A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sarma (tib. gsar ma) označuje súhrnne všetky školy tibetského budhizmu, ktoré vznikli počas druhej neskoršej vlny šírenia (tib. bstan pa phyi dar) budhizmu v Tibete a vymedzili sa voči staršej škole Ňingma. Hoci sa tieto školy sa označujú ako školy nových prekladov (tib. gsar), Raudsepp vo svojej práci uvádza:[1]
"Najčastejšie sa počiatok neskoršieho šírenia učení budhizmu v Tibete vysvetľuje vo vzťahu k iným udalostiam a nie k prekladateľským aktivitám. Ako sa bežne uvádza, bstan pa phyi dar začalo súbežne v západnom a strednom Tibete a dátumy pre jeho počiatok sa vzťahujú k obnoveniu vinaje v strednom Tibete, na ktorom sa podieľal Lume (tib. Klu mes) a jeho spoločníci. Khäpa Deu (tib. mkhas pa lde’u, stred až druhá polovica 13.storočia) kladie túto udalosť do roku 988."
Charakteristika
Spoločnou črtou týchto škôl je, že sa opierajú o preklady, ktoré vznikli na etymologickom princípe; na rozdiel od školy Ňingma, ktorej preklady vznikli na významovom a kontextuálnom princípe. Uznávajú štvoraké delenie tantrických textov na rozdiel od šesťdielnej klasifikácie Ňingmy a súhrnne používajú terminológiu odlišnú od Ňingmy. Konkrétne ide o školy a línie: Sakja, Kadam, Šangpa, Kagjü, Džonang, Bulug, Bodong, Židže - Čöjul, Čagzam a Gelug. V rámci rozšíreného delenia na osem línií praxe, ktoré uvádza Džamgön Kongtrul v diele Pokladnica poznania (kniha 8., časť 4)[2] vyzerá zaradenie už uvedených nasledovne:
- Ňingma
- Sarma:
- Kadam
- Lamdrä (túto líniu udržuje škola Sakja)
- Marpa Kagjü (z tejto línie sa vyvinuli všetky ostatné línie Kagjü)
- Šangpa
- Židže - Čöjul
- Džordrug - sem patria školy Džonang, Bodong a Bulug (táto škola je však podškolou školy Sakja)
- Orgjän Ňendrub - táto línia už neexistuje ako samostatná, ale splynula so školami Kagjü
- Ostatné menšie línie, ako tradícia Šántiguptu, škola Čagzam a línia Mitra Gjaca
Žlté a červené čapice
Toto delenie škôl tibetského budhizmu sa vzťahuje k Congkhapovej reforme školy Kadam a vytvoreniu školy Gelug. Všetky školy tibetského budhizmu, ktoré existovali do vzniku školy Gelug používali pre svojich učiteľov a hierarchov čapice, koruny, klobúky červenej farby. Škola Gelug na znak svojej reformácie začala používať pre svojich učiteľov čapice žltej farby, ktorá symbolizuje cnosť. Školy červených čapíc pripúšťajú, aby učiteľom (tib. bla ma, láma) mohol byť mních aj laická osoba. Škola Gelug vo všeobecnosti umožňuje vo funkcii učiteľa pôsobiť len mníchom a mníškam. V strednom a západnom Tibete bola škola Gelug od nástupu Dalailámu k moci "štátnou cirkvou" a dostávala podporu zo štátnej pokladnice; ostatné školy - školy červených čapíc - štátnu podporu nedostávali.
Literatúra
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk