A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Skleníkové plyny sú plyny, ktoré sa vyskytujú v atmosfére Zeme a absorbujú dlhovlnné infračervené žiarenie, vďaka čomu je ohrievaná dolná vrstva atmosféry a zemský povrch.
Skleníkový plyn | Koncentrácia (roky) | Zmena oproti roku 1780 | Prirodzené a antropogénne zdroje | Ekvivalent CO2 | |
---|---|---|---|---|---|
1780 | 1995 | ||||
vodná para | 0,2 – 4 objemové percentá priemerne 1,3 |
nezistené (relatívna vlhkosť je však závislá na teplote atmosféry) |
moria, oceány, sladkovodné zdroje – hydrosféra všeobecne | Viac ako 10000, | |
CO2 | 280 ppm | 360 ppm | + 29 % | spaľovanie fosílnych palív a biomasy (80 %); odlesňovanie; aeróbny rozklad organických látok; lesné požiare; vulkanická činnosť; erózia ... uvoľňovanie z morí a oceánov (93 % zásob CO2 je rozpustených v morskej vode, v atmosfére len 7%) |
1 |
CH4 | 0,70 ppm | 1,70 ppm | + 143 % | mokrade, močiare a tundra (20 %); anaeróbny rozklad organických látok, termity, spaľovanie biomasy a skládky odpadov (5 %); spracovanie zemného plynu a ropy, uhoľné zdroje, úniky plynu (10 %); chov dobytka, pestovanie ryže (25 %); roztápanie permafrostu | 20 |
N2O | 280 ppb | 310 ppb | + 11 % | lesy; lúky; oceány; pôda; spracovanie pôdy; hnojivá; spaľovanie fosílnych palív a biomasy, zmena v užívaní pôdy | 200 |
CFC (freóny) | 0 | 300 – 900 ppt | – | chladiace zariadenia (30 %); aerosóly (30 %); plastické peny (32 %), rozpúšťadlá, počítačový priemysel, sterilanty, farmaceutický priemysel (8 %) | 7 500 |
Ozón (O3) | – | 82 ppb | Globálne množstvo pokleslo v stratosfére a vzrástlo v blízkosti zemského povrchu | vytvára sa prirodzenou reakciou slnečného žiarenia s molekulami kyslíka a umelo ako súčasť fotochemického smogu | 2 000 |
Neúplný fluórovaný uhľovodík (HFC-23) | – | – | – | Má málo priemyselných aplikácií. Vypúšťa sa počas výroby iných chemikálií, napr. z chladiacich systémov v rozvojových krajinách[1] | 12 000[2] |
Pozri aj
Poznámky
- ↑ Vodná para sa neustále tvorí a kondenzuje v relatívne krátkom čase, jej doba zotrvania v atmosfére je veľmi krátka na rozdiel napríklad od CO2, ktorý v atmosfére zotrváva veľmi dlho. Od 65 % do 80 % CO2 uvoľneného do ovzdušia sa rozpúšťa v oceánoch počas obdobia 20–200 rokov. Kým vodná para je skutočne najdôležitejším skleníkovým plynom, problémom, ktorý z neho robí spätnú väzbu (skôr ako forcing), je relatívne krátka doba pobytu vody v atmosfére (okolo 10 dní). Preto nemá význam určovať CO2 ekvivalent vodnej pary. Vodná para má podstatný vplyv na energetickú bilanciu planéty Zem nielen pre svoj vysoký vplyv na "globálne otepľovanie" ako "skleníkový plyn", ale aj na zmeny celkového albeda Zeme v dôsledku tvorby oblakov. Pritom v závislosti na globálnej a lokálnej optickej hustote oblačnosti a dennej dobe môže byť vplyv oblačnosti na tepelnú bilanciu kladný i záporný. Absorpčné pásy jednotlivých skleníkových plynov sa prekrývajú, preto je ich podiel na celkovom skleníkovom efekte premenlivý kvôli tomu, že hlavný skleníkový plyn vodná para (H2O) má v najvlhkejších a horúcich oblastiach trópov až 100x vyššiu koncentráciu ako v najchladnejších polárnych oblastiach. Na vodnú paru pripadá 36 % až 70 % celkového skleníkového efektu atmosféry (dolná hodnota zodpovedá jej podielu, keby sme vodnú paru z atmosféry odstránili a horná hodnota stavu, keď odstránime všetky ostatné skleníkové plyny a zostane len H2O), na CO2 je to analogicky 9 % a 26 %, na metán 4 % a 9 % a na ozón 3 % a 7 % (je to v súlade aj s novšími odhadmi účinku jednotlivých skleníkových plynov). Kým CO2 a CH4 sú v atmosfére rozložené vcelku rovnomerne, vodná para je sústredená prevažne v teplých oblastiach Zeme a v dolnej časti troposféry (do výšky 2 km, pričom do výšky 1,5 km je až 50 % z celkovej vodnej pary), ozón je rozložený v atmosfére mierne nerovnomerne.
Zdroje
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Skleníkový plyn na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- ↑ K. M. Stanley ORCID: orcid.org/0000-0003-3388-09321,2,. Increase in global emissions of HFC-23 despite near-total expected reductions . nature.com, 21 January 2020, . Dostupné online.
- ↑ Recent increases in global HFC-23 emissions . ozone.unep.org, 2009, . Dostupné online. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk