A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Santiago Ramón y Cajal | |
španielsky lekár a histológ | |
Narodenie | 1. máj 1852 Petilla de Aragón, Španielsko |
---|---|
Úmrtie | 17. október 1934 (82 rokov) Madrid, Španielsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Santiago Ramón y Cajal |
Santiago Ramón y Cajal (* 1. máj 1852, Petilla de Aragón, Španielsko - † 17. október 1934, Madrid)[1] bol španielsky histológ, lekár a nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1906)[2] za štúdium štruktúry nervovej sústavy.[1] Je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej vedy o nervovom systéme.
Životopis
Vyučil sa za obuvníka. Študoval na výtvarnej škole odkiaľ ho vyhodili pre karikovanie profesorov. Otec anatóm ho priviedol k medicíne. V roku 1873 promoval na univerzite v Zaragoze, kde jeho otec prednášal anatómiu.[1]
V roku 1877 spravil doktorát z medicíny v Madride. V roku 1879 sa oženil so Silveriou Fañanás García, narodili sa im štyri dcéry a traja synovia.[1] V roku 1883 dostal miesto profesora anatómie na univerzite vo Valencii[1], v roku 1887 sa stal profesorom v Barcelone a v roku 1892 sa stal profesorom histológie v Madride[1], kde bol v roku 1899 menovaný za riadieľa ústavu pre biologický výskum Instituto Nacional de Higiene. V roku 1922 založil Laboratorio de Investigaciones Biológicas, neskôr premenované na Instituto Cajal.[1]
Jeho najdôležitejšie práce sa týkajú štruktúry centrálnej nervovej sústavy. Jeho ilustrácie mozgových buniek sa stále používajú na účely vzdelávania a odbornej prípravy.[3]
V mikroskopickej anatómii bol po ňom pomenovaný typ neurónov mozgovej kôry – horizontálne nervové bunky Ramóna y Cajal. V stene čreva opísal Ramón y Cajal zvláštnu populáciu buniek, o ktorých predpokladal, že majú charakter nervových buniek, keďže ich bolo možné zobraziť metódami bežne používanými v neurohistológii. Až neskôr sa ukázalo, že aj keď tieto bunky nemajú charakter nervových buniek, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v peristaltike ako tzv. udávače kroku (z angl. pacemaker cells). Na počesť Ramóna y Cajala boli eponymicky pomenované ako intersticiálne Cajalove bunky[4]
Referencie
- ↑ a b c d e f g Nobel lectures, Physiology or Medicine 1901-1921. : . Dostupné online.
- ↑ http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/1906/
- ↑ History of Neuroscience . Society for Neuroscience, . Dostupné online. Archivované 2008-05-15 z originálu. (anglicky)
- ↑ http://www.anaesthetist.com/anaes/patient/ans/Findex.htm#ens.htm
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Santiago Ramón y Cajal
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Santiago Ramón y Cajal na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk