A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Východofranská ríša (lat. Regnum Francorum orientalium – doslova "Kráľovstvo východných Frankov") je v historiografii označenie pre štát, ktorý vznikol rozdelením Franskej ríše v roku 843 (a ďalšími zmluvami v roku 870 a 880), a ktorého koniec sa spravidla symbolicky udáva k roku 911 (koniec vlády Karolovcov) či 919 (nástup Saskej dynastie), odkedy už hovoríme o Nemeckom kráľovstve.
V súdobých textoch sa však:
- označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) vyskytuje až od roku 920 (pozri nižšie)
- označenie Východofranská ríša (teda presnejšie Regnum Francorum orientalium) používalo až do začiatku 12. storočia
- označenie Nemecké kráľovstvo (teda presnejšie Regnum Teutonic(or)um = doslova "Kráľovstvo Nemcov", ale v nemeckej literatúre prekladané ako "Reich der Deutschen" – Ríša Nemcov alebo zjednodušene ako "Deutsches Reich" – Nemecká ríša alebo ako "deutsches Regnum" – nemecké regnum) používalo až od 11. storočia.
Nemecké kráľovstvo tvorilo od roku 962, teda od pripojenia Talianskeho kráľovstva, jadro tzv. Rímsko-nemeckej ríše a zaniklo spolu s touto ríšou v roku 1806. V roku 1032 bolo k nemu pripojené Burgundské kráľovstvo (najprv voľne, od druhej polovice 11. storočia integrálne). O dejinách Nemeckého kráľovstva po roku 962 pozri článok Rímsko-nemecká ríša.
Východofranská ríša
Utváranie Východofranskej ríše zasahuje až do vlečúcich sa sporov o nástupníctvo medzi potomkami Karola Veľkého. Cisár Ľudovít I., Pobožný, (778 – 840) bojoval proti jeho synom o nadvládu nad Franskou ríšou, ktorú na začiatku roku 830 definitívne stratil. Jeho syn Ľudovít II. (Nemec), ktorý už od roku 831 vládol vo Bavorskom vojvodstve, Durínsku, Franskom vojvodstve a Saskom vojvodstve, prevzal v roku 833 regentstvo vo východnej časti Franskej ríše.
Potom vybudoval kráľovstvo a združil kmene resp. kmeňové vojvodstvá vo svojom vladárskom dosahu. Verdunskou zmluvou z roku 843 zapísal Ľudovít Nemec do dejín Európy Východné Fransko ako samostatné kráľovstvo.
Meno regnum Francorum orientalium sa však objavuje až o niečo neskôr, presnejšie v roku 920, keď Karol Dobrý a Henrich I. Vtáčnik uzavreli tzv. Bonnskú zmluvu. Karol smel svoju ríšu nazývať regnum Francorum occidentalium („Kráľovstvo západných Frankov“) – Západofranská ríša.
Germánska Východofranská ríša bola trochu odlišná od romanizovanej Západofranskej ríše. Bola z väčšej časti položená mimo antické Imperum Romanum a jej podobu jej vtlačili najmä sebavedomé kmene a kmeňoví vojvodovia. Táto vlastnosť sa výrazne tiahne celými nemeckými dejinami.
Nemecké kráľovstvo
Od 10. storočia sa dnes zvykne ríša označovať ako Nemecké kráľovstvo (regnum Teutonicorum). Toto označenie sa však v súdobých textoch vyskytuje až od 11. storočia, teda od čias Sálskej dynastie.
Výraz regnum označoval najskôr všeobecne „vládu, dosah moci, kráľovstva“ a samotné jednotlivé vojvodstvá sa v oných časoch označovali ako regnum. Ako „Teutonici“ (spoločný výraz pre nemecky hovoriace kmene) bola ríša chápaná hlavne iba, keď vojsko zložené z germánskych vojakov tiahlo cez Alpy do Talianska. Okolo panovníka sa zoskupili Frízi, Starosasi, Lotringovia, Durinkovia, Frankovia, Alemani a Bavori.
Králi Východofranskej ríše
- Ľudovít II., Nemec (805/806 – 876), kráľ od roku 843
- Ľudovít III., Mladší, (835 – 882), kráľ 876 – 882 vo Fransku, Sasku a Durínsku, od roku 880 aj v Bavorsku
- Karol III., Tlstý, (839 – 888), kráľ Alemanie od 876, od roku 879 aj kráľ Talianska, od 882 kráľ celej Východofranskej ríše (okrem toho aj rímsky cisár od roku 881)
- Arnulf Korutánsky, (850 – 899), kráľ od 887 (okrem toho Rímsky cisár od 896)
- Ľudovít IV., Dieťa, (893 – 911), kráľ od roku 900
- Konrád I., Mladší, (881 – 918), kráľom od roku 911
- Henrich I., Vtáčnik, (875/876 – 936), kráľ od roku 919
- Otto I., Veľký, (912 – 973), východofranským kráľ od roku 936, (cisár Svätej ríše rímskej od roku 962)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk