A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Vojna svetov | |||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
The War of the Worlds | |||||||||||
Obálka prvého vydania | |||||||||||
| |||||||||||
Autor | H. G. Wells | ||||||||||
Pôvodný jazyk | angličtina | ||||||||||
Krajina vydania | Anglicko | ||||||||||
Nakladateľstvo originálneho vydania | William Heinemann | ||||||||||
Dátum 1. vydania originálu | 1898 | ||||||||||
Literárny žáner | Sci-Fi Horor Fantasy | ||||||||||
Slovenské vydania knihy | |||||||||||
| |||||||||||
Vojna svetov (The War of the Worlds) je román H. G. Wellsa z roku 1898. Kniha patrí medzi najznámejšie sci-fi diela, ktoré ovplyvnili neskorších autorov. Román sa skladá z dvoch častí, Book One: The Coming of the Martians a Book Two: The Earth under the Martians. Príbeh prvej časti je rozprávaný v prvej osobe jednotného čísla neznámou osobou v Surrey a druhá časť jeho mladším bratom v Londýne. Ide o príbeh krvavej marťanskej invázie na Zem do Anglicka.[1]
Prvýkrát bol príbeh vydaný ako seriál. Vychádzal v britskom časopise Pearson's Magazine a v USA v Cosmopolitan. Prvá kniha vyšla v 1898 vo vydavateľstve William Heinemann v Londýne. Slovenské vydanie vyšlo v roku 1933.[2]
Dielo bolo napísané medzi rokmi 1895 až 1897.[3] Je to jedno z prvých príbehov, ktoré opisujú konflikt medzi ľudskou a mimozemskou rasou.[4]
Dielo sa stalo známe aj potom ako sa v roku 1938 vysielala rozhlasová hra, ktorú režíroval a narozprával Orson Welles. Prvé dve tretiny zo 60-minútového vysielania bolo prezentovaných ako spravodajstvo. To viedlo k rozhorčeniu a panike, pretože niektorí poslucháči uverili, že udalosti v programe sú reálne.[5]
Dej
Príbeh je zasadený do konca 19. storočia. Začína pozvaním bezmenného rozprávača do observatória v Ottershaw známym astronómom Oligvym. Tu je svedkom explózie na povrchu Marsu, jednej z mnohých, ktoré vzbudili pozornosť u vedcov. Po neznámom čase bol spozorovaný pád meteoritu neďaleko Horsellu pri Londýne. Dom hlavného hrdinu je neďaleko, takže sa dostal k miestu dopadu skôr ako väčšina ostatných. Zistí, že objekt, ktorý predtým pokladal za meteorit, je v skutočnosti valcovitá kozmická loď z Marsu. Valec sa otvorí a zhromaždení ľudia utečú po tom, ako spozorujú veľkého Marťana s chápadlami. Zatiaľ čo sa ľudia reorganizovali, Marťan začne v kráteri, ktorý vznikol po dopade, stavať zvláštny stroj. Už zreorganizovaní ľudia sa s bielou vlajkou približujú ku kráteru, avšak sú spálení „žeravým lúčom“.
Po tomto útoku, ktorý hlavný hrdina prežil, sa rozhodne odviesť svoju ženu do Leatherheadu k príbuzným, kým nebudú Marťania porazení. Potom sa vracia domov a zisťuje, čo Marťania v kráteri stavali: vysoké trojnohé bojové stroje vyzbrojené žeravým lúčom a chemickou zbraňou, čiernym dymom. Tieto stroje rozdrvili akýkoľvek odpor ľudskej armády, ktorá bola rozmiestnená okolo krátera a zaútočili na okolité sídla. Hrdina stretáva delostrelca na úteku, ktorý mu povie, že ďalší valec spadol niekde medzi Wokingom a Leatherheadom, čím je hrdina oddelený od svojej ženy a tak sa rozhodne ujsť spolu s delostrelcom. Rozdelia sa však pri dedinke Shepperton, pri útoku Marťanov.
Ďalšie valce zatiaľ pristávali na celom území Anglicka, čo viedlo ku veľmi zúfalej a neorganizovanej evakuácii Londýna. Rozprávačov brat sa ocitne v jednej zo skupín, ktoré sú na úteku, pričom stretne manželku a mladšiu sestru muža menom Elphinston a cestuje ďalej s nimi. Nakoniec sa všetci traja zachránia tým, že sa preplavia na parníku cez La Manche do Francúzska. Marťania však neboli úplne neporaziteľní, jeden bol zničený delostrelectvom v bitke o Shepperton a torpédoborec Dieťa hromu zničil dvoch ďalších v zátoke Tillingham, kde sa však potopil. Napriek tomuto bol všetok organizovaný odpor potlačený a Marťania mali veľkú časť južného Anglicka a Londýna pod svojou nadvládou.
Hlavný hrdina bol na ceste s vikárom, ktorý ho zachránil pred Marťanmi. V bezpečnej ceste im zabránil pád ďalšieho valca na dom, v ktorom sa práve nachádzali, keď hľadali jedlo. Marťania sa usadili v kráteri a hlavný hrdina s vikárom pozorovali ako využívajú chytených ľudí ako potravu. Vikár pri tom príde o rozum. Hlavný hrdina ho pri obrane udrie do hlavy a vikára chytia Marťania. Hrdinovi sa s veľkými ťažkosťami podarí zo zničeného domu uniknúť a dostane sa až do prázdnych ulíc Londýna. Tu zistí, že Marťania podľahli pozemským baktériám. Hrdina sa vracia domov, kde sa prekvapivo stretáva so svojou ženou.
Adaptácie
- Vojna svetov, kontroverzná rozhlasová adaptácia Orsona Wellesa z roku 1938, ktorú vysielalo americké rádio ako reportáž o aktuálnom pristátí mimozemšťanov
- Vojna svetov, filmová adaptácia z roku 1953
- Vojna svetov, televízny seriál 1988 - 1990
- The War of the Worlds, počítačová hra typu arkáda
- H.G. Wells' The War of the Worlds, film režíroval Timothy Hines
- H.G. Wells' War of the Worlds, film režíroval David Michael Latt
- Vojna svetov, film Stevena Spielberga z roku 2005
Referencie
- ↑ NEFF, Ondřej; OLŠA, Jaroslav. Encyklopedie literatury science fiction. : AFSF, H&H, 1995. ISBN 80-85390-33-7, 80-85787-90-3. Kapitola Herbert George Wells, s. 405.
- ↑ WELLS, Herbert George. Vojna svetov. Bratislava : Smena. S. 235.
- ↑ David Y. Hughes and Harry M. Geduld, A Critical Edition of The War of the Worlds: H.G. Wells's Scientific Romance (Bloomington and Indianapolis: Indiana University Press, 1993), p. 1.
- ↑ John L. Flynn (2005). "War of the Worlds: From Wells to Spielberg". p.5
- ↑ BRINKLEY, Alan. The Unfinished Nation. : , 2010. ISBN 978-0-07-338552-5. Chapter 23 - The Great Depression, s. 615.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov The War of the Worlds na anglickej Wikipédii a Válka světů na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk