A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rím | |||
Roma | |||
Hlavné mesto Talianskej republiky | |||
|
|||
Štát | Taliansko | ||
---|---|---|---|
Región | Lazio | ||
Rieka | Tiber | ||
Nadmorská výška | 21 m n. m. | ||
Súradnice | 41°53′35″S 12°28′58″V / 41,89306°S 12,48278°V | ||
Rozloha | 1 285 km² (128 500 ha) | ||
Obyvateľstvo | 2 872 800 (30.4.2018) | ||
Hustota | 2 236 obyv./km² | ||
Primátor | Virginia Raggi | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | rozsah 00121 – 00199 | ||
Telefónna predvoľba | 06 | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Historic Centre of Rome, the Properties of the Holy See in that City Enjoying Extraterritorial Rights and San Paolo Fuori le Mura | ||
Typ pamiatky | kultúrna | ||
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1980 (#4) | ||
Číslo | 91 | ||
Región | Európa a Severná Amerika | ||
Kritériá | i, ii, iii, iv, vi | ||
Poloha mesta v Taliansku
| |||
Wikimedia Commons: Rome | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Rím (tal. Roma, lat. Roma) je hlavné mesto Talianska a regiónu Lazio. Nachádza sa na riekach Tiber a Aniene neďaleko pobrežia Tyrrhenského mora.
Mesto Vatikán je suverénna enkláva v Ríme, je sídlom katolíckej cirkvi a pápeža.
Rím je najväčšie mesto a obec v Taliansku, ako aj jedno z najväčších európskych hlavných miest s rozlohou 1 285 km². Počet obyvateľov obce v roku 2004 bol 2 553 873 (ISTAT 31.12.2004 Archivované 2007-09-30 na Wayback Machine), dosahuje však 2 872 800 obyvateľov (Zdroj: Dato Istat al 30-04-2018) vrátane občanov bez trvalého bydliska. Súčasným starostom je Roberto Gualtieri (od 21. októbra 2021).
Počas svojej asi 2 800 rokov dlhej existencie bol sídlom starovekého Ríma, neskôr pápežských štátov, Talianskeho kráľovstva a Talianskej republiky. Nazýva sa aj „večným mestom“ (tal. la città eterna).
Poloha
Mesto sa nachádza v regióne Campagna di Roma a od Tyrrhenského mora je vzdialené 27 kilometrov. Staroveký Rím sa rozkladal na siedmich pahorkoch, na východnom brehu rieky Tiber:
- Aventino, lat. Collis Aventinus
- Campidoglio, lat. Collis Capitolinus alebo Capitolinus Mons
- Celio, lat. Collis Caelius
- Esquilino, lat. Collis Esquilinus
- Palatino, lat. Collis Palatinus
- Quirinale, lat. Collis Quirinalis
- Viminale, lat. Collis Viminalis
Dejiny
Prvé dôkazy osídlenia oblasti pochádzajú z bronzovej doby, keď v 16. storočí pred Kr. žili na okolitých pahorkoch pastieri. Doložené je osídlenie pahorkov Palatino a Kapitol, od 9. storočia pred Kr. boli Sabínmi osídlené i pahorky Esquilino, Quirinale a Viminale. V polovici 8. storočia došlo spojením osád na Esquiline a Palatine ku vzniku predchodcu mesta.
Večné mesto, ako je Rím nazývaný, vzniklo podľa legendy 21. apríla 753 pred Kr. a jeho názov zrejme pochádza z mena etruského kmeňa Ruma. Práve etruskí králi vládli regiónu a mestu až do roku 510 pred Kr., kedy boli z mesta vyhnaní a vznikla Rímska republika. V roku 270 pred Kr. už pokrývala takmer celý Apeninský polostrov a zamerala sa na podmanenie zámorských území. Do 1. storočia už ovládala Pyrenejský polostrov, severnú Afriku a Grécko. Konflikty mocných postupne viedli až k pádu republiky, po ktorom začali mestu i ríši vládnuť diktátori. Prvými boli Gaius Iulius Caesar a Octavianus Augustus, za ktorých vlády dostáva mesto podobu pravého centra veľkej ríše. Vznikli verejné budovy, fóra, kúpele, paláce a hlavným stavebným materiálom sa namiesto tehiel stáva mramor.
Po rozšírení kresťanstva sa Rím stal jeho centrom a postupne sa začali budovať chrámy. Po poklese významu mesta ako politického centra v 3. a 4. storočí si cisári často volili za sídlo iné mestá a definitívny koniec štatútu hlavného mesta nastal roku 330 po presune centra ríše do Konštantínopola cisárom Konštantínom Veľkým. V Ríme zostal sídliť senát a naďalej zostal legislatívnym centrom Rímskej ríše, no s upadajúcim vplyvom upadalo aj mesto. Definitívne bol osud mesta spečatený začiatkom 5. storočia, kedy sa mesta zmocnili v roku 410 Vizigóti, vedení Alarichom a následne v roku 455 Vandali pod vedením Geisericha.
Po páde Západorímskej ríše zostalo mesto sídlom pápežov, ktorí ho naďalej zveľaďovali. V roku 609 bol v meste vysvätený prvý kresťanský kostol – Panteón. V roku 778 dobýva Karol Veľký severnú Itáliu a v roku 800 v bazilike svätého Petra korunovaný za cisára. V roku 864 schválil po misii Konštantína a Metoda pápež Hadriána II. používanie slovanskej liturgie na Veľkej Morave. V monastieri pri chráme sv. Praxedy v Ríme zostal podlomeným zdravím oslabený Konštantín, ktorý bol neskôr pochovaný v bazilike San Clemente. Po korunovácii východofranského kráľa Ota I. bola obnovená Rímsko-nemecká ríša (Svätá rímska ríša).
V roku 1200 sa Rím stáva nezávislou obcou a v roku 1300 vyhlásil pápež Bonifác VIII. prvý svätý rok, ktorý v kresťanskej tradícii znamená, že kto v tomto roku navštívi baziliku sv. Petra, dosiahne úplné odpustenie hriechov. Medzi rokmi 1309 až 1377 sídlili pápeži vo francúzskom Avignone, kde sa do tzv. avignonského zajatia s nimi presťahoval celý pápežský dvor. Táto udalosť znamenala veľký úpadok mesta, ktoré stratilo svoje postavenie, moc i lesk. Po návrate pápežského dvora bolo mesto v ruinách a žil v ňom len zlomok predošlého obyvateľstva. Renesančná prestavba mesta v polovici 15. storočia, začatá pápežom Mikulášom V. mu postupne vrátila vzhľad, hodný centra kresťanstva. Počas ďalších 2. storočí sa v meste realizovali tí najlepší umelci, ktorí po sebe zanechali množstvo architektonických skvostov.
Počas zjednocovania Talianska v 19. storočí sa Rím stal v roku 1871 hlavným mestom zjednotenej krajiny – Talianskeho kráľovstva. V roku 1929 vznikol na základe Lateránskych zmlúv nezávislý štát Vatikán a po druhej svetovej vojne sa v roku 1946 stalo Taliansko republikou.
V meste podpísanými Rímskymi zmluvami z roku 1957 vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Euratom, ktorých jedným z členov sa stalo aj Taliansko. V roku 1960 sa vo večnom meste konali 17. letné olympijské hry a od roku 1980 je staré mesto a Vatikán na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Vývoj počtu obyvateľov
Hlavné pozoruhodnosti (vrátane Vatikánu)
- Kostoly
- Bazilika svätého Petra
- Bazilika di Santa Maria Maggiore
- Bazilika svätého Pavla za hradbami
- Bazilika svätého Jána v Lateráne
- Basilica di Santa Maria in Trastevere
- Santa Maria sopra Minerva
- Santa Maria in Aracoeli
- Námestia
- Námestie svätého Petra
- Piazza di Spagna (Španielske námestie)
- Piazza del Popolo (Námestie ľudu)
- Piazza Venezia (Benátske námestie)
- Iné
- Vatikánske múzeá (o. i. Sixtínska kaplnka)
- Lateránsky palác
- Castel Sant’Angelo
- Campo dei Fiori
- Panteón
- Fontana di Trevi
- Forum Romanum
- Koloseum
- Via Appia
Partnerské mestá
- Achacachi, Bolívia
- Belehrad, Srbsko
- Cincinnati, Ohio, USA
- New York, New York, USA
- Paríž, Francúzsko
- Peking, Čína
- Plovdiv, Bulharsko
- Praha Česko
- Soul, Kórejská republika
- Tokio, Japonsko
Galéria
Iné projekty
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Rím
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rím
- Wikislovník ponúka heslo Rím
Fotografie
Zdroj
- V časti Dejiny je Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řím na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk