A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Serpentinit | |
Serpentinit s chryzotilovým azbestom | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | serpentín, lizardit, chryzotil, amfiboly, pyroxény |
Akcesórie | magnetit, granát |
Vlastnosti | |
Textúra | granoblastická |
Farba | šedá, čierna, tmavozelená |
Serpentinit alebo zastarano hadec je druh premenenej horniny, ktorá vzniká metamorfózou peridotitu. Používa sa na výrobu azbestu. Skladá sa zo serpentínu, lizarditu, chryzotilu, v malej miere môže obsahovať aj magnetit, granáty, pyroxény a amfiboly.
Termín zaviedol A. von Humboldt v roku 1823 podľa latinského výrazu serpens (had).[1]
Vznik
Serpentinity (hadce) vznikli premenou peridotitov, pyroxenitov a olivinických gabier pri procese serpentinizácie. Je to nízkoteplotný väčšinou autometamorfný proces[2], pri ktorom dochádza k oxidácii a hydratácii na kremík chudobných mafických a ultramafických hornín. Dochádza k nemu väčšinou už na morskom dne. Na kremík chudobné minerály v peridotitoch, hlavne olivín a Mg-pyroxény[2] sa menia na minerály serpentínovej skupiny (antigorit, chryzotil a lizardit), brucit a magnetit. Vznikajú i pomerne vzácne minerály ako awaruit (Ni3Fe). Horniny pri tom absorbujú veľké množstvo vody a v puklinách narastajúce minerály serpentínovej skupiny spôsobujú ich ďalšie rozpukanie.
K serpentinizácii dochádza aj pri kontaktnej metasomatóze na styku intruzív s dolomitmi[3].
Dochádza pri tom k zmene hustoty horniny z 3,3 na 2,7 g/cm3 pričom dochádza k nárastu objemu až o 40%. Je to exotermická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje veľké množstvo energie. Môže dôjsť k nárastu teploty až o 260 °C, to má za následok vznik nevulkanických hydrotermálnych žíl. Pri vzniku magnetitu dochádza k reakciám uvoľňujúcim vodík. Karbonáty a sulfáty sú redukované a vzniká metán a sírovodík. Vodík, metán a sirovodík sú zdrojom energie pre chemotrofné mikrorganizmy na dne oceánov.
Zloženie a vlastnosti
Majú sivozelenú, zelenú až takmer čiemu farbu. Textúru majú všesmernú, zriedkavo bridličnatú. Bývajú často masívne. Pukliny v serpentinitoch sú často vyplnené chryzotilom, ktorého vlákna sú orientované kolmo na steny pukliny. Vlastná serpentinitová masa je tvorená odrodami serpentínu a to antigoritom, lizarditom alebo chryzotilom. Z vedľajších minerálov býva prítomný olivín, pyroxény, menej chlority a mastenec, magnezit, chromit, granát a ďalšie. Prítomné bývajú i sekundárne minerály, ako rôzne formy kremeňa, magnetit a dolomit. Serpentinity s dokonalou bridličnatosťou prechádzajú do serpentinitových bridlíc. Chemické zloženie priraďuje serpentinity k ultrabázickym horninám, resp. metaultrabázickým horninám.
Výskyt
Na Slovensku sú známe výskyty v Spišsko-gemerskom rudohorí, kde sú viazané na obdukované zvyšky meliatika pri Dobšinej, Kobeliarove, Jasove, Jaklovciach, nachádzajú sa i v kohútskej zóne veporika pri Cinobani, Brezničke, Klenovci a inde. Známe sú i výskyty v podloží východoslovenskej panvy pri Zbudzi) a i.[3]
Výskyty serpentinitov na území Českého masívu sú známe z Mohelna, Kutnej Hory, Dolných Bor, Bernartic a Bečova.[1]
Veľké ložiská vo svete sa nachádzajú v na Urale v Rusku (Baženevskoje), v Quebecu (Thetford Belt, Jeffrey Mine) v Kanade a v Kalifornii v USA a v JAR (prevažne amfibolové - krokidolitové azbesty). Najväčšími producentmi azbestu sú v súčasnej dobe Rusko, Čína, Kanada a Kazachstan.[3]
Využitie
Z húževnatých sa vyrába drvené kamenivo. Slabo zvetralé, jemne vzorované bloky je možné použiť na výrobu drobných ozdobných nábrusov alebo ako dekoračný kameň (ofikalcit). Využíva sa tiež na výrobu špeciálnych betónov proti radiácii. Na niektoré sú viazané reziduálne ložiská niklu.[2] V minulosti sa serpentinit ťažil pre obsah serpentínových minerálov. Z chryzotilu, ktorý sa nachádzal v jeho puklinách sa vyrábal azbest. Dnes sa od ťažby serpentinitu pre karcinogenitu niektorých typov azbestu (hlavne amfibolový) upustilo vo väčšine západných krajín.
Referencie
- ↑ a b Přehled názvů hornin . geologie.estranky.cz, 16.5.2009. Dostupné online.
- ↑ a b c On-line geologická encyklopedie . geology.cz, 16.5.2009. Dostupné online.
- ↑ a b c Michaeli, E., 2006: Nerastné bohatstvo Slovenskej republiky.[nefunkčný odkaz Prešovská Univerzita, Prešov, 76 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Serpentinit
Zdroj
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk