A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ulanbátar | |||
Ulanbátar | |||
Hlavné mesto Mongolska | |||
Panoráma mesta
| |||
|
|||
Oficiálny názov: Улаанбаатар | |||
Štát | Mongolsko | ||
---|---|---|---|
Nadmorská výška | 1 350 m n. m. | ||
Súradnice | 47°55′00″S 106°55′00″V / 47,91667°S 106,91667°V | ||
Rozloha | 4 704,4 km² (470 440 ha) | ||
Obyvateľstvo | 1 067 472 (31.12.2008) | ||
Hustota | 226,91 obyv./km² | ||
Prvá písomná zmienka | 1639 | ||
Časové pásmo | UTC +8 | ||
PSČ | 210 xxx | ||
Telefónna predvoľba | +976 (0)11 | ||
Wikimedia Commons: Ulaanbaatar | |||
Webová stránka: http://www.ulaanbaatar.mn/ | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Ulanbátar (mongolsky: Улаанбаатар, anglicky Ulan Bator) je hlavné mesto Mongolska. Leží v severovýchodnej časti zeme v údolí rieky Túl a na úpätí horského masívu Bogd úl. Je to najchladnejšie hlavné mesto sveta s veľmi drsným, vnútrozemským podnebím. Leží v nadmorskej výške nad 1300 metrov. Predtým sa mesto nazývalo Urga, dnešný názov Ulanbátar získalo až v 20. rokoch 20. storočia. Ulanbátar znamená v preklade „červený bohatier“ a uctieva si pamiatku mongolského revolucionára Süchbátara.
Dejiny
Mesto bolo založené v roku 1639 ako hlavné sídlo bogdgegéna, hlavy lamaistov Vnútorného Mongolska. Vtedy sa nazývalo Urga (Hlavný stan) alebo tiež Ich-chure (Veľký kláštor). Na prelome 17. a 18. storočia vznikla neďaleko kláštora obchodná osada Majmačen. Počas niekoľkých nasledujúcich desaťročí sa plocha medzi kláštorom a obchodnou osadou začala zmenšovať. Pre správu Vonkajšieho Mongolska si mandžuský miestodržiteľ vybral mesto za svoje sídlo. Vzhľadom na jeho strategickú polohu medzi Ruskom a Čínou bol v roku 1861 v meste otvorený ruský konzulát. V roku 1911 bola za ruskej podpory čínsko-mandžuská vláda zvrhnutá a vyhlásený autonómny Mongolský štát. Vtedajšia Urga bola na krátku dobu premenovaná na Nijs-lel-chure. November 1919 ale znamenal opätovné obsadenie Mongolska čínskymi vojskami. Rôzne boje pretrvávali až do roku 1921, keď bolo mesto 6. júla oslobodené revolučnými skupinami Süchbátara a Čojbalsana za podpory Červenej armády. V roku 1924 sa po prvýkrát zišiel Veľký ľudový chural a vyhlásil Mongolskú ľudovú republiku. Vtedy došlo k premenovaniu mesta na dnešný názov Ulanbátar. V tej dobe tvorili mesto hlavne jurty a rôzne hlinené a drevené domčeky. Medzi nimi vynikali lamaistické chrámy so zlatými vežami. Došlo k rozčleneniu obyvateľov mesta na lamov, kniežatá, kupcov, remeselníkov, Číňanov a Rusov. Vzhľadom na veľký vplyv ZSSR pokračovala výstavba mesta podobne ako v iných sovietskych mestách. Centrom novej výstavby sa stala 20 km dlhá trieda Mieru, ktorá pretína mesto od západu k východu. Pozdĺž nej boli časom vystavený moderné výškové budovy s ministerstvami, úradmi, obchodmi i bytmi. Na centrálnom námestí bol postavený obrovský pomník a mauzóleum Süchbátara, vládne budovy, opera, národné divadlo (1932) a veľký hotel Altaj. Centrum mesta obopína okružná ulica, ktorá nadväzuje na triedu Mieru. Pozdĺž nej je postavené univerzitný tábor (založený v roku 1942) s výskumnými a vedeckými ústavmi, Palácom pionierov a Palácom športu. V západnej časti mesta nájdeme veľké panelové sídlisko. Juhovýchodne od centra boli vybudované priemyslové závody.
Súčasnosť
Graf počasia pre Ulanbátar | |||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
J | F | M | A | M | J | J | A | S | O | N | D |
1.1
-16
-27
|
1.7
-11
-24
|
2.7
-2
-15
|
8.3
8
-6
|
13.4
17
3
|
41.7
22
8
|
57.6
23
11
|
51.6
22
9
|
26.2
16
2
|
6.4
7
-6
|
3.2
-4
-16
|
2.5
-14
-24
|
teploty v °C zrážky v mm zdroj: HKO[1] | |||||||||||
Po rozpade Sovietskeho zväzu došlo v Mongolsku k uvoľneniu politických pomerov a k prvým slobodným voľbám. V nich zvíťazili komunisti. V roku 1994 bol lamaizmus prehlásený za štátne náboženstvo. Najvýznamnejším priemyslovým odvetvím sú: priemysel obuvnícky, spracovávanie kože, potravinársky, strojársky a hutnícky. Mesto leží na odbočke Transsibírskej magistrály Ulan-Ude – Peking, ktorá spája Rusko s Čínou a nazýva sa Transmongolská magistrála. Leteckú dopravu zaisťuje Čingischánovo letisko. Ulanbátar pôsobí ako pomerne moderné mesto s veľkým množstvom panelových domov. Typické jurty ale v meste stále nájdeme. V meste má sídlo prezident, vláda a mongolský parlament – jednokomorový Veľký ľudový chural. Mesto riadi mestská rada.
Partnerské mestá
- Namjangdžu, Kórejská republika
- Soul, Kórejská republika
- Ankara, Turecko
- Krasnojarsk, Rusko
- Irkutsk, Rusko
- Moskva, Rusko
- Petrohrad, Rusko
- Ulan-Ude, Rusko
- Denver, Colorado, USA
- Bangkok, Thajsko
- Sapporo, Japonsko
- Aomori, Japonsko
- Tchaj-pej, Taiwan
- Chöch chot, Čína
- San Francisco, Kalifornia, USA
- Hanoj, Vietnam
- Tokio, Japonsko
- Gold Coast, Austrália
- Dillí, India
- Leeds, Spojené kráľovstvo
- Most, Česko
- Kolombo, Srí Lanka
Referencie
- ↑ Climatological Normals of Ulaanbaatar. Hong Kong Observatory, Prístup 24. 9. 2012
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ulanbátar
Externé odkazy
- www.ulaanbaatar.mn – oficiálna stránka mesta
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk