A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Spektrofotometria je analýza založená na meraní absorpcie žiarenia vlnovej dĺžky, ktorá sa pohybuje od 200 nm do 800 nm. Tiež je definovaná ako spektrálna analýza v oblasti elektrónových spektier, pretože pri absorpcii žiarenia skúmanou látkou sa elektróny v molekule prerozdeľujú (prechádzajú z jednej energetickej hladiny na druhú) čiže mení sa ich energia. Tieto elektrónové spektrá do určitej miery ovplyvňujú aj vibračné a rotačné zmeny molekúl.
Absorpciou žiarenia sa mení:
- Energia valenčných elektrónov Ee
- Vibračná energia Ev
- Rotačná energia Er
Energia molekuly je súčtom týchto troch energií: E= Ee+ Ev +Er
Najväčšie zmeny prislúchajú energii elektrónov, menšie vibračnej a najmenšie rotačnej energii. Skúmaným roztokom je zvyčajne zriedený vodný roztok molekúl skúmanej látky. V rozsahu vlnovej dĺžky 400-800 nm, čo zodpovedá viditeľnému svetlu sa mení farba svetla od fialovej cez modrú, zelenú, žltú až na červenú. Látka sa javí ľudskému oku ako farebná, ak absorbuje svetlo s určitou vlnovou dĺžkou. Pozorovaná farba je farbou doplnkovou ku tej farbe ktorú látka absorbuje. Absorpciu žiarenia v oblasti viditeľného spektra vykazujú najmä komplexné ióny prechodových kovov.
Použitie
- Kvalitatívna analýza: Uplatňuje sa pri skúmaní štruktúry organických látok a ich identifikácii, pretože absorpcia žiarenia molekulami závisí od ich chemickej štruktúry.
- Kvantitatívna analýza: Je metóda, pri ktorej sa koncentrácia stanovenej látky určuje na základe merania veľkosti absorpcie žiarenia (absorbancie).
Pri meraní vo viditeľnej oblasti je potrebné, aby sledovaná látky bola buď farebná, prípadne aby dávala farebné reakcie, ktoré musia byť:
- dostatočne citlivé, aby sa dalo zistiť malé množstvo stanovovaných látok
- musia byť selektívne
Pri samotnej farebnej reakcii musíme často ďalšie zložky buď separovať (extrahovať), alebo maskovať prímesi vhodnými skúmadlami.
Kvalitatívna analýza
Uplatní sa pri skúmaní štruktúry organických látok a ich identifikácii. S meraním absorpčných spektier skúmaných látok získame absorpčnú krivku. Pre určité zoskupenie atómov prvkov ktoré nazývame chromofor je charakteristická vlnová dĺžka λ pri ktorej je hodnota absorbancie maximálna. Poloha chromoforu na osi vlnových dĺžok λ je ovplyvňovaná aj inými chromoformi, preto priame stanovenie nemožno realizovať. Pracuje sa pomocou tzv. modelových zlúčenín.
Pri absorpcii viditeľného žiarenia dochádza k excitácii valenčných elektrónov (väzbových). Elektróny vytvárajúce σ (jednoduché) väzby potrebujú na excitáciu väčšiu energiu než elektróny podieľajúce sa na π väzbách. Uhľovodíky s jednoduchými väzbami nie sú farebné. Zlúčeniny s π väzbami (násobnými) a to hlavne v aromatickom a konjugovanom stave sú schopné excitácie väzbových elektrónov a javia sa ako farebné. Atómy N, O, S, halogénov ktoré obsahujú nespárené voľné elektrónové páry sú tiež schopné excitácie. Systém konjugovaných dvojitých väzieb a skupiny s voľným elektrónovým párom, sa označujú ako chromofóry – nosiče farebnosti, napríklad NH2 , OH, Cl, NO2, SH.
So zvyšovaním počtu konjugovaných dvojitých väzieb a funkčných skupín s voľným elektrónovým párom sa posúva maximum absorpcie k väčším vlnovým dĺžkam, zlúčeniny absorbujú žiarenie vo viditeľnej oblasti a javia sa ako farebné.
Kvantitatívna analýza
Táto analýza je založená na Lambertovom- Beerovom zákone, podľa ktorého ak prechádza monochromatické žiarenie, ktorého žiarivý tok je Ф0, absorbujúcim prostredím hrúbky I zoslabí sa tento žiarivý tok na hodnotu Ф. Stanovovaná látka musí byť farebná alebo reakciou dáva farebný produkt. Reakcie ktoré dávajú farebný produkt môžu byť oxidačno-redukčné, komplexotvorné, diazotačné.
Podiel týchto žiarivých tokov Ф/Ф0 = T sa nazýva transmitancia (priepustnosť) vyjadruje, aká časť dopadajúceho žiarenia prechádza cez skúmanú látku. Transmitancia nadobúda hodnoty od 0 po 1.
Ф= Ф0.T= Ф0. 10-a.1
Tento vzťah platí pre absorpčnú spektrofotometriu vo všetkých oblastiach elektromagnetického žiarenia. Koncentrácia látky vo vzorke sa zistí pomocou kalibračnej krivky vyjadrujúcej lineárnu závislosť medzi absorbanciou a koncentráciou látky v roztoku pri konštantnej hrúbke vrstvy a konštantnej vlnovej dĺžky λmax. Optimálnu vlnovú dĺžku možno určiť zo závislosti A= f(λ) ako maximum.
Pre každú známu hodnotu koncentrácie štandardného roztoku sa odmeria príslušná hodnota absorbancie a zostrojí sa kalibračná krivka. Táto závislosť je priamková pre určenú rozsah koncentrácie.
Pre stanovenie musí platiť:
- Farebné reakcie musia byť dostatočne citlivé, aby bolo možné zistiť malé koncentrácie stanovovanej látky.
- Musia byť selektívne (výber), aby činidlá v reakciách reagovali len zo stanovovanou látkou (ak to tak nie je, musíme niektoré zložky: separovať, maskovať )
Spektrometricky možno merať pH, určiť stechiometrické zloženie komplexov, sledovať procesov oxidačno-redukčnej reakcie.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk