A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
svätý Theofanes Homologétes | |
byzantský mních a historik | |
Ikona svätého Theofana Homologéta | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | okolo 760 Konštantínopol |
Úmrtie | 12. marec 817/818 ostrov Samothraké (Samotrácia) |
Uctievanie | |
Cirkev | Pravoslávna cirkev, Latinská cirkev |
Sviatok | 12. marec |
Odkazy | |
Theofanes Homologétes (multimediálne súbory na commons) | |
Svätý Theofanes Homologétes (iné mená pozri nižšie; * okolo 760, Konštantínopol – † 12. marec 817/818, Samothraké) bol byzantský mních, teológ, spisovateľ a historik. Bol odporcom obrazoborectva, za čo bol cisárskou vládou prenasledovaný a vyhnaný do exilu na ostrov Samothraké, kde aj zomrel. Napísal dielo Chronografia, ktoré je jedno z najvýznamnejších diel byzantského kronikárstva.[1] Pre niektoré udalosti rokov 769 – 813 je zároveň jediným dochovaným písomným prameňom.[2] Ako svätý je uznávaný na kresťanskom Východe (konštantínopolskej tradície) i na Západe.[3][4] Jeho sviatok sa slávi 12. marca.[5]
Mená
- starogr. Θεοφάνης Ὁμολογητής, prepisy: Theofanes Homologétes, Theofanes Homologetes, Theofanis Homologitis, Theofanés Homologétés[6], lat. Theophanes Confessor
- slovenské varianty: Theofanes Vyznavač[7] (dnes jazykovo správne:[8] Vyznávač[1]), Theofanes Confessor[7][9], Theofanes Konfessor[10], cirkevne aj: Teofan Sigrianský[11][12] a Teofan Chronograf[13][14]
Životopis
Theofanes sa narodil ako syn egejského stratéga[4] Izáka a jeho manželky Theodoty. Keď mal tri roky, Izák zomrel a výchova Theofana zostala na jeho matke.[15] V mladom veku pôsobil ako strator na cisárskom dvore Leva IV. Oženil sa s Megalo, dcérou istého cisárovho priateľa a patrikia. Obaja však mali záujem o duchovnú sféru a po istom čase sa dohodli, že vstúpia do kláštora. Theofanes sa tak ako osemnásťročný[16] stal mníchom v kláštore Megas Agros neďaleko Sigriane.[4] Monastier založil kedysi jeho otec.[16] Neskôr založil vlastný kláštor na ostrove Kalonymos,[4] avšak naďalej žil v kláštore založenom jeho otcom.[16]
Bol zásadným odporcom obrazoborectva a podľa niektorých prameňov sa zúčastnil aj Druhého nicejského koncilu v roku 787.[5] V koncilových dokumentoch však jeho meno zaznamenané nie je.[15] Počas moechianskej aféry podporil umiernené stanovisko patriarchu Tarasia. To viedlo k jeho roztržke s radikálnejším Theodorom Studitským. Po tom, čo sa k moci dostal Lev V., bolo obrazoborectvo v Byzancii obnovené. Niekedy v rokoch 814/815 bol Theofanes ako odporca cisárskej politiky uväznený a poslaný do vyhnanstva na ostrov Samothraké, kde zomrel. V tomto období sa opätovne zblížil s Theodorom Studitským, ktorý Theoana napísal aj oslavné enkomion. Po smrti bol uctievaný ako svätý mučeník – confessor.[4][5]
Dielo
- Chronografia (starogr. Χρονογραφία)
Dielo vzniklo v gréčtine v rokoch 810 – 814. Zaoberá sa rokmi 284 – 813, pričom pre roky 769 – 813 je jedným z mála zachovaných byzantských zdrojov (okrem neho existuje napr. kronika patriarchu Nikéfora I.)[1][4]. Predstavuje jediný podrobný popis byzantského víťazstva nad arabskými obliehateľmi Konštantínopola (674 – 678). Popisuje aj slávny grécky oheň, výbušnú zmes, vďaka ktorej Byzantínci zničili arabskú flotilu. Zaznamenal tiež katastrofálnu porážku cisára Nikefora I. Bulharmi neďaleko Plisky v roku 811.[5]
Kronika mala byť pokračovaním nedokončeného diela Georgia Synkella. Pretože sa udalosťami zaoberá striktne chronologicky podľa rokov, je cenným prameňom mnohých číselných dát. Je písaná jednoduchým jazykom[16] a roky určuje podľa alexandrijskej éry. Voči cisárom je autor spravidla kritický, obdivuje však prvého kresťanského cisára Konštantína I. a Markiana, ktorý zvolal Chalcedónsky koncil. Hoci dielo obsahuje niekoľko nepresností, ide o spoľahlivý zdroj.[17] Theofanes informácie nereprezentuje ako svoje názory (ako napr. Synkellos), ale dané udalosti odovzdáva ako fakty, čím vytvára ilúziu úplnej objektivity.[4][16] Podľa niektorých hypotéz (Cyril Mango) autorom kroniky nebol Theofanes ale Synkellos,[16] a Theofanes bol iba jej editorom. Viacero hypotéz sa spája aj so zdrojmi, z ktorých čerpal.[4]
V roku 875 bolo Anastasiom Bibliothecariom preložené do latinčiny.[3] Na kroniku priamo nadväzuje súbor šiestich kroník dnes známych pod latinským názvom ako Theophanes Continuatus. Popisujú udalosti až do roku 961.[17] Okrem nich ďalej chronologicky nadväzuje napr. Synopsis historión od Jána Skylitza.[18]
Referencie
- ↑ a b c HURBANIČ, Martin. Origo gentis Bulharov v byzantskom kronikárstve. Niekoľko poznámok na okraj správy o pôvode Bulharov v kronikách Theofana a patriarchu Nikefora. In: Symboly a mýty národov v stredoveku a včasnom novoveku 2.. Ed. Martin Homza a Adam Mesiarkin. Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-4043-4. S. 13 – 14.
- ↑ THEOPHANES the CONFESSOR. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 3:763.
- ↑ a b Theofanes Vyznavač. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 481.
- ↑ a b c d e f g h THEOPHANES THE CONFESSOR. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2063.
- ↑ a b c d Saint Theophanes the Confessor. In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online.
- ↑ KRÁLIK, Ľubor. Problémy adaptácie cudzích mien v slovenčine: vedecký seminár, Bratislava. Bratislava : Veda, 2002. ISBN 978-80-224-0749-6. S. 54.
- ↑ a b KUČERA, Matúš. Postavy veľkomoravskej histórie. Martin : Osveta, 1991. S. 205.
- ↑ Je správne vyznávač alebo vyznavač? . Jazyková Poradňa Sme, . Dostupné online.
- ↑ MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra svetová, česká, slovenská. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. Dostupné online. S. 58.
- ↑ Byzantská ríša. In: Pyramída, s. 519 – 520
- ↑ Náš prepodobný otec a vyznávač Teofan Sigrianský. Náš otec svätý Gregor Dialogos, rímsky pápež . Bratislava: Gréckokatolícka eparchia Bratislava, 2020-03-11, . Dostupné online.
- ↑ Gréckokatolícky kalendár. : Byzant, 2011. Dostupné online. S. 10.
- ↑ Snina Spravodaj. . Snina: Farnosť povýšenia sv. Kríža, 6.3.2016, . Dostupné online. Archivované 2021-04-21 z originálu.
- ↑ Teofan „Chronograf“ Vyznávač . Životopisy svätých, . Dostupné online.
- ↑ a b Životopisy svätých. Sv. Teofan . Rímskokatolícka farnosť Rajecké Teplice, . (Z knihy: ONDRUŠ, R.: Blízki Bohu i ľuďom 4. Priatelia dobrej knihy Trnava 1992.). Dostupné online.
- ↑ a b c d e f THEOPHANES CONFESSOR. In: Dictionary of the Middle Ages. Zväzok 12. THADDEUS LEGEND – ZWARTNOC. New York : Charles Scribner's Sons, 1989. ISBN 0-684-18278-5. S. 22 – 23.
- ↑ a b Theophanes Continuatus. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 484.
- ↑ DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 208.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk