A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Prepisy názvov z jazyka alebo jazykov nepoužívajúcich latinku, ktoré sú použité v tomto článku alebo v tejto sekcii, (pravdepodobne) nie sú (úplne alebo čiastočne) správne. Môžete pomôcť ich opraviť. |
Univerzita al-Azhar je univerzita, ktorá bola založená pri mešite al-Azhar nachádzajúcej sa v Káhire.
Názov al-Azhar znamená „Žiariaca mešita“. Mešitu založil generál Džauharom v roku 970 ako piatkovú mešitu novozaloženého mesta al-Qáhira. Samotná škola (madrasa) vznikla v roku 988 a je to zrejme najstaršia kontinuálne existujúca vysoká škola na svete (býva uvádzaná ako univerzita, čo je ale špecifický druh inštitúcie pochádzajúcej z európskeho stredoveku a pre ktorý je charakteristická akademická sloboda a všeobecné vzdelanie, t. j. poskytovanie vzdelania vo všetkých hlavných odboroch ľudského poznania).[1] Univerzita je známa ako najprestížnejšia univerzita pre islamský svet.[chýba zdroj Okrem vysokoškolského vzdelávania al-Azhar dohliada na národnú sieť škôl s približne dvoma miliónmi študentov.[2] Od roku 1996 bolo k univerzite pridružených viac ako 4 000 vzdelávacích inštitútov v Egypte.
Štúdium na univerzite
Univerzita bola založená v roku 970 alebo 972 Fátimovským kalifátom ako centrum islamského učenia. Študenti podrobne študovali Korán a islamské právo spolu s logikou, gramatikou a rétorikou. Dnes je hlavným centrom arabskej literatúry a islamskej vzdelanosti vo svete.[3] V roku 1961 boli do jeho učebných osnov pridané ďalšie nenáboženské predmety. Do roku 1961 tu bola vyučovaná iba teológia, islamské vedy, islamské právo a arabčina. Dnes tu sú aj rôzne fakulty prírodných a spoločenských vied. Každý študent študujúci niektorý zo svetských odborov musí zároveň navštevovať aj prednášky z teológie a islamského práva. Z oboch týchto odborov tiež skladá skúšky.
Na prijatie na štúdium je potrebné maturitné vysvedčenie na niektorej z al-azharských stredných škôl, ktoré sa nachádzajú po celom Egypte. Študenti zo zahraničia musia najskôr navštevovať rok trvajúci prípravný kurz, počas ktorého sa učia arabčinu, angličtinu a islamské vedy.[4]
Historicky pozostávala akademická obec univerzity z prívržencov rôznych názorových smerov islamu. Zastúpené boli teologické školy al-Ashari a al-Maturidi. Univerzita má dlhú tradíciu výučby všetkých štyroch škôl sunnitskej islamskej jurisprudencie (Hanafi, Maliki, Shafi a Hanbali). Hlavný mufti každého myšlienkového smeru pôsobil ako dekan zodpovedný za učiteľov a študentov v tejto skupine.[5] Za čias Osmanov sa dekan Hanafi dostal do pozície primus inter pares. Akademická obec tiež zahŕňala členov siedmich hlavných súfijských rádov. Al-Azhar sa stavala antagonisticky vzťah voči wahhábizmu.[5]
Modernizácia
Počas vlády egyptského prezidenta Džamála Abd an-Násira v roku 1961 bola al-Azhar obnovená ako univerzita, pričom sa pod ňu po prvýkrát začlenila široká škála svetských fakúlt ako obchodná, ekonomická, farmaceutická, lekárska, inžinierska a poľnohospodárska fakulta. Predtým Encyklopédia islamu klasifikuje al-Azhar rôznym spôsobom ako madrasu, centrum vyššieho vzdelávania a od 19. storočia náboženskú univerzitu, ale nie ako univerzitu v plnom zmysle slova.[6] V tom istom roku bola pridaná aj islamská ženská fakulta.[3]
Mešita al-Azhar
Mešitu al-Azhar nazýval západný svet „Vatikán islamu“,[7] pretože za doby Fátimovcov tu boli položené základy šiitskej viery a v čase Saladina sa naopak stala centrom ortodoxného sunnitského učenia. Univerzita prináleží k mešite al-Azhar, ktorá je prístupná pre všetkých.[8] Mešita al-Azhar (arabsky: الجامع الأزهر, romanizované: al-Jāmiʿ al-ʾAzhar), známa jednoducho ako al-Azhar, bola prvá mešita založená v meste, ktoré si nakoniec vyslúžilo prezývku „Mesto tisícov minaretov“. Predpokladá sa, že pochádza z az-Zahrāʾ (čo znamená „žiariaci“), titulu udeleného Fatime, dcére Mohameda.
Referencie
- ↑ LEVTZION, Nehemia; POUWELS, Randall L.. The History of Islam in Africa. 1. vyd. Athens, Ohio : Ohio University Press, 2000. S. 28-32.
- ↑ BROWN, Nathan J.. Post-Revolutionary al-Azhar . Cernegie Papers, . Dostupné online.
- ↑ a b Al-Azhar University. In: Encyclopædia Britannica . www.britannica.com, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ OXFORD UNIVERSITY PRESS. Al-Azhar: Oxford Bibliographies Online Research Guide. 1. vyd. Oxford : Oxford University Press, 2010. ISBN 9780199803804. S. 2-12.
- ↑ a b The Identity of Al-Azhar and Its Doctrine . Jadaliyya - جدلية, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Al-Azhar University . Times Higher Education (THE), 2021-11-20, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ AMBROSOVÁ, E.. Egypt. 1. vyd. Mnichov : Nelles Verlag, 1999. ISBN 3-88618-186-3. S. 89.
- ↑ HAVELKA, Ondřej. Egypt. In: Východní Afrikou. 1. vyd. Praha : Akbar, 2016. ISBN 978-80-906325-0-9. S. 346-355.
Externé odkazy
- Oficiálne stránky univerzity Archivované 2018-04-27 na Wayback Machine (po arabsky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk