A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Priestor je entita či aspekt, výsledkom poznania ktorého sú rôzne filozofické, mytologické, vedecké atď. významové útvary, odlišujúce sa navzájom najmä podľa toho, aké kategórie intervenujú v skúmaní priestoru: napríklad Kant chápe priestor ako apriórnu nazeraciu formu, čisto formálnu podmienku poznania, ktorá zabezpečuje jeho všeobecnosť a nevyhnutnosť. Engels ako základnú formu existencie hmoty. Aristoteles chápe priestor ako súbor jednotlivých miest, podmienku pohybu. Priestor sa u Aristotela spája s miestom ako povrchom, ktorý čosi obklopuje; priestor je takmer totožný s povrchom obklopenej veci. Takto chápe aj vesmír – to je svetový priestor. Podľa Demokrita je priestor oddelený od hmoty a je predpokladom existencie a pohybu hmoty, atómov. Podľa Descarta pozostáva priestor z telies; prázdny priestor neexistuje.
V dejinách filozofie je priestor chápaný ako akési miesto (organické, fyzikálne, symbolické), kde sa predmety nachádzajú. Zvláštnosťou je, že si ho v súvislosti s „vonkajšími“ predmetmi nevieme nepredstavovať. Predpokladáme, že priestor je podmienkou možnosti javov, aspoň tých, ktoré lokalizujeme mimo seba.
Už starý grécky mýtus prezentuje priestor ako najzákladnejšiu a prvú vec, ktorá vôbec existovala.
Hesiodos tvrdí, že „existoval na začiatku iba Chaos (priepasť), z ktorého sa vynorila „širokoprsá“ Gaia (Zem) a Erós. Potom Zem zrodila vopred jej samej podobné nebo, Úrana plného hviezd, koldokola aby ju hladil“.[1] Starí Gréci si uvedomili, že nato, aby mohli existovať veci, musí najskôr existovať priestor, v ktorom by sa mohli veci vyskytovať.
Platón považuje chápanie priestoru ako: „nepodrobený zániku, ale poskytujúci miesto všetkému, čo vzniká; sám zmyslami nevnímateľný, je pochopiteľný akýmsi nejasným usudzovaním a nie spoľahlivo určiteľný, vidíme ho ako vo sne a hovoríme, že všetko, čo je, musí byť na nejakom mieste a zaberať nejaký priestor, čo sa však nenachádza ani na zemi, ani na nebi, ani nie je“.[2] A tu je prvý vážny problém priestoru.
Priestor je podľa Platóna sám osebe zmyslami nevnímateľný a je pochopiteľný len rozumovou úvahou. Predpokladáme o ňom, že je večný (kde inde by totiž boli veci, ak by nejestvoval?), ale zároveň nemôže byť sám na nejakom mieste, to by predpokladalo existenciu nejakého pôvodnejšieho priestoru.
Demokritos pokladal priestor za 'mé on – nebytie s pravou realitou. Samotná predstava priestoru zbaveného celej hmoty však až do 17. storočia prinášala filozofom a vedcom nepredstaviteľné problémy[3] a tak nebola najmä pod vplyvom aristotelizmu akceptovaná. Aristotelova predstava priestoru sa totiž zakladala na zásadne odlišných epistemických východiskách.
Aristoteles vnímal priestor ako hranicu telesa, ktorou je teleso obkolesené a dotýka sa ho. Priestor je podľa neho skutočný, pretože má dôvod vo vonkajšom objektívnom svete; je viazaný na skutočné bytie vecí; ako skutočný je obmedzený a konečný. Tým, že je priestor abstraktným pojmom odvodeným z reálne existujúcich súcien, prázdny priestor pre Aristotela neexistoval.
Einstein zdôvodňoval to, že priestor vznikol ako pojem predĺžením reálne existujúceho telesa a vytváraním jeho nekonečného pokračovania podobne, ako keď úsečka do nekonečna predlžuje euklidovskú priamku.
Kant si všimol, že hoci si možno na telesách odmyslieť takmer všetko (ich veľkosť, farbu, matériu, ba dokonca i existenciu), jediné, čo si nemožno z predstavovania si telies odmyslieť, je ich priestorová štruktúra. To ho priviedlo k záveru, že priestor je apriórna forma nazerania, obsiahnutá v každom nazeraní vonkajších predmetov.
Kant sa nazdával, že „aby sa mohli určité pocity vzťahovať na niečo mimo mňa (t. j. na niečo inde v priestore, než kde som ja), čiže aby som si ich mohol predstaviť ako jestvujúce mimo mňa a vedľa mňa, teda nielen ako rozdielne, ale aj na rozličných miestach, musím vychádzať z predstavy priestoru. Preto si predstavu priestoru nemožno vypožičať zo vzťahov medzi vonkajšími javmi prostredníctvom skúsenosti, lebo aj táto vonkajšia skúsenosť je možná iba prostredníctvom tejto predstavy“.[4] Takže podľa Kanta telesá vnímame ako rozľahlé mimo nás len preto, že už vopred disponujeme nazeracou formou priestoru.
Jedným z najvýznamnejších dôsledkov Kantovho chápania priestoru je skutočnosť, že priestor je entita ľudského nazerania sveta. Mimo nazerania nie je priestor celkom ničím. To znamená, že nie my (ako veci osebe) sme v priestore, ale priestor je v nás, v našich predstavách. Otázka situovania existencie predmetov sa náhle mení na otázku hraníc subjektu. Veci tak pre nás existujú len ako možné predstavy či pocity a ich vzdialenosť od pomyselného subjektu je vzdialenosťou receptorov od miesta uvedomenia si vnemov.
Referencie
- ↑ ELIADE, Mircea. Dejiny náboženských predstáv a ideí. Preklad Ľubica Vychovalá. Vyd. 1. Zväzok I : Od doby kamennej po eleusínske mystériá. Bratislava : Agora, 1995. 398 s. ISBN 80-967210-1-1. S. 213.
- ↑ Platon. Dialógy. Preklad Július Špaňár. Vyd. v tomto výbere 1. Zväzok I. Bratislava : Tatran, 1990. 928 s. (Zlatý fond svetovej literatúry; zv. 107.) ISBN 80-222-0125-1. ; Platon. Dialógy. Preklad Július Špaňár. Vyd. v tomto výbere 1. Zväzok II. Bratislava : Tatran, 1990. 704 s. (Zlatý fond svetovej literatúry; zv. 108.) ISBN 80-222-0126-X.
- ↑ BARROW, J. D.: Teorie ničeho. Praha: Kolumbus 2004.
- ↑ DÉMUTH, A. 2014. Kde je priestor? In Ostium. . 2014, roč. 10 , č.1, . Dostupné na: http://www.ostium.sk/index.php?mod=magazine&act=show&aid=106. ISSN 1336-6556.
Zdroj
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk