A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Stará Zagora | |||
Стара Загора | |||
Mesto | |||
|
|||
Štát | Bulharsko | ||
---|---|---|---|
Región | Stará Zagora | ||
Nadmorská výška | 196 m n. m. | ||
Súradnice | 42°26′00″S 25°39′00″V / 42,433333°S 25,65°V | ||
Obyvateľstvo | 148 763 [1] (2013) | ||
Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
- letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
PSČ | 6000 | ||
Telefónna prevoľba | 042 | ||
Poloha mesta v Bulharsku
| |||
Webová stránka: starazagora.bg | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Stará Zagora (bulh. Стара Загора) je šieste najväčšie mesto Bulharska a zároveň administratívne a priemyselné stredisko rovnomennej oblasti Stará Zagora. Nachádza sa v strede krajiny, v Hornotráckej nížine, neďaleko miest Kazanlăk, Plovdiv a Sliven.
História
Stará Zagora je považovaná za jednu z najstarších osád v Bulharsku a Juhovýchodnej Európe. Založili ju Tráci pod menom Beroe (znamenajúce železo) niekedy v 6. až 5. tisícročí pred Kristom. Okolo mesta sa nachádzali bane na meď a zinok, z ktorých sa určitá časť zachovala dodnes. V druhom storočí nášho letopočtu, počas nadvlády Rímskej ríše bolo mesto premenované na počesť cisára Trajána na Augusta Traiana. K ďalšej zmene názvu na Irenepolis došlo po nástupe vlády Byzantskej ríše, podľa byzantskej cisárovnej Ireny. Postavilo sa opevnenie proti početným útokom barbarských Bulharov, ktorí mesto dobyli roku 717. Pripojenie k Bulharsku sa nestalo - ako bolo dlho očakávané - v boji, ale cisár ho daroval Bulharom za pomoc Byzantícom v boji proti Arabom pri obliehaní Konštantínopola. Bolo to prvé miesto v oblasti Stará Planina, kde Bulhari získali vplyv. Po ustanovení svojej vlády mu názov zmenili na Boruy.
V roku 1122 sa mesto stalo svedkom bitky medzi byzantským cisárom Jánom II. a vojskom Pečenehov. Pečenehovia utrpeli krutú porážku, mnohí vojaci porazenej strany sa tu však usídlili. V roku 1371 skončilo obdobie vlády Bulharov a mesta sa zmocnili Osmani. V tom čase už mesto malo aj neoficiálne slovanské meno Zagora (t.j. mesto "za horou", "Záhorie"). Za bulharského obrodenia sa názov mesta zmenil na Železník (preklad názvu Beroe do bulharčiny). Súčasný názov „Stara Zagora“ sa potom používa od roku 1870. Po oslobodení Bulharska od Osmanskej ríše sa stalo mesto súčasťou Východnej Rumélie, od roku 1886 je súčasťou Bulharska už definitívne.[2]
Pamiatky a múzeá
Pamiatky
- Ruiny rímskeho fóra so stĺporadím a audítoriom amfiteátra
- Trajánova južná brána
- Rímska vila s mozaikou zo 4. stor.
- Trácky hrob
- Budova stredovekej mešity, prestavaná na kostol, teraz sídlo Múzea náboženstva
- Dom s ateliérom maliara Gea Mileva
- Budova štátnej opery (1925, prestavba po roku 2000) - vo dvore archeologické náleziská so základmi antických stavieb
Múzeá
- Múzeum náboženstva
- Regionálne múzeum histórie
- Múzeum neolitu
Partnerské mestá
- Radom, Poľsko
- Larissa, Grécko
- Samara, Rusko
- County Down, Spojené kráľovstvo
- Kruševac, Srbsko
- Barreiro, Portugalsko
Referencie
- ↑ grao.bg
- ↑ History of the town . Stara Zagora Municipality, . Dostupné online. (po anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stará Zagora (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk