A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Obývateľná základňa (iné názvy: základňa,[1] trvalá základňa, trvalo osídlená základňa, vesmírna, al. kozmická základňa) (rus. жилая база)[2] je obývateľné zariadenie umožňujúce pobyt človeka bez skafandra na inej planéte, alebo vesmírnom telese, zabezpečujúc mu podmienky pre život, oddych a prácu.[3] Obývateľné základne sú jedným zo základných prvkov vesmírnej architektúry[4] kolonizácie vesmíru.
Hlavný rozdiel základne na vesmírnom telese oproti kozmickej stanici v otvorenom vesmíre je v prirodzenej gravitácii, ktorá život na základni síce zjednodušuje, ale komplikuje logistiku zásob a posádok. Veľkou výhodou trvalých základní je možnosť ISRU, (angl. In situ resource utilization) - využitia miestnych zdrojov na zvýšenie sebestačnosti a radiačnej a protimeteorickej ochrany základne.
Základné funkcie
Medzi základné funkcie základne patrí:
- Zabezpečenie životných podmienok (najmä vzduch, teplota, svetlo)
- Zabezpečenie energií
- Zabezpečenie potravín a vody
- Vytvorenie priestoru pre regeneráciu a oddych
- Vytvorenie priestoru pre súkromie
- Vytvorenie priestoru pre hygienu
- Vytvorenie priestoru pre komunikáciu
- Vytvorenie priestoru pre prácu
- Vytvorenie priestoru pre spracovanie jedla a odpadu
- Vybudovanie zásobovacích priestorov
- Vybudovanie technologických priestorov
- Vybudovanie prechodových komôr a hermetických uzáverov
- Zabezpečenie radiačnej ochrany
- Zabezpečenie protimeteorickej ochrany
Mobilné a dočasné základne väčšinu týchto potrieb spravidla zabezpečujú zo zásob. Pri stabilných a najmä trvalých základniach sa predpokladá väčšia miera ISRU - využitia miestnych zdrojov. Pre kolonizáciu planét je ideálne dosiahnuť aspoň čiastočnú sebestačnosť a to najmä uvedeným využitím miestnych zdrojov a recykláciou.
Plánované základne
Najpravdepodobnejšie dôjde najskôr ku kolonizácii Mesiaca a vybudujú sa základne na Mesiaci (angl. Moonbase)[5] a následne základne na Marse (angl. Mars base).[6]
Simulovaný pobyt
Vzhľadom na špecifické podmienky spolužitia obyvateľov základne a vývoj a testovanie technologických zariadení, sa realizovalo a realizuje mnoho simulačných projektov.[7]
Štola 88
Významným projektom v Česko-Slovensku bol v roku 1988 multidisciplinárny izolačný projekt Štola 88,[8] ktorý simuloval cestu na Mars. Časť tímu sa po roku 2007 zúčastnila ruského projektu podobného zamerania - Mars 500.[9]
HI-SEAS
HI-SEAS je projekt simulovaného pobytu na Marse - stanica vyvinutá pre NASA, kde v roku 2018 bola veliteľkou expedície jej súčasná riaditeľka, slovenka Michaela Musilová.[10]
Projekt Moonwalk
v rámci projektu Moonwalk bol testovaný modul SHEE (angl. Self-deployable Habitat for Extreme Environments).[4] Flexibilný prístrešok - habitat[7] - do extrémnych podmienok, v ktorom môže posádka dvoch ľudí bez zásahu zvonka prežiť dva týždne.[11]
Sci-fi
Vesmírne základne sa vyskytujú v rôznej literatúre i filmoch. Realisticky boli zobrazené napr. vo filmoch Marťan, Moon, alebo Avatar
Pozri aj
Referencie
- ↑ Slovenská astrobiologička Michaela Musilová testovala podmienky pre základňu na Mesiaci - https://vedanadosah.cvtisr.sk/
- ↑ NASA plánuje do roku 2030 vybudovať na Mesiaci stálu obývateľnú základňu. CNN. НАСА планирует построить постоянную жилую базу на Луне до 2030 года . metallurgprom.org, 18 декабря 2020, 14:23, . Dostupné online. (po rusky)
- ↑ TASR, san. Slovenka viedla simulovanú misiu na Mesiac, testovala podmienky pre skutočnú základňu. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online . ISSN 1336-1996.
- ↑ a b Na Slovensko príde vesmírna architektka, ktorá navrhla aj mesačnú orbitálnu stanicu - forbes.sk
- ↑ America to the Moon by 2024 – NASA's FY 2020 Budget Amendment Summary . . Dostupné online. Archivované 2019-08-02 z originálu.
- ↑ Lockheed Martin prezentácia IAC 2017
- ↑ a b Michaela Musilová velila simulovaným misiám na Mars - forbes.sk
- ↑ Fialová Barbora, Vědci simulovali cestu na Mars. V Tišnově
- ↑ SCHOLTZOVÁ, Jiřina. Mars 500: 520 dní „ve vile“, aneb jak dlouho byste vydrželi Vy? . aldebaran.cz, . Dostupné online.
- ↑ Svetová Žena z Marsu pôsobí aj na STU . Bratislava: Slovenská technická univerzita, 2020-12-09, . Dostupné online.
- ↑ S.H.E.E. - Self-deployable Habitat for Extreme Environments (angl.) . . Dostupné online. Archivované 2018-07-15 z originálu.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk