A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Trójania je súhrnné označenie pre planétky, ktoré obiehajú po rovnakej dráhe okolo Slnka ako jedna z planét napr. Jupiter, teda ich obežné dráhy sú v komensurabilite 1:1. V dôsledku rezonancie planéty sú sústredné okolo bodov predchádzajúcich a nasledujúcich planétu o 60˚, teda okolo libračných bodov L4 a L5 sústavy Slnko-planéta. V užšom zmysle sú Trójania iba planétky (v okolí týchto bodov) na obežnej dráhe Jupitera a v najužšom zmysle planétky v okolí libračného bodu L5 na obežnej dráhe Jupitera (t.j. opak Grékov).
Trójania Jupitera
Prvého Trójana objavil Max Wolf 22. februára 1906, bol to Trójan Jupitera, planétka 588 Achilles. 588 Achilles sa pohybuje okolo libračného bodu L4. K 13. júnu 2009 je Jupiterovych Trójanov známych 3183, niekoľko z nich však bolo pozorovaných len niekoľko nocí. Sú sústredené v dvoch rozľahlých oblastiach okolo libračných bodov, pričom v oblasti "pred" Jupiterom (okolie bodu L4) ich poznáme 1813 a v oblasti "za" Jupiterom (okolie bodu L5) je ich známych 1370. Teória nepredpokladá a ani pozorovania neukázali nijaké výrazné rozdiely medzi týmito dvoma skupinami. Planétky sa môžu značne (až o 88,7°) vzdialiť od libračného bodu.
Charakteristika
Vo väčšine prípadov ide o planétky typu D. Majú nízke albedo priemerne okolo 0,065. Len 20 zo známych Trójanov má 100 a viac km v priemere. Najväčší z nich je 624 Hektor s priemerom 191 km. Za ním nasledujú 911 Agamemnon a 1143 Odysseus, ktoré majú rozmery 158 km a 155 km.
Vznik
Pôvodné teórie predpokladali, že telesá boli na týchto pozíciách zachytené, ale najnovšie štúdie ukázali, že Jupiterovi Trójania už na tejto dráhe vznikli, resp. boli tu zachytené v posledných štádiách formovania slnečnej sústavy. Tomu však nenapovedajú vysoké priemerné sklony ich dráh, pretože teória ich zachytenia počas formovania slnečnej sústavy predpokladá naopak nízke sklony. Sklony dráh sa však mohli dodatočne meniť, ale mechanizmus ich zmeny nie je v súčasnosti ešte celkom objasnený.
Zdroj
PITTICH, Eduard. Astronomická ročenka 2010. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň, 2009. ISBN 978-80-85221-63-3. Kapitola Planétky, s. 117.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk