A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Rumunská socialistická republika Republica Socialistă România
| |||||||
Hymna: Te slăvim, Românie! (1965 – 1977) Trei culori (1977 – 1990) | |||||||
Motto: Proletari din toate țările, uniți-vă! (Proletári všetkých krajín, spojte sa!) | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
238 391 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Moldoveanu (2 544 m n. m.)
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
Dunaj (1 075 km)
| ||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
21 559 910 (v roku 1977)
| ||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||
štátom propagovaný ateizmus
| |||||||
Štátny útvar | |||||||
Vznik
|
21. augusta 1965 (vyhlásenie Rumunska za socialistickú republiku)
| ||||||
Zánik
|
|||||||
|
Rumunská socialistická republika (skrátene: RSR; rum. Republica Socialistă România; skrátene: R.S.R.) bol socialistický štát v juhovýchodnej Európe existujúci v rokoch 1965 – 1989. Rumunská socialistická republika patrila ku štátom východného bloku, bola členom RVHP a Varšavskej zmluvy. Jej predchodcom bola Rumunská ľudová republika, ktorá existovala v období rokov 1947 – 1965.
Počas celého obdobia existencie Rumunskej socialistickej republiky bol na jej čele Nicolae Ceaușescu, ktorého vládu ukončila až revolúcia v roku 1989.
Dejiny
Po smrti prezidenta Gheorghe Gheorghiu-Deja v marci 1965 krajina prešla zásadnými zmenami. Generálnym tajomníkom Rumunskej robotníckej strany sa stal Nicolae Ceaușescu a medzi prvé zmeny, ktoré na tomto poste vykonal, boli premenovanie Rumunskej robotníckej strany na Komunistickú stranu Rumunska v júli 1965, zavedenie novej ústavy 21. augusta 1965, čím bolo Rumunsko vyhlásené za socialistickú republiku, namiesto ľudovej republiky. Predsedom Štátnej rady (Dočasné prezídium) sa stal Chivu Stoica a Rady ministrov Ion Gheorghe Maurer. Oba posty však Ceauşescu v roku 1967 obsadil. Za jeho vlády sa Rumunsko snažilo pokračovať vo svojej nezávislej zahraničnej politike. V 60. rokoch pozastavil aktívne pôsobenie Rumunska vo Varšavskej zmluve, hoci oficiálne zostalo jej členom. V roku 1966 bol vydaný dekrét pojednávajúci o zákaze interrupcií, zvýšení daní pre bezdetné páry a iných opatreniach, ktorých cieľom bolo zvýšiť pôrodnosť a nárast obyvateľstva v Rumunsku.
Hoci bola Rumunská socialistická republika na sovietskej strane „železnej opony“, Ceaușescu Sovietsky zväz nerešpektoval ako autoritu a snažil sa o nadviazanie stykov so západnou Európou. Sovietom sa vzdialil ešte viac, keď v roku 1967 nadviazal diplomatické styky s Nemeckou spolkovou republikou (NSR). Na vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968 Ceauşescu odmietol participovať a odsúdil túto akciu, podobne ako sovietsku inváziu do Afganistanu v roku 1979. Na začiatku augusta 1969 sa Ceauşescu stretol s vtedajším prezidentom Spojených štátov Richardom Nixonom, ktorý navštívil Rumunsko ako prvú krajinu počas svojho úradu prezidenta.
V roku 1971 podnikol Ceauşescu návštevu Číny a Severnej Kórey (KĽDR), kde ho zaujal systém národnej transformácie, ako bol popísaný v programe Kórejskej strany robotníkov. V roku 1974 bol vytvorený titul prezidenta republiky a za doživotného prezidenta bol „zvolený“ práve Ceauşescu, ktorý v tomto období začal dávať významné posty vo vláde svojím najbližším ľudom, manželke, bratom, synom a iným ľudom, ktorým dôveroval. Približne v tom období začal v Rumunsku proces systematizácie, presídľovania ojedinelých obydlí a menších dedín do miest, ktorý vyvrcholil prebudovaním hlavného mesta. Približne jedna pätina centra Bukurešti, vrátane kostolov a historických budov, bola zdemolovaná a prebudovaná. Začali sa rozsiahle projekty industrializácie chudobnej poľnohospodárskej krajiny, pričom potrebné technológie boli zabezpečované hlavne zo západnej Európy (napr. z Francúzska). V Rumunsku tak pokročili mnohé veľkolepé projekty, ako napríklad rozvoj atómovej energetiky, výstavba vodných kanálov, či priehrada Železné vráta na Dunaji. Aj napriek tomu sa nepodarilo situáciu radikálne zmeniť a Rumunsko sa zaradilo medzi najchudobnejšie krajiny RVHP.
Dôsledkom týchto projektov bol však vysoký zahraničný dlh Rumunska, ktorý v roku 1979 dosiahol hodnotu približne desať miliárd dolárov. Peniaze si Ceaușescu požičiaval od krajín Západu, pretože po jeho odpore pri vpáde vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v roku 1968 nadobudli krajiny Západu dojem, že Rumunsko je protisovietsky orientované, a preto sa ho pokúsili získať na svoju stranu, čím sa snažili o rozkol vo Varšavskej zmluve. Ceauşescu sa dlh snažil vyriešiť zvýšením exportu do zahraničia na úkor potrieb vlastného obyvateľstva, ktorému sa postupne začali míňať potraviny, pohonné látky a iné dôležité komodity.
Aby sa vyriešil vzrastajúci hlad obyvateľstva, bolo v roku 1981 znovuzavedené prideľovanie potravy. V roku 1984 Ceaușescu nechal zbúrať časť Bukurešti, aby tam mohol byť postavený Palác ľudu, jedna z najväčších budov na svete, vtedajšie sídlo Ústredného výboru Komunistickej strany Rumunska.
Následne však programy modernizácie výroby, zvýšenia kvality a konkurencie rumunskej produkcie zlyhali. Manifestácie zamestnancov podnikov „za lepší život v Rumunskej socialistickej republike“ boli na každodennom poriadku, ale tie sa ešte podarilo potláčať silou. Navyše Nicolae Ceaușescu tvrdohlavo odmietal uskutočniť v krajine perestrojku v takej podobe, akú Michail Gorbačov ohlásil pri svojom príchode na post generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1985.
Na konci 80. rokov začal Ceaușescu nad situáciou v krajine postupne strácať kontrolu. V roku 1987 bol nútený vojensky potlačiť protesty študentov v Jasoch a robotníkov v Brašove. Vysoký dlh Rumunska sa v roku 1989 konečne podarilo splatiť, ale opäť na úkor jeho obyvateľstva.
Vrcholom tejto situácie bolo vypuknutie protestov proti deportácii maďarského kňaza v Temešvári dňa 16. decembra 1989. Protesty boli spočiatku vecou jednotlivcov požadujúcich Ceaușescovu rezignáciu, no postupne sa k nim pripájali väčšie masy ľudí. Na prezidentov príkaz boli rumunská armáda a tajná polícia Securitate donútené použiť silu na ich potlačenie. K protestujúcim sa však pridali aj dezertéri z armády a ľudia z iných oblastí Rumunska a Temešvár sa 20. decembra 1989 dostal pod kontrolu demonštrantov.
Revolúcia sa postupne rozšírila aj do Bukurešti, kde sprisahaneckí činitelia Securitate podnecovali masy ľudí k odporu proti Ceaușescovmu režimu. Protestujúci sa zhromaždili pred budovou ústredného výboru. Ceaușescu sa niekoľkokrát pokúsil prihovoriť davu, ale ten nekompromisne žiadal jeho odstúpenie a keď sa 22. decembra 1989 k revolúcii pripojila aj armáda, Ceaușescu spolu s manželkou Elenou ušli na helikoptére, ktorá bola na streche budovy ústredného výboru. Niekoľko hodín po úteku však boli zadržaní neďaleko Târgovișta. Dňa 25. decembra 1989 tam boli predvedení pred špeciálny vojenský tribunál, ktorý ich v krátkom a kontroverznom procese odsúdil na trest smrti za genocídu a iné zločiny. Ihneď po vynesení rozsudku boli obaja zastrelení popravnou čatou.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rumunská socialistická republika
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk