A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rádioekológia je vedný odbor, ktorý pokrýva dva základné oblasti: a) správanie sa rádioaktívnych látok v životnom prostredí, b) účinky žiarenia na zložky životného prostredia (spravidla účinky na biocenózu).
História
Tento termín a jeho definíciu zaviedol ako prvý Eugene Odum v roku 1956.[1] Prvé výskumy však začali omnoho skôr a sú späté s ťažbou uránu v Čechách, kedy boli o.i. sledované účinky ionizujúceho žiarenia na rastlinný ekosystém.[2] História rádioekológie je spracovaná napr. v Alexakhin (2006).[3]
Náplň rádioekológie
Vo výskume používa nástroje základných vedných odborov ako je rádiochémia, rádiobiológia, znalosti ekológie a environmentálnej chémie, numerické modelovanie, a pod. Dôležitým aspektom je tiež poznanie činností v jadrovom priemysle od ťažby uránovej rudy cez jej spracovanie, využitie v jadrových elektrárňach až po uloženie rádioaktívneho odpadu. Záujem rádioekológie sa však nezužuje iba na uránový priemysel.
Vznikla ako odpoveď na narastajúcu koncentráciu rádionuklidov v životnom prostredí po testoch jadrových zbraní a veľkých jadrových haváriách. Kým v prvom kroku sa riešili primárne účinky radiácie na človeka (radiačná ochrana a rádiobiológia), v nasledujúcom období vznikol priestor aj na popis a výskum správania rádionuklidov vo vzťahu k životnému prostrediu.
Dnes sa rádioekológia venuje základným otázkam: migrácia rádionuklidov v jednotlivých zložkách životného prostredia (v pôde, vode,...) ako aj ich transféru v rámci ekosystému (napr. príjem do rastlín, vstup do potravinového reťazca), a taktiež sa venuje osudu rádionuklidov v rámci malých a veľkých geochemických cyklov (transport rádionuklidov v stratosfére po testoch jadrových zbraní, po haváriách v jadrový elektrárňach, pri zvetrávaní hald po ťažbe uránu).
Pokiaľ ide o účinky žiarenia na biocenózu je stredobodom záujmu chronický účinok nízkych dávok, následky ktorých sa prejavia na úrovní populácii.
Aplikácia
Získané poznatky sú využívané pri riešenie dopadov jadrových havárii na životné prostredie. Špecifikom tohoto prístupu je, že sa venuje rozsiahlejším oblastiam kontaminovaných rádioaktívnym spadom napr. remediácii pôdy na veľkom území, spracovanie veľkého množstva kontaminovanej biomasy, posudzovanie v rámci EIA (Environmental Impact Assesment) pri zavádzaní nových zariadení do prevádzky a pod.
Významné rádioekologické problémy
Význam rádioekológie rastie s nárastom koncentrácie umelých rádionuklidov v životnom prostredí. Od konca deväťdesiatych rokov 20. storočia je čoraz viac pozornosti venovanej aj prírodnej rádioaktivite, ktorá bola ľudskou činnosťou vnesená do životného prostredia (NORM a TENORM). Podľa rozsahu kontaminácie môžeme rádioekologické udalosti rozdeliť na lokálne a globálne. O udalosť z pohľadu rádioekológie ide až vtedy, keď sa rádioaktivita dostane do životného prostredia a teda mimo kontrolu človeka. Migrácia rádionuklidov môže byť spôsobená primárnym výbuchom, alebo následným transportom prostredníctvom vody, vetra alebo organizmov.
Lokálne udalosti:
- rozptýlenie jadrového materiálu (prevažne plutonia) pri havárii vojenskej munície v Palomares a v Thule,
- nehody pri výrobe rádioaktivných materiálov (napr. nehoda v Kysthym v ZSSR, 1957),
- remediácia oblastí po chemickej ťažbe uránu
- remediácia háld po hlbinnej ťažbe uránu,
- bežná prevádzka jadrových zariadení.
Globálne udalosti:
- Havária v jadrovej elektrárni v Černobyle (1986, Černobyľská havária,
- Havária v jadrovej elektrární vo Fukushime (2011, Atómová elektráreň Fukušima jeden),
- Testy jadrových zbraní (jadrová zbraň)
Referencie
- ↑ Luyks, F.F., Frissel, M., J. (1996) Radioecology and the Restoration of Radioactive-Contaminated Sites. NATO ASI Series, Kluwer Academic Publishers.
- ↑ Stoklasa, Penkava (1932): Biologie des Radiums und Uraniums.
- ↑ Alexakhin, R. M. (2006) Radioecology: History and State-of-the -Art at the Beginning of 21.st Century. Radiation Risk Estimates in Normal and Emergency Situations.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk