A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Sedemročná vojna | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Bitka pri Palásí (23. jún 1757); bitka pri Carrillone (6. - 8. júl 1758); Bitka pri Zorndorfe (25. august 1758); Bitka pri Kunersdorfe (12. august 1759) | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Prusko Spojené kráľovstvo Portugalsko Hannoversko |
Rakúsko Francúzsko Ruská ríša Švédsko Španielsko Sasko Rímsko-nemecká ríša | ||||||
Straty | |||||||
~180 000 mužov ~20 000 mužov |
~140 000 mužov ~70 000 mužov ~138 000 mužov ~3 000 mužov | ||||||
Sedemročná vojna (1756 – 1763) je všeobecne považovaná za prvý globálny konflikt v histórii a bola bojom o svetovú nadvládu medzi Veľkou Britániou a Francúzskom.[1] V Európe konflikt vznikol z problémov, ktoré zostali nevyriešené vojnou o rakúske dedičstvo (1740 – 1748), pričom Prusko sa snažilo o väčšiu dominanciu. Dlhotrvajúce koloniálne súperenie, ktoré postavilo Britániu proti Francúzsku a Španielsku v Severnej Amerike a na karibských ostrovoch, bolo vybojované vo veľkom meradle s následnými výsledkami. V Európe vypukla vojna pre územné spory medzi Pruskom a Rakúskom, ktoré chcelo získať späť Sliezsko po tom, čo ho v predchádzajúcej vojne dobylo Prusko. Británia, Francúzsko a Španielsko bojovali v Európe aj v zámorí s pozemnými armádami a námornými silami, zatiaľ čo Prusko sa snažilo o územnú expanziu v Európe a upevnenie svojej moci.
V rámci preskupenia tradičných spojenectiev, známych ako diplomatická revolúcia (1756), sa Prusko stalo súčasťou koalície vedenej Britániou, ktorej súčasťou bol aj dlhoročný pruský konkurent Hannover. Rakúsko zároveň ukončilo stáročné konflikty spojenectvom s Francúzskom spolu so Saskom, Švédskom a Ruskom. Španielsko sa formálne pripojilo k Francúzsku v roku 1762. Španielsko sa neúspešne pokúsilo napadnúť britského spojenca Portugalsko a zaútočilo svojimi silami, ktoré čelili britským jednotkám v Pyrenejach. Menšie nemecké štáty sa buď pripojili k sedemročnej vojne, alebo dodávali žoldnierov stranám zapojených do konfliktu.
Anglo-francúzsky konflikt o ich kolónie v Severnej Amerike sa začal v roku 1754 v tom, čo sa v Spojených štátoch stalo známym ako francúzska a indiánska vojna, deväťročná vojna, ktorá ukončila prítomnosť Francúzska ako pozemnej veľmoci. Bola to „najdôležitejšia udalosť, ktorá sa odohrala v Severnej Amerike v osemnástom storočí“[2] pred americkou vojnou za nezávislosť. Španielsko vstúpilo do vojny v roku 1761 a pripojilo sa k Francúzsku v tretej rodinnej dohode medzi dvoma bourbonskými monarchiami. V Európe sa rozsiahly konflikt, ktorý pritiahol väčšinu európskych mocností, sústreďoval na túžbu Rakúska (dlhodobo politické centrum Svätej ríše rímskej nemeckého národa) získať Sliezsko od Pruska. Hubertusburgský mier ukončila vojnu medzi Saskom, Rakúskom a Pruskom v roku 1763. Británia začala svoj vzostup ako prevládajúca svetová koloniálna a námorná veľmoc. Nadvláda Francúzska v Európe bola na istý čas stlmená až do Francúzskej revolúcie a nástupu Napoleona Bonaparteho. Prusko potvrdilo svoje postavenie veľmoci a vyzvalo Rakúsko o dominanciu v rámci nemeckých štátov, čím zmenilo európsku rovnováhu síl.
Zhrnutie
To, čo sa stalo známym ako sedemročná vojna (1756 – 1763), sa začalo ako konflikt medzi Veľkou Britániou a Francúzskom v roku 1754, keď sa Briti snažili expandovať na územie, ktoré si nárokovali Francúzi v Severnej Amerike. Vojna sa stala známou ako francúzska a indiánska vojna, pričom Briti aj Francúzi a ich príslušní indiánski spojenci bojovali o kontrolu nad územím. Nepriateľstvo sa vystupňovalo, keď britské vojsko a domorodé vojsko Mingov (vedené 22-ročným podplukovníkom Georgeom Washingtonom a náčelníkom Tanacharisonom) prepadli malé francúzske vojsko v bitke pri Jumonville Glen dňa 28. mája 1754. Konflikt explodoval cez koloniálne hranice a rozšíril sa na Britániu zmocnením stoviek francúzskych obchodných lodí na mori.
Prusko, rastúca mocnosť, zápasilo s Rakúskom o nadvládu v rámci Svätej ríše rímskej aj mimo nej v strednej Európe. V roku 1756 si štyri najväčšie mocnosti „vymenili partnerov“, takže Veľká Británia a Prusko sa spojili proti Francúzsku a Rakúsku. Prusko si uvedomilo, že vojna sa blíži, preventívne zaútočilo na Sasko a rýchlo ho ovládlo. Výsledok vyvolal rozruch v celej Európe. Kvôli spojenectvu Rakúska s Francúzskom s cieľom získať späť Sliezsko, o ktoré Rakúsko prišlo vo vojne o rakúske dedičstvo, vytvorilo Prusko spojenectvo s Britániou. Neochotne, dodržiavaním cisárskeho snemu Svätej ríše rímskej, ktorá 17. januára 1757 vyhlásila Prusku vojnu, sa väčšina štátov ríše pridala na rakúsku stranu.
Príčiny vojny
Po vojne o rakúske dedičstvo, ktorá sa skončila Drážďanským mierom (1745) sa Mária Terézia vzdala nároku na Bavorsko a Sliezsko. Avšak v skutočnosti chcela iba dostať čas na vybudovanie novej armády a hľadala nové spojenectvá. Mala veľký úspech a utvorila spojenectvo s bývalými nepriateľmi Francúzskom a Ruskom.
Prusko sa ocitlo v ohrození s jediným spojencom a to s Veľkou Britániou. Navzájom sa tieto dve veľmoci dopĺňali, nakoľko Prusko malo vybudovanú vynikajúce pozemné vojsko a Veľká Británia mala pravdepodobne najlepšie loďstvo medzi veľmocami.
- "Väčšina štátov má vlastné vojsko, no pruské vojsko má vlastný štát."
Druhý dôvod bolo vzájomné súperenie Anglicka a Francúzska a ich kolónií.
Stručný priebeh
Po vojne o rakúske dedičstvo, ktorá sa skončila Drážďanským mierom (1745) sa Mária Terézia vzdala nároku na Bavorsko a Sliezsko. Avšak nikdy sa nevzdala snahy opätovne získať Sliezsko, a tak sa začala pripravovať na znovuzískanie strateného Sliezska. Jej zámer vytušil Fridrich II., ktorý chcel znásobiť svoju moc, spojil sa s Anglickom a v roku 1756 vpadol na územie Saska, ďalej postupoval na územie severného Česka, ale v bitke pri Kolíne roku 1757 ho Rakúšania porazili. V tej dobe proti nemu vzniklo spojenectvo Francúzska, Ruska a dokonca mu vyhlásil ríšsku vojnu aj nemecký snem. Toho istého roku porazil Fridrich II. početne silnejšie rakúske vojská pri Leuthene. Napriek tejto prehre, Rakúsku pomohli jeho spojenci Rusko a Francúzsko, ktorí napadli Východné Prusko, kde mu spôsobili veľké porážky v bitke pri Zorndorfe a Kunersdorfe. Spojenecké vojská následne vtrhli do samotného Pruska, obsadili dokonca i Berlín. Vtedy sa však situácia začala otáčať. Rusi po smrti cárovnej Alžbety opustili koalíciu, keď na cársky trón nastúpil Peter III., ktorý obdivoval Fridricha. Francúzi so spojencami boli porazení v Indii a Severnej Amerike.
Vojna sa skončila, keď sa obidve bojujúce strany vyčerpali. V konečnom dôsledku Prusko neprehralo a mohlo neskôr pokračovať v podmaňovaní si susedov. Rakúsko sa muselo definitívne vzdať Sliezska. Vojna okrem iného odhalila aj celkovú zaostalosť krajiny, kde vládla Mária Terézia, ktorá sa preto pustila do postupných reforiem. Vojna sa skončila podpísaním Parížskeho mieru a Hubertsburským mierom z roku 1763, ktoré len potvrdili vtedajší stav v Európe a postavenie Veľkej Británie ako primárnej koloniálnej veľmoci. Francúzsko až na malé enklávy stratilo svoje severoamerické a indické územia, čo bol najvýznamnejší výsledok vojny.
Referencie
- ↑ Elliott, J.H., Empires of the Atlantic World: Britain and Spain in America, 1492–1830. New Haven: Yale University Press 2006, s.292.
- ↑ ANDERSON, Fred. Crucible of War: The Seven Years' War and the Fate of Empire in British North America, 1754-1766. : Knopf Doubleday Publishing Group, 2007-12-18. Google-Books-ID: FFO2clqJCqMC. Dostupné online. ISBN 978-0-307-42539-3. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk