A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vezuv (Vesuvio) | |
komplexný vulkán | |
Štát | Taliansko |
---|---|
Región | Kampánia |
Provincia | Neapol |
Nadmorská výška | 1 281 m n. m. |
Súradnice | 40°49′17″S 14°25′34″V / 40,82139°S 14,42611°V |
Geologické zloženie | andezity |
Prvá erupcia | ~ 400 000 pred Kr. |
Posledná erupcia | 1944 |
Poloha sopky na mape Talianska
| |
Wikimedia Commons: Mount Vesuvius | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vezuv (tal. Monte Vesuvio) je jediná činná sopka lokalizovaná priamo na európskom kontinente. Nachádza sa východne od Neapola v Taliansku. Je vysoká 1 279 m. Vezuv je umiestnený na pobreží Neapolského zálivu asi deväť kilometrov od mesta. Nakoľko v minulosti už boli zaznamenané katastrofické erupcie a v jej bezprostrednom okolí žije viac ako 3 mil. ľudí, je označovaný za jednu z najnebezpečnejších aktívnych sopiek sveta.
Názov pochádza zo skomoleniny mena Huesu hios - Diov syn, čo bolo pomenovanie Herakla. Vezuv bol starými Rimanmi a Grékmi zasvätený Herkulovi, podobne ako mesto Herculaneum, ležiace na jeho úpätí. Iné teórie odvádzajú názov od slova fest - dym, alebo, že názov pochádza z proto-Indoeurópskeho ves - srdce.
Geologická stavba
Vezuv je kužeľová sopka týčiaca sa v kaldere vytvorenej kolapsom staršej sopky nazvanej Monte Somma. Kaldera sa začala formovať približne pred 17 000 rokmi. Daná štruktúra - nový kužeľ v strede staršej kaldery sa nazýva aj somma vulkán alebo len veľký kužeľ (gran cono). Sopka je tvorená striedaním sa vrstiev utuhnutých andezitových láv, popola, pemzy a škvary.
Erupcie
Najznámejšia erupcia je z roku 79, neskôr v rokoch 472, 512, 1631, šesť erupcií v 18. storočí, deväť v 19. storočí, 1906, 1929 a 1944.
Dejiny
Pred rokom 79
Vulkanická aktivita v danej oblasti prebiehala už pred 400 000 rokmi. Podmorskou erupciou bol vytvorený ostrov, ktorý sa rozrastal rozlievaním lávy, až sa spojil s pevninou. Tým sa vytvoril Neapolský záliv. Po výbuchu, ktorý nastal v 7. alebo 8. storočí pred Kr., nastalo dlhé obdobie pokoja. Bola to akási prípravná fáza na prebudenie sa Vezuvu osudného 24. augusta 79, kedy boli pod vrstvou popola pochované Pompeje a bahnom zavalené Herculaneum. Táto erupcia sa stala osudnou tiež malej osade Stabia, ktorá ležala takisto v blízkosti sopky.
Erupcia v roku 79
Prebudenie Vezuvu sa však ešte predtým ohlasovalo početnými zemetraseniami, väčšie boli zaznamenané v roku 2 a 62. Už pri zemetrasení v roku 62 boli preborené v Pompejách niektoré domy. Neskôr sa občas nad vrchom Vezuvu objavoval tmavý mrak a na mesto sa znášal popol. Obyvatelia mesta to považovali za prejav hnevu bohov a nedávali si úkaz do súvisu s pripravujúcou sa erupciou.
Erupciu z roku 79 podrobne opísal Plínius Mladší vo svojich dvoch listoch priateľovi Tacitovi (dnes sú tieto listy cenným dokumentom pre vulkanológov). „,,...Za nami sa dvíhal hustý,čierny mrak a zahaľoval zem ako potopa. Zotmelo sa, akoby niekto vyniesol lampu zo zatvorenej izby. Budovy sa triasli, akoby boli vytrhnuté zo svojich základov. Padal čoraz žeravejší a hustejší popol. Potom padali kúsky pemzy a sčervenené skaly, spálené a popraskané od plameňov. Mohli ste počuť kvílenie žien, plač detí a krik mužov. Veril som že umiera celý svet a ja s ním, až kým nevyšlo žltkasté Slnko a konečne neodhalilo krajinu pochovanú hlboko v popole ako v snehovej lavíne...“
Výbuch bol obrovský. Priamo láva alebo sopečný popol zasypal päť miest: Pompeje (sopečný popol), Herculaneum (láva), Oplontis (láva a sopečný popol, Boscoreale a Stabiae. Priamo v Pompejach bolo odhalených doteraz takmer 3000 dutín, v ktorých sa pôvodne nachádzali telá mŕtvych Pompejčanov - jednotlivci aj celé rodiny s domácimi zvieratami. Vezuv mal do tej doby kužeľový tvar a jeho výška bola viac ako 2 000 m. Pri erupcii vyvrhol obrovské množstvo sopečných produktov, že steny krátera sa zrútili dovnútra a vytvorila sa v nej kaldera, v ktorej postupne narastal pri neskorších erupciách nový kužeľ Vezuvu.
Neskoršie erupcie
Vezuv sa potom prebúdzal v rôzne dlhých intervaloch v rozmedzí od 10 do viac ako 100 rokov. Naposledy bol činný na jar v roku 1944. Veľmi aktívny bol v 18. storočí - zaznamenalo sa 12 erupcií, v 19. a 20. storočí bolo erupcií len 6.
Od roku 1944 Vezuv len drieme, ale v roku 1980 bolo v oblasti Neapolského zálivu zemetrasenie a odvtedy došlo aj ku zdvihu pevniny. Pre prípad hroziaceho nebezpečenstva bol vypracovaný podrobný evakuačný plán pre mestá ležiace na úpätí vulkánu.
Vulkanologické observatórium
Erupcie Vezuvu vzbudzovali veľkú pozornosť vedcov. S Vezuvom je spojené aj jedno prvenstvo: V rokoch 1841-5 na Vezuve bolo vybudované prvé vulkanologické observatórium svojho druhu na svete. Už od roku 1913 vedci sledujú Vezuv pravidelne, aj v období pokoja, výskumy sa uskutočňovali sledovaním a chemickými rozbormi unikajúcich sopečných plynov z fumarol, neskôr aj prostredníctvom seizmometrov a ďalších prístrojov.
Národný park Vezuv
Na svahoch Vezuvu sa nachádza veľmi bohatá a rozmanitá flóra a fauna. Toto zastúpenie života vytvára unikátne spoločenstvo rastlín a živočíchov. Pre jeho ochranu bola na svahoch Vezuvu vyhlásená prírodná rezervácia „Národný park Vezuv“.
Literatúra
- Haasová, Jana: Porta Vesuviana, Praha, vydané vlastným nákladom, rok 2004 , zdrojom je tiež konzultácia s autorkou
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému stratovulkán Vezuv.
Externé odkazy
- www.volcano.si.edu - stratovulkán Vezuv na Global Volcanism Program (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk