A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Potenciálna energia alebo polohová energia (Wp alebo Ep) je druh mechanickej energie. Súvisí so vzájomnou polohou telies (vrátane mikročastíc) sústavy, v ktorej telesá na seba vzájomne silovo pôsobia.
Presná definícia znie, že je to práca, ktorú treba vykonať na telese, aby sa z referenčnej energetickej úrovne (tzv. „normálny stav“ alebo „nulová hladina“) dostalo do danej novej polohy. Pri reverzibilných dejoch (čiže dejoch bez trenia) sa potenciálna energia rovná kinetickej energii, ktorú by teleso získalo, keby sa mohlo „poddať“ sile až po referenčnú energetickú úroveň, čiže keby sa mohlo voľne pohybovať.
Túto energiu teda má každé teleso vychýlené z referenčnej energetickej úrovne.
Vzorec: kde F = sila, s = dráha; presnejšie vzorce pozri pod jednotlivými druhmi potenciálnej energie (dole).
Jednotky sú tie isté ako pre energiu.
Druhy
Podľa sily pôsobiacej na teleso po vychýlení sa rozlišujú tieto „druhy“ potenciálnej energie:
- gravitačná potenciálna energia
- potenciálna energia pružnosti (tu ide o veľmi špeciálnu formu potenciálnej energie)
- tlaková potenciálna energia
- elektrická potenciálna energia
- magnetická potenciálna energia
V bežnom živote na planéte Zem sa pod potenciálnou energiou myslí najmä gravitačná potenciálna energia, preto sa tento druh potenciálnej energie niekedy označuje ako polohová energia v užšom zmysle.
Referenčná energetická úroveň
Treba si uvedomiť, že potenciálna energia je relatívna, čiže záleží na referenčnej energetickej úrovni, teda na tom, na čo ju vzťahujeme. Pri výpočtoch sa nulová hladina potenciálnej energie volí buď v rovnovážnej polohe, v ktorej sú príslušné sily v rovnováhe, alebo v nekonečne, kde je veľkosť príslušných síl na teleso nulová. Na premenu energií ale na voľbe nulovej hladiny potenciálnej energie logicky nezáleží - rozhodujúca je iba zmena tejto energie.
Potenciálna energia v praxi
- HUYGENSOVE HODINY
Holandský vedec Christian Huygens (1629 - 1695) vynašiel kyvadlové hodiny. Ako prvý pripojil kyvadlo k ozubeným kolieskam mechanických hodín. Pravidelné kývanie kyvadla urobilo chod hodín oveľa presnejším ako pri predchádzajúcich typoch. Energia ktorá pomáha ručičkám týchto hodín prekonať trenie, pochádza z pohybu oloveného závažia nadol. Závažie pri každom tiku uvoľni malý zlomok svojej potenciálnej energie. Hodiny sa zastavia, keď závažie dosiahne svoju najnižšiu polohu. Energia alebo „práca“ osoby, ktorá vytiahla závažie hore, sa uloží do závažia ako jeho potenciálna energia. Tá sa uvoľňuje keď závažie klesá.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk