A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súhvezdie v širšom zmysle je skupina hviezd alebo asterizmus, ktoré spolu navzájom zdanlivo súvisia a vytvárajú určitý obrazec na oblohe. V trojrozmernom priestore väčšina hviezd v jednotlivých súhvezdiach spolu väčšinou nesúvisí, ale pre pozorovateľa na Zemi sa zdá, že sú blízko seba. V niektorých súhvezdiach sa nachádza výrazný obrazec, ktorý sa v hviezdnych mapách naznačuje spojnicami, čiarami, ktoré spájajú jednotlivé jasné hviezdy. Spojnice slúžia na ľahšiu orientáciu pozorovateľa na oblohe.
V užšom a presnejšom zmysle je súhvezdie oblasť hviezdnej oblohy s presne vymedzenou polohou a hranicami, pričom moderná astronómia dnes rozlišuje 88 súhvezdí. Na severnej oblohe sú niektoré súhvezdia založené na Ptolemaiových 48 súhvezdiach. Každá časť oblohy patrí do nejakého súhvezdia, teda neexistuje žiadna časť oblohy, ktorá by nebola súčasťou nejakého súhvezdia. Do daného súhvezdia patria aj všetky ostatné vesmírne objekty, napríklad hviezdokopy, hmloviny a galaxie. Jedinou hviezdou, ktorá nie je časťou nijakého súhvezdia je Slnko, pretože pri svojom zdanlivom pohybe po oblohe sa striedavo premieta do jedného z trinástich rôznych súhvezdí, ktoré nazývame zvieratníkové súhvezdia. Do zvieratníkových súhvezdí sa premietajú aj všetky planéty slnečnej sústavy a Mesiac.
Hviezdy súhvezdí spravidla spolu vôbec fyzicky nesúvisia a sú od seba veľmi vzdialené. Čím viac by sa pozorovateľ vzďaľoval od Zeme, tým viac by sa vzhľad súhvezdí odlišoval od toho, čo vidíme na oblohe na Zemi. Pri pohľade z extrasolárnej planéty by sme videli celkom iné súhvezdia ako zo Zeme. Vzhľad súhvezdí sa veľmi pomaly mení. Môže za to vlastný pohyb hviezd.
Väčšina dnešných súhvezdí severnej oblohy má názvy pochádzajúce z gréckej mytológie. Každé súhvezdie má svoj latinský názov, ktorý je medzinárodne používaný, trojpísmenovú skratku a privlastňovací genitív. Privlastňovací genitív slúži na označenie hviezd v súhvezdiach a dáva sa za Flamsteedovo alebo iné katalógové číslo hviezdy. Najjasnejšie hviezdy súhvezdí sú označované gréckymi písmenami. U približne 100 hviezd sa stále bežne používajú ich vlastné mená, ktoré majú väčšinou starogrécky alebo staroarabský pôvod.
História súhvezdí
Pomenovanie nápadných hviezdnych obrazcov na oblohe podľa zvierat alebo postáv zaviedol už Ptolemaios. Vo svojom diele Almagest zaviedol 48 súhvezdí, pričom za súhvezdie sa považovalo zoskupenie niekoľkých jasných alebo menej jasných hviezd. Tieto súhvezdia nemali nijaké ohraničenie, čo viedlo k mnohým nejasnostiam. Od 16. do 18. storočia vzniklo niekoľko nových súhvezdí, pričom niektoré staré boli zrušené. Z novšieho obdobia pochádzali hlavne názvy najjužnejších súhvezdí. Tieto nové súhvezdia boli pomenované napríklad podľa predmetov, ktoré súviseli s technickým pokrokom, napr. Ďalekohľad alebo Mikroskop. Medzi astronómov, ktorí zaviedli množstvo novodobých súhvezdí na severnej ako aj južnej oblohe patrí William Herschel a Nicolas Louis de Lacaille. V roku 1928 zaviedla Medzinárodná astronomická únia oficiálny a už ďalej nemenný počet 88 súhvezdí. Každé súhvezdie má presne určené hranice, ktoré v čase zavedenia kopírovali sieť poludníkov a rovnobežiek rovníkových súradníc 2. druhu. Hranica každého súhvezdia preto išla len severo-južným, alebo východo-západným smerom - nemôže ísť napríklad zo severovýchodu na juhozápad. Pri vytváraní hraníc súhvezdí vychádzala únia z atlasu od Augusta Argelandera z roku 1843 a z atlasu Apthorpa Goulda z roku 1877, ktorý zreformoval hranice južných súhvezdí predtým spomínaného atlasu. Hranice boli počítané pre ekvinokcium 1875.0 a práve kvôli precesnému pohybu zemskej osi dnes už presne nekopírujú súradnicovú sieť.
Delenie súhvezdí
Podľa pozorovateľnosti
- cirkumpolárne
- vychádzajúce
- jarné
- letné
- jesenné
- zimné
- nevychádzajúce
Pokiaľ sa pozorovateľ nachádza na zemskom póle, všetky súhvezdia sú pre neho cirkumpolárne. Pokiaľ sa pozorovateľ nachádza na rovníku, všetky súhvezdia sú pre neho vychádzajúce a zapadajúce. Ak sa pozorovateľ nachádza na akomkoľvek inom mieste, niektoré súhvezdia (resp. ich časť) vidí po celý rok, sú teda cirkumpolárne, niektoré vidí len v určitých ročných obdobiach (vychádzajúce) a niektoré nevidí nikdy (nevychádzajúce). Čím je pozorovateľ bližšie k pólu, tým menej má vychádzajúcich súhvezdí a tým viac súhvezdí pre neho patrí k cirkumpolárnym a nevychádzajúcim. V zemepisných šírkach Slovenska je cirkumpolárne súhvezdie napríklad Kasiopeja, vychádzajúce Orión a nevychádzajúce Južný kríž. Čím je súhvezdie bližšie k svetovému pólu, tým je ho možno pozorovať z menšej časti Zeme.
Zoznam súhvezdí, ktoré môže pozorovateľ z jedného miesta pozorovať sa pomaly mení. Môže za to pohyb zemského pólu zvaný precesia.
Podľa prechádzajúcich rovín
- ekliptikálne - 13 súhvezdí zvieratníka: Ryby, Baran, Býk, Blíženci, Rak, Lev, Panna, Váhy, Škorpión, Hadonos, Strelec, Kozorožec a Vodnár.
- súhvezdia svetového rovníka: Ryby, Veľryba, Eridanus, Orión, Jednorožec, Hydra, Sextant, Lev, Panna, Had, Hadonos, Orol, Vodnár.
- súhvezdia galaktického rovníka - prechádza cez ne Mliečna cesta: Strelec, Orol, Kasiopeja, Labuť,...
Podľa pôvodu názvu
- Ptolemaiove - pôvodné súhvezdia: Androméda, Severná koruna,...
- Moderné: Pravítko, Mikroskop, Mucha,...
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk