10. Zdroj:
    Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

    ---

    
    čítajte viac o O_pôvode_druhov