A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Opičie kiahne | |
Výsyp opičích kiahní u štvorročného dievčaťa (1971) | |
Klinický obraz | |
---|---|
Príčina | vírus opičích kiahní |
Mortalita | 0 – 11 % |
Pozri aj Medicínsky portál |
Opičie kiahne (latinský názov sa nepoužíva,[1] angl. monkeypox, nem. Affenpocken) sú zoonitické vírusové ochorenie, ktoré napáda ľudí a niektoré druhy zvierat. Infekciu spôsobuje vírus opičích kiahní (MPXV) z čeľade Poxviridae, do ktorej spadajú aj vírusy varicely a varioly.
Existujú dve skupiny opičích kiahní: západoafrická skupina a konžská skupina.[2][3]
Priebeh a príznaky
Príznaky a priebeh sú podobné, ale menej závažné ako pri pravých kiahnach.[1][4][5] Inkubačná doba ochorenia sa zvyčajne pohybuje od 5 do 21 dní.[2][6][7] Pre prodromálne štádium je charakteristická horúčka, zimnica, opuchnuté lymfatické uzliny, vyčerpanosť, bolesti svalov a chrbta, bolesť hlavy, respiračné príznaky (napr. bolesť hrdla, upchatie nosa alebo kašeľ).[2][8]
Do 3 dní od prejavenia počiatočných príznakov sa začína objavovať prvá vyrážka.[2] Pred objavením vyrážky miesto výskytu napuchne, stuhne a bolí.[3] Spočiatku majú podobu červených fliačikov a postupne sa menia na pupence, potom pľuzgieriky, obsah ktorých sa zamúti, pľuzgierik puká a vytvorí sa chrastička.[9] Zvyčajne sa výsyp najskôr zjaví na tvári a neskôr sa rýchlo objavuje v odstredivom rozložení na celom tele. Vyrážky sa často vytvárajú aj v ústnej dutine, čo prináša problémi s jedením a pitím. Narušenie kože je často sprevádzané sekundárnou bakteriálnou infekciou kože, ktorá bola pozorovaná u skoro každého piateho nezaočkovaného pacienta.[3] Príznaky pretrvávajú 2 – 4 týždne[6] a po odpadnutí poslednej chrasty je človek neinfekčný.[2][4] Opičie kiahne majú nízku úmrtnosť 0 – 11 %.[3][10][11]
Imunologické parametre infekcie
Z imunologického hľadiska je vírus opičích kiahní (MPXV) infekcia spôsobená DNA vírusom patriacim do rodiny Orthopoxvirus. Prenos nastáva priamym kontaktom s infikovanými zvieratami alebo ľuďmi, pričom vírus sa viaže na sacharidy na povrchu buniek (glykosaminoglykány) a vstupuje do buniek cez endocytózu. Napriek tomu, že bol pôvodne identifikovaný v Dánsku v roku 1958, imunitná odpoveď na tento vírus zostáva stále nedostatočne charakterizovaná. Genomická analýza poukázala na podobnosti medzi MPXV a vírusom kiahní (Vaccinia), odhaľujúc 92% nukleotidovú a 88% proteínovú podobnosť sekvencií, najmä v imunologicky významných proteínoch,[12] čo naznačuje prítomnosť mnohých spoločných imunitných epitópov, ktoré umožňujú čiastočné pochopenie a popísanie infekcie na víruse vakcínie.
Vírus infikuje epitelové bunky, fibroblasty a rôzne bunky imunitného systému, vrátane makrofágov, monocytov, dendritických buniek a B alebo T-buniek.[13] Prirodzené bunky imunitného systému sa zúčastňujú prvej vlny reakcie na vírusové infekcie, pričom makrofágy a dendritické bunky sú osobitne dôležité, pretože uľahčujú šírenie vírusu migráciou do lymfatických uzlín, kde sa vírus replikuje.[14] Nasleduje vírusová infekcia ľudských epidermálnych keratinocytov, ako je pozorované pri infekciách vírusom vakcínie, a indukcia silnej produkcie imunoregulačných cytokínov.[15]
Prírodní zabíjači (NK bunky), ktorí patria medzi kľúčové zložky prirodzenej imunity, podstupujú významný až dramatický nárast počas infekcií kiahňovými vírusmi (rodiny poxviridae), hoci ich migračná a funkčná kapacita môže byť narušená.[16] Okrem toho zohrávajú ochrannú úlohu pri kontrole virovej nálože, čo sa preukázalo v myších modeloch s indukciou IL-15. IL-15 zvýšilo počet IFNγ-sekretujúcich NK buniek a CD8+ T buniek, čo viedlo k ochrannej imunite u myší CAST/EiJ proti smrtiacej dávke infekcie MPXV.[17] NK bunky sa tiež podieľajú na kontrole iných infekcií orthopoxvírusmi u myší, čo naznačuje zachovaný mechanizmus medzi druhmi. Napriek týmto poznatkom zostáva veľa neznámych ohľadom úloh rôznych prirodzených imunitných buniek počas infekcie človeka vírusom MPXV, čo poukazuje na potrebu ďalších výskumov.[18]
Endocytovaný vírus spúšťa prirodzené imunitné odpovede prostredníctvom mechanizmov detekcie cytoplazmatickej DNA, vrátane cGAS-STING dráhy a Toll-like receptoru (TLR) 9. Rozpoznanie vírusu v cytoplazme vedie k aktivácii interferónových regulačných faktorov (IRF), ktoré regulujú transkripciu interferónov, a signálnych dráh nukleárneho faktora kappa B (NF-κB), ktoré produkujú ďalšie zápalové cytokíny.[19] Produkcia dsRNA ako intermediátov vírusovej replikácie aktivuje proteínkinázu R (PKR), ktorá inhibuje proteínovú transláciu vírusových aj bunkových proteínov prostredníctvom fosforylácie eukaryotického iniciačného faktora 2α (eIF2α).[20]
B bunky a protilátky zohrávajú kľúčovú úlohu v boji proti poxvírusom, pričom typ a rozsah odpovede ovplyvňujú závažnosť ochorenia a účinnosť očkovania. Pacienti s miernym vážnym až závažným ochorením často prejavujú zníženú odpoveď protilátky IgG proti orthopoxvírusom, čo naznačuje koreláciu medzi úrovňou protilátok a závažnosťou ochorenia.[21] Odpoveď len prostredníctvom IgG môže naznačovať robustné pamäťové B bunky s medzidruhovou ochranou, zatiaľ čo odpoveď prostredníctvom IgM by mohla poukazovať na menej účinnú prvotnú imunitu. IgM/IgG odpoveď by teda mohla slúžiť ako biomarker závažnosti ochorenia a identifikovať kandidátov na ochranu očkovaním.
T-lymfocyty zohrávajú dôležitú úlohu pri boji proti infekciám poxvírusmi, najmä CD4+ T-lymfocyty, ktoré pomáhajú aktivovať a diferencovať pamäťové B-lymfocyty. Je dôležité poznamenať, že CD4+ T-lymfocyty špecifické pre vírus vakcínie sa ukázali byť pretrvávajúce v organizme a produkujú cytokíny po opakovanej stimulácii.[22] Naopak, nedostatok CD4+ T-lymfocytov môže viesť k vážnej infekcii MPXV, najmä u jedincov s oslabeným imunitným systémom.[23] CD8+ T-lymfocyty naopak priamo cielia na infikované bunky a poskytujú ochranu pred šírením vírusu elimináciou ich zdrojových buniek. Napriek potenciálu T-buniek, očkovanie proti pravým kiahňam nemusí poskytovať robustnú imunitu proti MPXV, ako dokazuje absencia odpovede T-buniek u niektorých očkovaných jedincov, ktorí boli následne infikovaní MPXV.[24]
Vzhľadom k tomu, že zatiaľ nie je vyvinutá liečba ochorenia MPXV a matematický model predikuje vyššie riziko šírenia osobným kontaktom a takmer nulovú ochranu hromadnou imunitou (imunita získaná prekonaním infekcie),[25] je odporúčaná predexpozičná profylaxia medzidruhovou vakcínou proti pravým kiahniam (v súčasnosti dostupnou ako vakcína proti MPXV pod názvom IMVANEX).[26] Jej účinnosť pravdepodobne spočíva v porovnateľných humorálnych imunitných reakciách a rozpoznávaní rôznych, ale základných sád antigénov poxvírusov, ktoré boli spomenuté v prvom paragrafe imunitnej odpovede.
Toto tvrdenie môže byť ďalej podporené štúdiou publikovanou v roku 2023, ktorá kvantifikovala neutralizačné protilátky (NAbs) v sére u kontrolných jedincov infikovaných MPXV a jedincov očkovaných modifikovanou vakcíniou Ankara (MVA). 28 dní po infekcii s MPXV boli pozorované anti-MVA a -MPXV NAbs u 94% a 82% jedincov. Príjemcovia, ktorí dostali 2 dávky IMVANEX-u, vyvolali anti-MVA a -MPXV NAbs u 92% a 56% očkovaných jedincov. Jedinci narodení pred rokom 1980, očkovaní vakcínou proti kiahniam, mali vyššie úrovne neutralizačných protilátok proti MPXV než mladší jedinci narodení po tomto roku, pravdepodobne v dôsledku predchádzajúceho očkovania proti kiahniam, ktoré sa podávalo až do roku 1980, a reaktivácie pamäťových B-buniek a produkcie protilátok.[27]
Prenos
Vstupnou bránou infekcie do organizmu sú dýchacie cesty, sliznica alebo poranenie na koži. K prenosu na ľudí dochádza kontaktom s infikovaným zvieraťom, človekom alebo predmetmi kontaminovanými biologickým materiálom obsahujúcim vírus opičích kiahní. Z človeka na človeka sa vírus prenáša pri priamom kontakte s infekčnými léziami a telesnými tekutinami.[2][4] Mnohé prípady v súčasnej epidémii boli zistené v dôsledku sexuálneho prenosu, najmä medzi mužmi, ktorí sa identifikujú ako homosexuáli a bisexuáli.[4] K zoonotickému prenosu dochádza pri priamom kontakte so zvieraťom (uhryznutím, poškriabaním, kontaktom s telesnými tekutinami zvieraťa[28] alebo pri príprave mäsa divokých zvierat).[2] Napriek názvu opice nie sú hlavným prenášačom vírusu, ale sú to drobné hlodavce ako veverice a potkany.[29][30]
Liečba
Väčšina pacientov s infekciou sa zotaví aj bez lekárskej liečby a podporná starostlivosť je zvyčajne postačujúca.[1][2] Pri komplikovanejśích prípadoch sú na liečbu k dispozícii antivirotiká (napr. tecovirimat, brincidofovir, cidofovir).[4][31]
Epidemiológia
Prvýkrát bol vírus detegovaný z opice v Dánskom laboratóriu v roku 1958, odkiaľ je odvodený aj názov ochorenia.[5][10] Počiatočny prípad nákazy človeka bol diagnostikovaný u 9 deväťročného chlapca[32] v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike (pôvodne Zair),[33] odkiaľ sa choroba šírila do ďalších Afrických štátov, hlavne do strednej a západnej časti kontinentu. V 70 tych rokoch bolo potvrdených 48 pacientov s vírusom v 6 krajinách a v priebehu ďalších desiatich rokov sa počet nakazených z 9 násobil.[34] Opičie kiahne zostali pre verejné zdravie ignorovanou globálnou hrozbou a medzinárodná pozornosť im bola venovaná až v roku 2003, keď boli v Spojených štátoch potvrdené prvé mimoafrické ľudské prípady.[5]
Epidémia v Spojených štátoch
V máji, v roku 2003, sa nakazilo dievča v školskom veku opičími kiahňami po uhryznutí svišťom prériovým (Cynomys ludovicianus).[32][35] Celkovo bolo zaznamenaných 76 prípadov.[36] Patogén bol importovaný do Spojených štátov z Ghany, zásielkou 800 malých cicavcov z 9 rodov, vrátane 6 afrických rodov hlodavcov.[5][36] Vírus patril do miernejšej západoafrickej skupiny a nedošlo k žiadnemu úmrtiu. Nákaza sa vyskytla v šiestich štátoch USA – Illinois, Indiana, Kansas, Missouri, Ohio a Wisconsin.
Šírenie v roku 2022
V máji 2022 došlo k veľkému prepuknutiu opičích kiahní mimo endemických oblastí v Afrike. Prvý prípad bol zaznamenaný 6. mája v Spojenom kráľovstve,[37] kde pacient nedávno vycestoval do Nigérie.[38] Od tohto dátumu sa počet prípadov zvyšoval prevažne v Európe, ale aj v Severnej a Južnej Amerike, Ázii, Afrike a v Oceánii. K 21. augustu bolo potvrdených 41,579 prípadov, z čoho 10 bolo zaznamenaných na Slovensku.[39]
Referencie
- ↑ a b c TŘEŠŇÁK HERCOGOVÁ, Jana. Klinická dermatovenerologie. Praha: MLADÁ FRONTA, 2019, s. 879 – 1736. ISBN 978-80-204-5549-9.
- ↑ a b c d e f g h ruvzpo.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b c d MCCOLLUM, A. M.; DAMON, I. K.. Human Monkeypox. Clinical Infectious Diseases, 2014-01-15, roč. 58, čís. 2, s. 260–267. Dostupné online . ISSN 1058-4838. DOI: 10.1093/cid/cit703. (po anglicky)
- ↑ a b c d e Prevention and Treatment of Monkeypox . link.springer.com, . Dostupné online.
- ↑ a b c d helda.helsinki.fi, . Dostupné online.
- ↑ a b Monkeypox . who.int, . Dostupné online.
- ↑ SOCIETY, Microbiology. Monkeypox . microbiologysociety.org, . Dostupné online.
- ↑ KALER, Jasndeep; HUSSAIN, Azhar; FLORES, Gina. Monkeypox: A Comprehensive Review of Transmission, Pathogenesis, and Manifestation. Cureus, 2022-07-03. Dostupné online . ISSN 2168-8184. DOI: 10.7759/cureus.26531.
- ↑ Opičie kiahne sa šíria už aj v Európe. Čo vlastne sú a odkiaľ sa vzali? . Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, . Dostupné online.
- ↑ a b Monkeypox: A Neglected Viral Zoonotic Disease . ejmets.com, . Dostupné online.
- ↑ Monkeypox . who.int, . Dostupné online.
- ↑ ARNDT, William D.; COTSMIRE, Samantha; TRAINOR, Kelly. Evasion of the Innate Immune Type I Interferon System by Monkeypox Virus. Journal of Virology, 2015-10-15, roč. 89, čís. 20, s. 10489–10499. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 0022-538X. DOI: 10.1128/JVI.00304-15. (po anglicky)
- ↑ LIU, Luzheng; XU, Zhan; FUHLBRIGGE, Robert C.. Vaccinia Virus Induces Strong Immunoregulatory Cytokine Production in Healthy Human Epidermal Keratinocytes: a Novel Strategy for Immune Evasion. Journal of Virology, 2005-06-15, roč. 79, čís. 12, s. 7363–7370. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 0022-538X. DOI: 10.1128/JVI.79.12.7363-7370.2005. (po anglicky)
- ↑ ZAUCHA, Gary M; JAHRLING, Peter B; GEISBERT, Thomas W. The Pathology of Experimental Aerosolized Monkeypox Virus Infection in Cynomolgus Monkeys (Macaca fascicularis). Laboratory Investigation, 2001-12, roč. 81, čís. 12, s. 1581–1600. Dostupné online cit. 2024-05-11. DOI: 10.1038/labinvest.3780373. (po anglicky)
- ↑ LIU, Luzheng; XU, Zhan; FUHLBRIGGE, Robert C.. Vaccinia Virus Induces Strong Immunoregulatory Cytokine Production in Healthy Human Epidermal Keratinocytes: a Novel Strategy for Immune Evasion. Journal of Virology, 2005-06-15, roč. 79, čís. 12, s. 7363–7370. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 0022-538X. DOI: 10.1128/JVI.79.12.7363-7370.2005. (po anglicky)
- ↑ SONG, Haifeng; JOSLEYN, Nicole; JANOSKO, Krisztina. Monkeypox Virus Infection of Rhesus Macaques Induces Massive Expansion of Natural Killer Cells but Suppresses Natural Killer Cell Functions. PLoS ONE, 2013-10-17, roč. 8, čís. 10, s. e77804. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 1932-6203. DOI: 10.1371/journal.pone.0077804. (po anglicky)
- ↑ EARL, Patricia L.; AMERICO, Jeffrey L.; MOSS, Bernard. Natural killer cells expanded in vivo or ex vivo with IL-15 overcomes the inherent susceptibility of CAST mice to lethal infection with orthopoxviruses. PLOS Pathogens, 2020-04-22, roč. 16, čís. 4, s. e1008505. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 1553-7374. DOI: 10.1371/journal.ppat.1008505. (po anglicky)
- ↑ FANG, Min; LANIER, Lewis L; SIGAL, Luis J. A Role for NKG2D in NK Cell–Mediated Resistance to Poxvirus Disease. PLoS Pathogens, 2008-02-08, roč. 4, čís. 2, s. e30. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 1553-7374. DOI: 10.1371/journal.ppat.0040030. (po anglicky)
- ↑ LU, Yue; ZHANG, Leiliang. DNA-Sensing Antiviral Innate Immunity in Poxvirus Infection. Frontiers in Immunology, 2020-08-28, roč. 11. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 1664-3224. DOI: 10.3389/fimmu.2020.01637.
- ↑ VENTOSO, Iván; SANZ, Miguel Angel; MOLINA, Susana. Translational resistance of late alphavirus mRNA to eIF2α phosphorylation: a strategy to overcome the antiviral effect of protein kinase PKR. Genes & Development, 2006-01-01, roč. 20, čís. 1, s. 87–100. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 0890-9369. DOI: 10.1101/gad.357006. (po anglicky)
- ↑ KAREM, Kevin L.; REYNOLDS, Mary; HUGHES, Christine. Monkeypox-Induced Immunity and Failure of Childhood Smallpox Vaccination To Provide Complete Protection. Clinical and Vaccine Immunology, 2007-10, roč. 14, čís. 10, s. 1318–1327. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 1556-6811. DOI: 10.1128/CVI.00148-07. (po anglicky)
- ↑ EDGHILL-SMITH, Yvette; GOLDING, Hana; MANISCHEWITZ, Jody. Smallpox vaccine–induced antibodies are necessary and sufficient for protection against monkeypox virus. Nature Medicine, 2005-07-01, roč. 11, čís. 7, s. 740–747. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 1078-8956. DOI: 10.1038/nm1261. (po anglicky)
- ↑ EDGHILL‐SMITH, Yvette; BRAY, Mike; WHITEHOUSE, Chris A.. Smallpox Vaccine Does Not Protect Macaques with AIDS from a Lethal Monkeypox Virus Challenge. The Journal of Infectious Diseases, 2005-02, roč. 191, čís. 3, s. 372–381. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 0022-1899. DOI: 10.1086/427265. (po anglicky)
- ↑ KAREM, Kevin L.; REYNOLDS, Mary; HUGHES, Christine. Monkeypox-Induced Immunity and Failure of Childhood Smallpox Vaccination To Provide Complete Protection. Clinical and Vaccine Immunology, 2007-10, roč. 14, čís. 10, s. 1318–1327. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 1556-6811. DOI: 10.1128/CVI.00148-07. (po anglicky)
- ↑ SOOKAROMDEE, Pathum; WIWANITKIT, Viroj. Protective immunity rate against monkeypox: expectation for present and future in case that there is no smallpox vaccine booster. American Journal of Clinical and Experimental Immunology, 2023, roč. 12, čís. 1, s. 1–5. PMID: 36937829 PMCID: PMC10017919. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 2164-7712.
- ↑ OTTER, Ashley D.; JONES, Scott; HICKS, Bethany. Monkeypox virus-infected individuals mount comparable humoral immune responses as Smallpox-vaccinated individuals. Nature Communications, 2023-09-23, roč. 14, čís. 1. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 2041-1723. DOI: 10.1038/s41467-023-41587-x. (po anglicky)
- ↑ HUBERT, Mathieu; GUIVEL-BENHASSINE, Florence; BRUEL, Timothée. Complement-dependent mpox-virus-neutralizing antibodies in infected and vaccinated individuals. Cell Host & Microbe, 2023-06, roč. 31, čís. 6, s. 937–948.e4. Dostupné online cit. 2024-05-11. ISSN 1931-3128. DOI: 10.1016/j.chom.2023.05.001.
- ↑ Opičie kiahne sa šíria po Európe, krajín s nakazenými pribúda. Je dôvod na obavy?. TA3 (Bratislava: C.E.N.). Dostupné online cit. 2022-08-14.
- ↑ SHARMA, Amit; PRIYANKA; FAHRNI, Mathumalar Loganathan. Monkeypox outbreak: New zoonotic alert after the COVID-19 pandemic. International Journal of Surgery, 2022-08, s. 106812. Dostupné online cit. 2022-08-09. ISSN 1743-9191. DOI: 10.1016/j.ijsu.2022.106812.
- ↑ MADRO, Peter. Za covid môže netopier, za kiahne hlodavec. Krčméry: V Sudáne to bola strašná choroba. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2022-05-25. Dostupné online cit. 2022-08-15. ISSN 1336-197X.
- ↑ Tecovirimat SIGA online. ema.europa.eu, 2021-11-10, cit. 2022-08-22. Dostupné online.
- ↑ a b Opičie kiahne, čo o nich zatiaľ vieme? Po prvýkrát vôbec boli zistené u deväťročného chlapca, pozrite si prehľad – kde a ako odvtedy eviduje svet ďalšie prípady. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online cit. 2022-08-14.
- ↑ ABED ALAH, Muna; ABDEEN, Sami; TAYAR, Elias. The story behind the first few cases of monkeypox infection in non-endemic countries, 2022. Journal of Infection and Public Health, 2022-09, roč. 15, čís. 9, s. 970 – 974. Dostupné online cit. 2022-08-09. ISSN 1876-0341. DOI: 10.1016/j.jiph.2022.07.014.
- ↑ BUNGE, Eveline M.; HOET, Bernard; CHEN, Liddy. The changing epidemiology of human monkeypox – a potential threat? A systematic review online. dx.doi.org, 2021-12-27, cit. 2022-08-12. Dostupné online.
- ↑ ANDERSON, MICHAEL G.; FRENKEL, LAWRENCE D.; HOMANN, SCOTT. A case of severe monkeypox virus disease in an American child: emerging infections and changing professional values. The Pediatric Infectious Disease Journal, 2003-12, roč. 22, čís. 12, s. 1093–1096. Dostupné online cit. 2022-08-15. ISSN 0891-3668. DOI: 10.1097/01.inf.0000101821.61387.a5.
- ↑ a b CDC. Past U.S. Cases and Outbreaks online. cdc.gov, 2022-06-06, cit. 2022-08-14. Dostupné online.
- ↑ TASR. Opičie kiahne sa v Británii začínajú šíriť komunitne. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2022-05-22. Dostupné online cit. 2022-08-22.
- ↑ UK Health Security Agency. Monkeypox cases confirmed in England – latest updates online. gov.uk, cit. 2022-08-22. Dostupné online.
- ↑ Monkeypox Data Explorer - Our World in Data online. ourworldindata.org, cit. 2022-08-22. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Opičie kiahne
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk