A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Otvorená hviezdokopa je zoskupenie hviezd, obyčajne od desiatok po niekoľko tisíc, ktoré boli vytvorené z jedného molekulárneho mračna a sú stále gravitačne viazané. Nachádzajú sa iba v špirálových a nepravidelných galaxiách.
Charakteristika
Od guľových hviezdokôp sa otvorené hviezdokopy líšia oveľa menším počtom hviezd, malou koncentráciou hviezd, menším vekom, ale aj príslušnosťou k plochým podsystémom Galaxie. Táto príslušnosť sa prejavuje jednak koncentráciou pozorovaných otvorených hviezdokôp v galaktickej rovine, a jednak rozložením hviezd vo farebnom diagrame. V špirálových galaxiách sa tento hviezdokopy tohto typu nachádzajú v špirálovitých ramenách. Tvoria ich väčšinou mladé hviezdy, ich vek je zopár desiatok miliónov rokov. V hviezdokopách alebo ich okolí sa často nachádzajú zvyšky hmlovín, z ktorých vznikli, alebo ešte vznikajú hviezdy.
Mladé otvorené hviezdokopy sú často ešte obklopené svojou materskou hmlovinou, v ktorej môže stále prebiehať tvorba hviezd. Proces hviezdotvorby zaberie iba veľmi krátky čas v porovnaní so životnosťou hviezdokopy, a preto majú všetky hviezdy podobný vek. Väčšina hviezd sa vytvorila z rovnakej difúznej hmloviny, dôsledkom čoho majú podobné počiatočné chemické zloženie. Hviezdy otvorenej hviezdokopy vďaka hviezdnemu vetru neskôr úplne rozložia svoju materskú hmlovinu. Gravitačné sily medzi členmi hviezdokopy sú natoľko slabé, že samotná hviezdokopa sa časom rozpadne. Pri spoločnom pohybe priestorom niektorí členovia opúšťajú hviezdokopu (tzv. vyparovanie hviezdokopy), a to následkom zmeny rýchlosti pri vzájomnom priblížení, slapovými silami v gravitačnom poli Galaxie, prípadne zrážkami s hviezdami a medzihviezdnymi mračnami križujúcimi ich cestu. Priemerná otvorená hviezdokopa udržuje pohromade väčšinu svojich hviezdnych členov po niekoľko stoviek miliónov rokov; iba zopár hmotnejších dosahuje vek miliárd rokov, čiže vydrží dlhšie ako 1 – 2 obehy okolo jadra Galaxie. Jednotlivé opustené hviezdy pokračujú v samostatnom obiehaní Galaxie.
Hmotnosť hviezd v otvorenej hviezdokope sa pohybuje od 80 – 100 hmotností Slnka (takéto hviezdy sa nachádzajú skôr mimo našej Galaxie) po 0,08 hmotností Slnka, čo je spodná hranica hmotnosti hviezdy.
Rozmery otvorených hviezdokôp sa pohybujú v rozpätí 5 – 50 svetelných rokov, ale väčšinou nie viac ako 20. Hustota hviezd je oveľa väčšia ako hustota hviezd v okolí Slnka, napriek tomu stále menšia ako hustota hviezd v guľovej hviezdokope. Počet známych otvorených hviezdokôp v Galaxii je asi 1 200, ich celkový počet v Galaxii sa odhaduje až na 100 000.
Triedenie otvorených hviezdokôp
Podľa farebných diagramov existujú 3 skupiny otvorených hviezdokôp. V prvej skupine sú hviezdokopy, ktorých všetky hviezdy sú na hlavnej postupnosti (napríklad Plejády). Hviezdy takýchto otvorených hviezdokôp sú veľakrát biele, alebo majú dokonca modrasté sfarbenie, čo môže byť spôsobené prítomnosťou reflexných hmlovín, ako aj samotným mladým vekom hviezd.
Pri hviezdokopách druhej triedy je síce väčšina hviezd na hlavnej postupnosti, avšak malá časť sa už dostala na vetvu obrov (napr. Hviezdokopa Jasličky). Vo hviezdokopách tretej triedy sú už prevažne zostarnuté žlté a červené obry. Pri jemnejšom triedení sa k číslam pripája malé písmenko o, b, alebo f, ktoré označuje spektrálnu triedu najjasnejšej hviezdy hviezdokopy, ktorá ešte neopustila hlavnú postupnosť. V tejto klasifikácii sú napríklad Plejády označené ako 1b.
Galéria
-
Plejády, otvorená hviezdokopa v súhvezdí Býk
-
Otvorená hviezdokopa NGC 265
-
Otvorená hviezdokopa NGC 246 v Malom Magellanovom mraku
-
Otvorená hviezdokopa NGC 3603 v súhvezdí Kýl
-
Emisná hmlovina s otvorenou hviezdokopou NGC 6357 v súhvezdí Škorpión
-
Dvojitá hviezdokopa Chí Persei a h Persei v súhvezdí Perzeus
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk