A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Olympia* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
Olympia | |
Štát | Grécko |
Typ | kultúrna pamiatka |
Kritériá | i, ii, iii, iv, vi |
Identifikačné č. | 517 |
Región** | Lokality Svetového dedičstva v Európe |
Súradnice | 37°38′17″S 21°37′50″V / 37,63806°S 21,63056°V |
História zápisu | |
Zápis | 1989 (13. zasadnutie) |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
Olympia je svätostánok antického Grécka, nachádzajúci sa v Elide, v severozápadnej časti Peloponézu, na východ od Pyrgu, náboženské, kultúrne a športové centrum celého Grécka. Do povedomia vošla ako dejisko antických olympijských hier. V priebehu 19. a 20. storočia boli jej pozostatky odkryté a lokalita sprístupnená verejnosti.
Dejiny
Olympia bola osídlená už v polovici 2. tisícročia pred Kr., pravdepodobne už okolo roku 1000 pred Kr. sa tu konali náboženské slávnosti na počesť najvyššieho Gréckeho boha Dia. V roku 776 pred Kr. sa tu konali prvé olympijské hry - náboženské, kultúrne a športové súťaže, ktoré pretrvali až do roku 426, kedy ich zakázal rímsky cisár Theodosius II.
Hry sa konali každé štyri roky, v medziobdobí bola Olympia malá dedina, v ktorej žilo len niekoľko sto obyvateľov. Počas konania olympijských hier prúdili do Olympie tisíce športovcov a návštevníkov, ktorí tri mesiace pred hrami a tri mesiace po hrách požívali ochranu tzv. posvätného mieru (ekecheiriá) a nikto im nesmel ublížiť.
V samotnej Olympii sa konali i hudobné súťaže. Veľmi populárne boli súťaže píšťalkárov (autelés), trubačov (salpistés) a heroldov či hlásateľov (kérykés), ktorých víťazi potom obstarávali pri športových súťažiach hudobný sprievod, vytrubovali signály a vyvolávali rôzne organizačné hlásenia, mená štartujúcich a potom i víťazov.
Olympia ležala na brehu rieky Alfeios, ktorá sa často rozlievala, takže po zákaze olympijských hier na začiatku 5. storočia po Kr. povodne rozvodnenej rieky zakryli starovekú Olympiu nánosmi bahna, vysokými niekoľko metrov. Olympiu odkryli nemeckí archeológovia na konci 19. storočia.
Architektúra
Centrom starovekej Olympie bol posvätný okrsok Altis, ktorého súčasťou bol predovšetkým chrám Dia Olympského so sochou najvyššieho gréckeho boha, ktorého sochu vytvoril najvýznamnejší grécky sochár Feidias a ktorú radili medzi sedem divov starovekého sveta. Podľa legendy Feidias prišiel do Olympie po tom, ako ho v Aténach obvinili z ukradnutia zlata a slonoviny, určených pre sochu bohyne Palas Atény. Hoci mu nebola dokázaná vina, hrozil mu trest, preto odišiel do Olympie. Jeho dielňu objavili archeológovia pod chrámom z byzantského obdobia, pričom sa našla aj malá miska s textom "Feidiou eimi" (Som Feidiova, Patrím Feidiovi).
V centre posvätného okrsku sa nachádzal oltár, kde sa počas konania olympijských hier obetovali stovky obetných zvierat (kravy a býky, ovce, kozy).
V centre Altidy sa nachádzali aj ďalšie stavby - svätyne, príbytok pre rozhodcov, ubytovne pre športovcov a návštevníkov hier.
Na okraji posvätného okrsku sa nachádzali tzv. pokladnice gréckych mestských štátov. Pri zvyškoch pokladníc sa nachádza priestor, kde sa aj v súčasnosti zapaľuje od slnečných lúčov posvätný oheň, ktorý sa potom prenáša do miesta konania moderných olympijských hier.
V súčasnosti sa v starovekej Olympie nachádza aj moderné múzeum, kde sú uložené sochy, venované starovekými športovcami a ich rodnými mestami, športové náradie, objavené archeologickým výskumom (disky, závažia), drobné predmety každodennej potreby (medzi nimi aj Feidiova miska) a ďalšie predmety.
Dejiny starovekej Olympie, starovekých i moderných olympijských hier vynikajúco spracoval slovenský historik Vojtech Zamarovský v diele Vzkriesenie Olympie. Dielo vyšlo prvýkrát v roku 1978, odvtedy vyšlo v niekoľkých vydaniach, naposledy vo vydavateľstve Perfekt, Bratislava.
Moderná Olympia
V tesnom susedstve parku vyrástla nová Olympia (v modernej gréčtine písaná ako Olymbia), malé mesto s jednou hlavnou triedou, množstvom hotelov a obchodov so suvenírmi.
V roku 1989 bol archeologický park zapísaný na zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Archeologický park
Plán parku
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olympia (Grécko)
Externé odkazy
- Digitalizovaná publikácia o nemeckých vykopávkach v 19. storočí, Universität Heidelberg
- Site containing Olympia informácie, videá a iné Archivované 2020-10-23 na Wayback Machine
- Dôkladná fotodokumentácia
- Múzeum starovekej Olympie
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Olympie na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk