A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
V roku 2019 došlo k redefinícii niektorých jednotiek sústavy SI tak, aby boli všetky základné jednotky sústavy SI definované pomocou nemenných vlastností prírody.[1] Konkrétne došlo k zmene definícií pre štyri jednotky — kilogram, ampér, kelvin a mól. Táto zmena bola jednohlasne odhlasovaná 16. novembra 2018 vo Versailles vo Francúzsku a do platnosti vstúpila 20. mája 2019. Pôvodne boli definované základné jednotky SI tak, aby sa z nich dali definovať ostatné jednotky. Podľa nových definícií sú definované konštanty, z ktorých je možné odvodiť všetky ostatné jednotky, takže koncept „základných jednotiek“ už nie je nutný, no i tak sa používa. Ostatné jednotky (meter, sekunda a kandela) boli redefinované podľa nemenných vlastností už predtým.
Zmenené jednotky
Jednotky, ktorých definícia sa menila, boli po novom definované na základe presných hodnôt konštánt, od ktorých je ich definícia odvodená. Konštanta, ktorá ich definuje, je vždy definovaná danou jednotkou (a prípadne inými základnými jednotkami sústavy SI).
Kilogram
Kilogram bol pôvodne definovaný hmotnosťou valca z platiny a irídia. Nová definícia kilogramu je založená na presnej hodnote Planckovej konštanty, ktorá je definovaná ako h = 6,626 070 15 × 10-34 kg⋅m2/s.[2]
Kelvin
Stará definícia kelvinu hovorí, že jeho hodnota je rovná termodynamickej teploty trojného bodu vody. Nová definícia spolieha na Boltzmannovu konštantu, ktorej hodnota bola zafixovaná na kB = 1,380 649 × 10-23 J K-1.[3]
Ampér
Pôvodná definícia ampéru bola veľmi teoretická a založená na hypotetickej situácii dvoch vodičov so zanedbateľným priemerom meter od seba vo vákuu. Zrealizovať túto situáciu a zmerať silu, ktorou na seba vodiče pôsobia, bolo prinajmenšom zložité. Nová definícia ampéru je však založená na elementárnom náboji, ktorého hodnota je presne e = 1,602 176 634 × 10−19 C, kde C je Coulomb, ktorý je definovaný ako A⋅s (ampér krát sekunda).[4]
Mól
Mól bol pôvodne definovaný ako počet atómov 12C v 12 gramoch. Nová definícia je postavená na presnej hodnote Avogadrovej konštanty, ktorá je NA = 6,022 140 76 × 1023 mol-1, a hovorí, že jeden mól obsahuje presne 6,022 140 76 × 1023 elementárnych entít.[5][6]
Referencie
- ↑ SI Redefinition. NIST, 2018-05-11. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ Kilogram: Introduction. NIST, 2018-05-14. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ Kelvin: Introduction. NIST, 2018-05-14. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ Ampere: Introduction. NIST, 2018-05-15. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ Redefining the Mole. NIST, 2018-10-23. Dostupné online . (po anglicky)
- ↑ PROCHÁZKA, Michal. Látkové množstvo – mól, nová definícia v slovenčine (DEFINITÍVNE A ZÁVÄZNE) . 2020-04-06, . Dostupné online.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk