A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vlas (lat. capillus) je druh chlpu, ktorý rastie na lebečnej klenbe človeka.
Vlasy majú rôznu prirodzenú farbu a tvar (vlnitý, rovný...) v závislosti od veku, rasy, ročného obdobia a pod. Ich úprava a umelé zafarbenie závisí od prevládajúcej módy, vkusu nositeľa, veku, ročného obdobia, geografickej oblasti a pod.
Vlasy rastú rýchlosťou približne 1 cm za mesiac. Na hlave má priemerný človek okolo 120 000 vlasov. Presný počet závisí od počtu vlasových folikulov, ktorý je daný pred narodením.
Stavba
Ľudský vlas sa skladá z dvoch základných častí: vlasový stvol (scapus pili), ktorý vyčnieva nad pokožku, a koreň vlasu (radix pili), ktorý sa nachádza pod jej úrovňou. Najhlbšou časťou koreňa je tzv. vlasová cibuľka (bulbus), nad ňou nasleduje zvyšok koreňa. Cibuľka je obalená vlasovými pošvami (dvomi epitelmi a jedným väzivom); dohromady sa koreňu a okolo obalenej pošve hovorí vlasový folikul. Jeho súčasťou sú aj mazové a potné žľazy a cievne zásobenie.
Vlasový stvol sa skladá z troch vrstiev: kutikuly, kortexu a meduly.
- Kutikula je vonkajšia vrstva obklopujúca vlas a má funkciu ochrannej bariéry proti mechanickým alebo chemickým vplyvom z vonkajšieho prostredia. Kutikula vlasu je tvorená z 5-10 prekrývajúcimi sa vrstvami buniek, z ktorých každá je hrubá asi 350-450 nanometrov. Jednotlivé bunky sa vzájomne prekrývajú a ich voľné okraje smerujú ku koncu vlasu. Štruktúra kutikuly vlasu sa prirovnáva k strešnému krytu alebo tiež k šupinám šišky.
- Vlasová kôra (kortex) tvorí prevažnú časť vlasu. Skladá sa z buniek tvoriacich dlhé vlákna (filamenta), ktoré sú spojené medzibunkovým tmelom. Vďaka tomuto usporiadaniu je vlas elastický a pevný v ťahu. Pigmentované vlasy obsahujú granuly melanínu, ktorý je tvorený melanocytmi v dreni.
- Medula (dreň vlasu) je kanálik, ktorý sa nachádza v centrálnej časti vlasu. Po celej dĺžke vlasu býva vytvorená len v silných vlasoch, v tenších býva prerušovaná alebo je prítomná len v niektorých segmentoch vlasu. U zvierat dreň plní funkciu najmä izolačnú; u človeka túto funkciu už stratila. Vlas vyrastá z vlasovej cibuľky (folikulu). Vlasové folikuly môžeme nájsť takmer na celom tele, okrem dlaní a chodidiel. Folikul nie je uložený v koži kolmo k povrchu, ale je naklonený. Do folikulu ústi vývod mazovej žľazy a je k nemu upnutý hladký sval – musculus arrector pili -, ktorý je schopný napriamiť vlas a vytvoriť tak tzv. “husiu kožu”, inak povedané zimomriavky. V rozšírenej časti folikulu je uložená dermálna papila, ktorá dodáva vlasu výživu a je tvorená mesenchymálnymi bunkami, cievnymi kľučkami a početnými nervovými zakončeniami. Vlas je tvorený vlasovým koreňom, ktorý je uložený v koži a vlasovým stvolom, ktorý sa nachádza nad kožným povrchom.[1]
Vlastnosti
Z chemického hľadiska vlasy obsahujú uhlík (49%), vodík (6%), kyslík (23%), dusík (17%), síra (4%), železo, meď, zinok, jód, 20 rôznych druhov aminokyselín, proteíny, lipidy (napr. cholesterín ) a vodu (asi 12% hmotnosti vlasu). Pôvodne mäkká buničitá bielkovinová hmota prekeratín sa keratinizáciou alebo rohovatením mení na pevnú hmotu keratín. Pomocou proteínového zloženia jediného vlasu je možné identifikovať človeka.[2]
Zaujímavosťou je, že vlas má podobnú pevnosť ako kevlar, čo znamená, že jediné vlasové vlákno dokáže udržať 100 gramové závažie. Priemer vlasu je zhruba 18 µm–180 µm.
Medzi fyzikálne vlastnosti vlasu patrí pevnosť, pružnosť, ťažnosť, nasiakavosť, odolnosť proti vonkajším tlakom, kapilárna schopnosť, elektrický náboj. Nasiakavosť je určená mierou poškodenia vlasu. Čím viac je vlas poškodený, tým viac vody nasáva. Vo vlase obsiahnutý keratín pri kontakte s vodou napučí a vlas tak zväčšuje svoj objem až o 10-15 %.
Farba vlasov
Farba vlasov závisí predovšetkým od množstva, charakteru a rozmiestneniu pigmentu vo vlasovom stvole. Pigment vlasu (melanín) vzniká v bunkách (melanocytoch), odkiaľ sa farbivo presúva do drene a kôry vlasu. Melanocyty produkujú buď čierny pigment (eumelanín), alebo žltý pigment (feomelanín). Kombináciami týchto melanínov sú vytvárané rôzne farebné odtiene. Najbežnejšia je čierna farba vlasov, najmenej častá je farba ryšavá, ktorá býva dedičná.
Šedivenie vlasov
Šedivenie vlasov je spôsobené postupným znížením tvorby melanínu a patrí k fyziologickým prejavom starnutia. Začína v rôznom veku, najčastejšie v treťom alebo štvrtom desaťročí života, je závislé predovšetkým na dedičnosti. V niektorých rodinách ich členovia úplne zošedivejú veľmi skoro, inde sa naopak šedivenie vyskytuje len vzácne. Niekedy za šedivením nestojí genetika a starnutie, ale niektoré choroby, lieky a u detí podvýživa. Mechanizmus fyziologického šedivenia vlasov nie je úplne objasnený, jedná sa o znižovanie aktivity melanocytov a ich postupný zánik, pravdepodobne sa tu zúčastňujú aj poruchy prekrvenia.
Rast
Rast, zanikanie a výmena vlasov a chĺpkov prebiehajú pravidelne už od detstva. Najčastejšie vzhľadové a fyzikálne zmeny prekonáva tvorba vlasov až do puberty, potom sa už vlasy menia pomerne málo. Je veľmi pravdepodobné, že počet vlasových mieškov je určený pri narodení a človek musí s ním vystačiť po celý život. Udáva sa, že na hlave je asi 100 000 vlasov a denný prírastok je asi 0,3 až 0,4 mm. Počas rastu každý vlas prechádza striedavými obdobiami rastu a pokoja. Po ukončení tohto cyklu vlas vypadne. Denne vypadne človeku približne 100 až 200 vlasov.
Fáza rastu
Na začiatku rastovej fázy, ktorá trvá pri každom vlase okolo 3 rokov, stimuluje vlasový koreň rast vlasovej cibuľky a potom drieku.
Fáza pokoja
Počas pokojovej fázy (trvajúcej u vlasov približne 3 mesiace) sa vlasová cibuľka posunie hore a vlas vypadne. Nový vlas začína rásť v tom istom folikule.
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vlas na českej Wikipédii.
- ↑ webex.digital. Základné informácie o vlasoch . plastickachirurgia.sk, . Dostupné online.
- ↑ Study finds any single hair from the human body can be used for identification . phys.org, . Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlas (hlava)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk