A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Naše znalosti pozície Zeme vo vesmíre sa zlepšili vďaka 400 rokom pozorovania pomocou teleskopov, a v poslednom storočí sa značne zväčšili. Spočiatku sa verilo, že je Zem stredom vesmíru, ktorý sa skladal iba z planét viditeľných holým okom (t.j. všetky okrem Neptúna a Uránu) Po prijatí heliocentrizmu v 17. storočí sa vďaka pozorovaniam Williama Herschela a iných dokázalo, že naše Slnko leží vo veľkom disku galaxii v ktorom sú hviezdy nie nepodobné nášmu Slnku. Do 20. storočia sa dokázalo pomocou pozorovaní špirálových galaxií, že naša galaxia je len jedna z miliárd iných v rozpínajúcom sa vesmíre, kde sú galaxie zoskupené do kôp galaxií a tie potom do nadkôp. Okolo 21. storočia sa celková štruktúra viditeľného vesmíru stávala čistejšia, keď sa nadkopy formovali do veľkých sieťovitých vlákien, medzi ktorými vzniká prázdny priestor. Nadkopy, vlákna a prázdny priestor sú najpravdepodobnejšie najväčšie súvislé štruktúry, ktoré vo vesmíre existujú. Vo veľkom meradle (cez 1000 megaparsekov) sa vesmír stáva homogénny v tom zmysle, že všetky jeho časti majú priemerne rovnakú hustotu, zloženie a štruktúru. V tomto meradle sa stáva otázka ohľadom pozície Zeme bezvýznamnou, a je tu podľa niekoľkých teórií možnosť existencie multiverza.
Zem vo vesmíre | |||
---|---|---|---|
Objekt | Veľkosť | Poznámky | Zdroj |
Zem | 12 700 km v priemere | Naša planéta. | |
Zemská magnetosféra | 63 000 km smerom k Slnku; 6 300 000 km smerom od Slnka |
Priestor, kde dominuje Magnetické pole Zeme. | |
Veľká polos Mesiaca | 384 400 km polomer | Priemerná vzdialenosť Mesiaca od Zeme. | |
Veľká polos Zeme | 150 miliónov km polomer 1 AU |
Priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka. Obsahuje Slnko, Merkúr a Venušu. |
|
Vnútorná časť slnečnej sústavy | 6,6 AU naprieč | Obsahuje Slnko, vnútorné planéty a pás asteroidov. | |
Vonkajšia časť slnečnej sústavy | 60 AU naprieč | Obsahuje vonkajšie planéty. | |
Kuiperov pás | 96 AU naprieč | Presahuje vonkajšiu časť slnečnej sústavy | |
Heliosféra | 160 AU naprieč | Najväčší dosah slnečného vetra a medziplanetárnej hmoty. | |
Rozptýlený disk | 200 AU naprieč | Obsahuje ľadové objekty presahujúce Kupierův pás a trpasličie planétu, presnejšie Plutoid, Eris. | |
Oortov oblak | 100 000-200 000 AU naprieč 2-4 ly |
Skořápkovitá oblasť biliónov komét. | |
Slnečná sústava | 4 ly naprieč | Náš domovský planetárny systém. Prekročením tejto vzdialenosti na vás gravitačne pôsobí viac iné hviezdy ako Slnko. | |
Miestny medzihviezdny mrak | 30 ly naprieč | medzihviezdny oblak, ktorým v túto dobu putuje Slnko a okolité hviezdy. | |
Miestna bublina | 210-815 ly naprieč | Dutina v medzihviezdnom prostredí v ktorej v túto dobu putuje Slnko a značné množstvo ďalších hviezd. Vznikla v minulosti vďaka supernove. |
|
Gouldov pás | 3 000 ly naprieč | Prstenec mladých hviezd, ktorým v túto dobu putuje Slnko. | |
Rameno Orióna | 10 000 ly dlhé | Špirálové rameno galaxie Mliečna dráha, ktorým v túto dobu putuje Slnko. |
|
Veľká polos Slnka | 28 000 ly polomer | Priemerná vzdialenosť Slnka od jadra Galaxie. Doba obehu je cca 225 až 250 miliónov rokov. | |
Galaxia | 100 000 ly naprieč | Naša domovská galaxia, zložená z 200 - 400 miliárd hviezd a je vyplnená medzihviezdnym prostredím. | |
Miestna podskupina galaxií | 1,64 milióna ly naprieč 0,5 megaParsek |
Mliečna dráha a trpasličie galaxie, ktoré sú s ňou gravitačne zviazané. | |
Miestna skupina galaxií | 3 Mpc naprieč | Skupina, ktorá sa skladá z aspoň 47 galaxií. Dominujú Andromeda (najväčší), Galaxia a Galaxia v Trojuholníku. | |
Miestna superkopa galaxií | 33 Mpc naprieč | Nadkopa, v ktorej sa nachádza naša galaxia. Obsahuje zhruba 100 skupín a kôp galaxií. | |
Laniakea | 300 Mpc naprieč | Vlákno galaxií, do ktorého patrí aj naša galaxia. | |
Pozorovateľný vesmír | 28 000 Mpc naprieč | Časť vesmíru, ktorá je pre nás viditeľná. Obsahuje viac ako 100 miliárd galaxií, ktoré sú zoskupené do miliónov nadkôp, vlákien a prázdneho priestoru, čím vytvára štruktúru podobnú pene. | |
Vesmír | Minimálne 28 000 Mpc, možno nekonečno | Všetko. |
Referencie
- ↑ David R. Lide. Handbook of Chemistry and Physics. 81. vyd. : CRC, 2000. ISBN 0849304814.
- ↑ Amara Graps. The Earth's Magnetosphere . Max Planck Institute, . Dostupné online. Archivované 2009-10-10 z originálu.
- ↑ NASA Moon factsheet and NASA Solar System Exploration Moon Factsheet Archivované 2015-06-07 na Wayback Machine NASA Retrieved on 2008-11-17
- ↑ NASA Earth factsheet and NASA Solar System Exploration Factsheet Archivované 2009-08-27 na Wayback Machine NASA Retrieved on 2008-11-17
- ↑ Petit, J.-M.; Morbidelli, A.; Chambers, J.. The Primordial Excitation and Clearing of the Asteroid Belt. Icarus, 2001, roč. 153, s. 338–347. Dostupné online . DOI: 10.1006/icar.2001.6702. Archivované 2007-02-21 z originálu.
- ↑ NASA Neptune factsheet and NASA Solar System Exploration Neptune Factsheet NASA Retrieved on 2008-11-17
- ↑ M. C. De Sanctis, M. T. Capria, and A. Coradini. Thermal Evolution and Differentiation of Edgeworth-Kuiper Belt Objects. The Astronomical Journal, 2001, roč. 121, s. 2792–2799. Dostupné online . DOI: 10.1086/320385.
- ↑ NASA/JPL. Cassini's Big Sky: The View from the Center of Our Solar System . . Dostupné online. Archivované 2019-01-09 z originálu.
- ↑ Fahr, H. J.; Kausch, T.; Scherer, H.. A 5-fluid hydrodynamic approach to model the Solar System-interstellar medium interaction. Astronomy and Astrophysics, 2000, roč. 357, s. 268. Dostupné online . See Figures 1 and 2.
- ↑ JPL Small-Body Database Browser: 136199 Eris (2003 UB313) . 2008-10-04 last obs, . Dostupné online. (Aphelion of Eris, the farthest known scattered disk object)
- ↑ Alessandro Morbidelli. Origin and dynamical evolution of comets and their reservoirs . . Dostupné online.
- ↑ LITTMANN, Mark. Planets Beyond: Discovering the Outer Solar System. : Courier Dover Publications, 2004. ISBN 9780486436029. S. 162–163.
- ↑ Mark Anderson, "Don't stop till you get to the Fluff", New Scientist no. 2585, 6 January 2007, pp. 26-30
- ↑ DM Seifr et al. Mapping the Countours of the Local Bubble. Astronomy and Astrophysics, 1999, roč. 346, s. 785–797. Dostupné online .
- ↑ Local Chimney and Superbubbles, Solstation.com
- ↑ S. B. Popov, M. Colpi, M. E. Prokhorov, A. Treves and R. Turolla. Young isolated neutron stars from the Gould Belt. Astronomy and Astrophysics, 2003doi=10.1051/0004-6361:20030680, roč. 406, s. 111–117. Dostupné online .
- ↑ Harold Spencer Jones, T. H. Huxley, Proceedings of the Royal Institution of Great Britain, Royal Institution of Great Britain, v. 38-39
- ↑ EISENHAUER, F., et al. A Geometric Determination of the Distance to the Galactic Center. Astrophysical Journal, 2003, roč. 597, čís. 2, s. L121–L124. DOI: 10.1086/380188.
- ↑ LEONG, Stacy. Period of the Sun's Orbit around the Galaxy (Cosmic Year) . . (The Physics Factbook.) Dostupné online.
- ↑ CHRISTIAN, Eric; SAMAR, Safi-Harb. How large is the Milky Way? . . Dostupné online.
- ↑ Frommert, H.; Kronberg, C.. The Milky Way Galaxy . SEDS, August 25, 2005, . Dostupné online.
- ↑ I. D. Karachentsev, V. E. Karachentseva, W. K. Hutchmeier, D. I. Makarov. A Catalog of Neighboring Galaxies. Astronomical Journal, 2004, roč. 127, s. 2031–2068. Dostupné online. DOI: 10.1086/382905.
- ↑ Andreas Brunthaler, Mark J. Reid, et. al.. The Geometric Distance and Proper Motion of the Triangulum Galaxy (M33). Science, 4 March 2005, čís. 5714, s. 1440–1443doi=10.1126/science.1108342.
- ↑ The Local Group of Galaxies . Students for the Exploration and Development of Space, . (University of Arizona.) Dostupné online.
- ↑ cfa.harvard.edu, The Geometry of the Local Supercluster, John P. Huchra, 2007 (accessed 12-12-2008)
- ↑ Stars, Galaxies and Cosmology . Department of Mathematics, University of Auckland, . Dostupné online. Archivované 2008-10-16 z originálu.
- ↑ John noble Wilford. Massive Clusters of Galaxies Defy Concepts of the Universe online. New York Times, cit. 2009-11-01. Dostupné online.
- ↑ MACKIE, Glen. To see the Universe in a Grain of Taranaki Sand online. Swinburne University, 2002-02-01, cit. 2006-12-20. Dostupné online.
- ↑ LINEWEAVER, Charles, Tamara M. Davis Misconceptions about the Big Bang online. Scientific American, cit. 2008-11-06. Dostupné online.
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pozice Země ve vesmíru na českej Wikipédii a Earth's location in the universe na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk