A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Uhľovodík je organická zlúčenina zložená len z uhlíka a vodíka.
Rozdelenie
Tradične sa uhľovodíky delia do skupín podľa druhu väzieb medzi atómami alebo podľa toho, či ich základný uhlíkový reťazec je otvorený (acyklické) alebo uzavretý (cyklické).
Podľa druhu väzieb
- alifatické (neobsahujú benzénové jadro)
- nasýtené: alkány, cykloalkány,
- nenasýtené s dvojitými väzbami: alkény, cykloalkény, diény a polyény,
- nenasýtené s trojitými väzbami: alkíny, cykloalkíny,
- aromatické (arény) (obsahujú aspoň jedno benzénové jadro).
Cyklické alifatické uhľovodíky sa nazývajú alicyklické (cykloalifatické).
Najjednoduchším uhľovodíkom je metán, uhľovodík s jedným atómom uhlíka a štyrmi atómami vodíka: CH4. Etán je uhľovodík (presnejšie alkán) pozostávajúci z dvoch atómov uhlíka spojených jednoduchou väzbou, každý s tromi atómami vodíka: C2H6. Propán má tri uhlíkové atómy (C3H8) a bután štyri (C4H10). Ďalej nasleduje pentán (5), hexán (6), heptán (7), oktán (8), nonán (9), dekán (10), undekán (11) a dodekán (12). Tento homologický rad ďalej pokračuje a líši sa o homologický prírastok CH2, obecný vzorec alkánov je teda CnH2n+2.
Uhľovodíky a deriváty
Existujú tri druhy názvoslovia uhľovodíkov: triviálne, čo je najstarší a súvisí s miestom výskytu alebo s vlastnosťami, funkčné skupinové (radikálovo funkčné), ktoré sa skladá z uhľovodíkového zvyšku a názvu funkčnej skupiny, a systematické, definované organizáciou IUPAC.
Chemický názov uhľovodíkov sa môže skladať z predpôn, kmeňa označujúceho počet uhlíkov a koncovky. Predpony môžu byť číslovkové (di, tri, tetra, …) alebo názvoslovné (cyklo- pre uzavretý reťazec, izo- a neo- pre rozvetvený reťazec, alkyl- pre naviazané uhľovodíkové zvyšky). Pestrejší súbor predpôn obsahujú deriváty uhľovodíkov pre označenie funkčných skupín. Slovný základ označujúci počet uhlíkov je buď triviálny (meth-, eth-) alebo vychádza z číslovky. Koncovka vyjadruje chemickú väzbu (-án, -én, -dién, -ín) alebo uhľovodíkový zvyšok (-yl). Pri derivátoch uhľovodíkov sa vyskytujú ďalšie koncovky pre funkčné skupiny.
Pri tvorbe názvu uhľovodíkov je najskôr nutné nájsť najdlhší uhlíkový reťazec s čo najväčším počtom násobných väzieb. Potom je atóm uhlíka očíslovaný tak, aby vznikli čo najmenšie čísla.
Dvojitá väzba má prednosť pred väzbou trojitou a pred uhľovodíkovým zvyškom. Predpony uhľovodíkových zvyškov s číslom ich pozície sa riadia podľa ich názvu v abecednom poradí. Podobne sú radené i koncovky označujúce typ väzby. Pre rozvetvené uhľovodíky obsahujúce na konci reťazca skupinu (CH3)2CH- je možné použiť predponu izo-, pre skupinu (CH3)3C- predponu neo-.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uhlovodíky na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk