A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Van Allenov radiačný pás[1] (-s malým v; iné názvy: van Allenov pás žiarenia[2], van Allenov pás[3], Van Allenov pás[4][5], van Allenovo pásmo[6], radiačný pás Zeme[2], radiačný pás [5]) je radiačný pás Zeme.
Termín sa často vyskytuje v množnom čísle, pretože týchto pásov je viacero; poznáme totiž vonkajší van Allenov (radiačný) pás (skrátene: vonkajší pás) a vnútorný van Allenov (radiačný) pás (skrátene: vnútorný pás)[1][2] a v roku 2013 NASA oznámila existenciu tretieho radiačneho pásu[7].
Vnútorný pás objavil profesor Van Allen v roku 1958 na základe meraní prvej americkej družice Explorer 1. Podľa neho sú pásy aj pomenované. Vonkajší objavil profesor Vernov a jeho spolupracovníci na základe údajov zo sovietskej sondy Luna 1.[2]
Charakteristika
Van Allenove pásy sa rozprestierajú od výšky zhruba 400 km nad zemským povrchom do vzdialenosti asi 50 000 km. Vnútorný radiačný pás tvorí zhustenie častíc vo výške asi 3 000 km, čo je okolo 0,1 až 1,5 zemských polomerov. Vyššia oblasť zhustenia vo výške zhruba 15 000 (2 – 10 zemských polomerov) je vonkajší pás. Vo vnútornom páse prevládajú energetické protóny s veľkou energiou. Je oveľa stabilnejší kvôli vyššej magnetickej energii ako vonkajší pás. Ten tvoria menej energetické elektróny s energiami merateľnými v kiloelektrónvoltoch. Oba pásy obklopujú Zem symetricky okolo jej magnetickej osi. Na priereze majú pásy polmesiacovitý tvar, čo je zapríčinené topológiou kriviek geomagnetického poľa. Zahusťujúce sa krivky majú efekt magnetického zrkadla, preto nimi väčšina nabitých častíc nemôže preniknúť až k pólu. Častice sa preto odrážajú späť a putujú k druhému zrkadlu nad druhým pólom, ktoré ich opäť odrazí. Týmto spôsobom sú častice v radiačnom páse dlhodobo uväznené. Pokiaľ majú častice vhodný uhol letu vzhľadom na siločiary a vhodné energie, môžu v oblastiach zrkadiel prenikať až do atmosféry, kde môžu spôsobiť polárnu žiaru. Pravdepodobnosť ich vysypávania do atmosféry je tým väčšia, čím väčší príkon častíc od Slnka pozorujeme, najväčšia preto býva v čase geomagnetických búrok.
Nabité častice vo van Allenových pásoch sú ovládané Lorentzovou silou. Vykonávajú tri rôzne pohyby: obeh okolo svojej siločiary s periódou niekoľko mikrosekúnd až milisekúnd, špirálový pohyb pozdĺž siločiar a pohyb častíc kolmý na rovinu magnetického poludníka. Častice strácajú svoju energiu pri zrážkach s časticami atmosféry. Neustále však pribúdajú nové častice vznikajúce rozpadom sekundárneho kozmického žiarenia, zo slnečného vetra a z ionosféry. Van Allenove pásy majú všetky planéty s magnetosférou. Najmohutnejšie v slnečnej sústave ich má Jupiter, keďže má zo všetkých planét najsilnejšie magnetické pole. Jupiterove pásy sú silne ovplyvňované mesiacom Io, ktoré dodávajú pásom ióny síry a sodíka.
Zvýšená radiácia najmä vo vnútornom páse spôsobuje problémy družiciam, ktorých obežná dráha pretína túto oblasť. Jednou z nich je aj Hubblov vesmírny ďalekohľad, ktorý je pri prelete van Allenovými radiačnými pásmi vypínaný.
Vplyv van Allenových pásov na človeka
Úrovne žiarenia v pásoch by boli pre človeka nebezpečné, ak by im bol vystavený dlhší čas, alebo bez odtienenia radiácie. Na tienenie je možné použiť konštrukcie a materiály aj s inou úlohou, tieniť môže napr. vlastná stena hermetizovaných priestorov kozmickej lode, nádrže, zásoby vody, zásoby paliva, tepelná izolácia, konštrukcia protimeteorickej ochrany a pod. Misie Apollo minimalizovali nebezpečenstvo pre astronautov tým, že kozmické lode leteli vysokou rýchlosťou cez tenšie oblasti vonkajších pásov a úplne obchádzali vnútorné pásy, s výnimkou misie Apollo 14, kde kozmická loď prechádzala radiačnými pásmi priamo.[8]
Prúdy častíc vo van Allenových pásoch
Hustota toku častíc, tvar pásov a umiestnenie špičkového toku sú rôzne, predovšetkým v závislosti od slnečnej aktivity.[9]
Na magnetickom rovníku majú elektróny s energiou presahujúcou 5 000 keV (resp. 5 MeV) všesmerové toky v rozmedzí od 1,2 × 106 (resp. 3,7 × 104) do 9,4 × 109 (resp. 2 × 107) častíc na štvorcový centimeter za sekundu.
Protónové pásy obsahujú protóny s kinetickými energiami v rozmedzí od asi 100 keV, ktoré dokážu preniknúť len do hĺbky 0,6 μm olova, do protónov s energiami viac ako 400 MeV, na ktorých odtienenie by bolo potrebných až 143 mm olova.
Pre modelovanie počtu a toku častíc sa používajú protónové modely AP8MIN a AP8MAX. Protónové modely AP8 sú empirické modely všesmerovo zachyteného protónového toku v zemskej magnetosfére. Modely boli odvodené z meraní satelitov v 60. a 70. rokoch[10]
-
AP8 MIN všesmerový tok protónov ≥ 100 keV Vyznačený priemer Zeme so zemepisnou šírkou a oblasti s rozložením hustoty protónov.
-
AP8 MIN všesmerový tok protónov ≥ 1000 keV Vyznačený priemer Zeme so zemepisnou šírkou a oblasti s rozložením hustoty protónov.
-
AP8 MIN všesmerový tok protónov ≥ 400 MeV Vyznačený priemer Zeme so zemepisnou šírkou a oblasti s rozložením hustoty protónov.
Referencie
- ↑ a b van Allenov radiačný pás. In: Základné názvy z astronómie. In: Kultúra slova 1985
- ↑ a b c d van Allenove pásy žiarenia. In: Encyklopédia astronómie. Bratislava: Obzor, 1987
- ↑ magnetosféra. In: Encyklopédia Zeme. Bratislava: Obzor. 1983, S. 348
- ↑ Van Allenove pásy. In: Malá slovenská encyklopédia 1993, S. 764
- ↑ a b Van Allenove pásy. In: Pyramída
- ↑ ŠALING, Samo. Poľsko-slovenský technický slovník. : Alfa, 1971. 559 s. S. 299.
- ↑ Petr Kulhánek,Objev třetího Van Allenova pásu, bulletin aldebaran 2013-09 (česky)
- ↑ Apollo 14 Mission Report, Chapter 10 . . Dostupné online.
- ↑ HESS, Wilmot N.. The Radiation Belt and Magnetosphere. Waltham, MA : Blaisdell Pub. Co., 1968.
- ↑ NASA, protónový model AP8, angl.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Van Allenov radiačný pás
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk