A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Veľký denný bolid z roku 1972 (označený US19720810) bol dotyčnicový meteoroid, ktorý preletel 10. augusta 1972 zemskou atmosférou nad časťou Spojených štátov amerických a Kanady a po niekoľkých sekundách vyletel späť do kozmického priestoru.[1] Bolid bol tak jasný, že bol veľmi dobre pozorovateľný aj za denného svetla.[2]
Do atmosféry vstúpil rýchlosťou 15,03 km/s vzhľadom na zemský povrch. Viditeľný začal byť vo výške 75,98 km nad Utahom južne od Salt Lake City o 20:29 UT.[pozn. 1] Najviac sa Zemi priblížil na vzdialenosť asi 57,85 km nad štátom Idaho, kedy sa jeho rýchlosť pohybovala okolo 14,60 km/s, pričom spomalenie dosahovalo 0,015 km/s². Pozorovateľný prestal byť vo výške 101,55 km nad kanadskou provinciou Alberta, južne od Edmontonu. Zemskú atmosféru nakoniec opustil rýchlosťou 14,21 km/s.[1][3]
Absolútna jasnosť telesa dosiahla v maxime hodnoty −15 až −18,[pozn. 2] čo by zodpovedalo hmotnosti v perigeu 100 000 až 1 000 000 kg. Pretože veľmi pravdepodobne išlo o bolid typu II (uhlíkatý chondrid), vypočítal český astronóm Zdeněk Ceplecha na základe známej hustoty tohto typu meteoroidov jeho hmotnosť v perigeu na 140 000 kg a priemer asi 5 metrov. Tieto hodnoty by sa však mohli líšiť, ak by išlo o iný typ meteoroidu s iným zložením; do úvahy tak pripadá priemer telesa od 3 do 14 metrov. Jeho pôvodnú hmotnosť pred vstupom do atmosféry potom odhadol na dvojnásobok až trojnásobok hodnoty v perigeu. Podobne hmotnosť telesa po odlete od Zeme odhadol na polovicu až tretinu vypočítanej hmotnosti v perigeu. Priemer meteoroidu po odlete nebol väčší ako 10 metrov. Z dôvodu natavenia a následného stuhnutia svojho povrchu počas preletu atmosférou získalo teleso typickú tmavú kôru podobnú povrchu meteoritov.[1]
Stretnutie so Zemou tiež zmenilo obežnú dráhu meteoroidu. Zdeněk Ceplecha dospel k záveru, že zatiaľ čo pôvodne patril do Amorovej skupiny telies, po odlete od Zeme sa zaradil do skupiny Apollonovej s tým, že po ďalších 14 obletoch (v auguste 1997) by sa mal opäť dostať do blízkosti Zeme.[4] Aj v prípade, že by sa tak skutočne stalo, by však možnosti ho spozorovať boli okrem iného aj z dôvodu tmavej kôry na povrchu len veľmi obmedzené.[1] Americký astronóm Timothy Spahr však roku 2010 vyjadril názor, podľa ktorého nie je isté, že sa meteoroid stále nachádza na dráhe krížiacej dráhu Zeme, ani že sa jej roku 1997 znova priblížil.[5]
Poznámky
- ↑ Údaj 20:29 je vo svetovom čase, miestneho letného času bolo 14:29, čo zodpovedá 21:29 SEČ.
- ↑ U meteorov absolútna jasnosť zodpovedá zdanlivej jasnosti, ktorú by prelietajúce teleso malo, keby sa nachádzalo vo výške 100 km v zenite pozorovateľa.
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Velký denní bolid z roku 1972 na českej Wikipédii.
- ↑ a b c d CEPLECHA, Zdeněk. Earth-grazing daylight fireball of August 10, 1972. Astronomy and Astrophysics, marec 1994, roč. 283, čís. 1, s. 287–288. Dostupné online . ISSN 0004-6361. Bibcode: 1994A&A...283..287C. (anglicky)
- ↑ Velký denní bolid z roku 1972. Astronomický snímek dne, 2009-3-2. Dostupné online.
- ↑ TAGLIAFERRI, Edward. Observation of Meteoroid Impacts by Space-Based Sensors. Mercury (Astronomical Society of the Pacific), november – december 1998, roč. 27, čís. 6, s. 18. Dostupné online . Archivované 2007-10-20 z originálu. (anglicky)
- ↑ CEPLECHA, Zdeněk. Earth-grazing Fireballs (The Daylight Fireball of August 10, 1972). Astronomical Institutes of Czechoslovakia, Bulletin, roč. 30, čís. 6, s. 349–356. Dostupné online. Bibcode: 1979BAICz..30..349C. (anglicky)
- ↑ Near Earth asteroids (NEAs): A chronology of milestones 1800 – 2200 . European Space Agency, rev. 2016-11-01, . Dostupné online. Archivované 2016-11-14 z originálu. (anglicky)
Pozri aj
Externé odkazy
- The Great Daylight 1972 Fireball – video na YouTube.com
- US19720810 (Daylight Earth Grazer) – vyobrazenie obežnej dráhy meteoroidu pred stretnutím so Zemou a po ňom (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk