Toto je konvencia (odporúčanie) o názvoch článkov vo Wikipédii. Do 9. mája 2024 text neprešiel hlasovaním redaktorov. Pozri aj Wikipédia:Odporúčania

Táto stránka je konvencia o tom, aký názov článku uvádzať v nadpise a aké synonymá a ďalšie údaje na začiatku textu článku.

Technická poznámka: Prípadný nový paragraf sa medzi existujúce paragrafy §xx a §yy vsúva tak, že dostane číslo §xxa (ďalší §xxb atď.)

• S = slovo, slová, termín
• SNP = slovo, slová, termín v nadpise článku a v prvej vete článku
• SN = slovo, slová, termín v nadpise článku (a na začiatku prvej vety článku)
• SP = slovo, slová, termín v prvej vete článku hneď za SN
• PSP = Pravidlá slovenského pravopisu
• KSSJ = Krátky slovník slovenského jazyka
• PSV = Pravidlá slovenskej výslovnosti
• kodifikačné príručky – pozri kodifikačná príručka
• ÚGKK = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky

§1 Ak sa v týchto konvenciách odkazuje na odborné zdroje, odborné publikácie, odborné či všeobecné encyklopédie alebo slovníky, nepatria medzi takéto diela:

• diela, ktorých autorom nie je osoba alebo skupina osôb, ktorá je/ktoré sú odborníkom/odborníkmi v oblasti/oblastiach, ktorými sa toto dielo zaoberá, alebo aspoň vo veľmi príbuznej oblasti/oblastiach,
• wikipédia alebo s ňou príbuzné projekty (v ľubovoľnom jazyku), pokiaľ priamo neuvádza k danej informácii aj odkaz na online zdroj.

Odborníkom sa tu rozumie osoba, ktorá danú oblasť vyštudovala alebo osoba, ktorá v danej oblasti dlhodobo pracuje alebo pracovala a je staršia ako 18 rokov. Tento paragraf má vylúčiť najmä rôzne zdanlivo odborné texty (nie len) z internetu.

§2 Ak sa v týchto konvenciách uvádza, že sa má S uviesť medzi SP, znamená to aj, že sa z S následne musí urobiť presmerovanie na článok, v ktorého SP je S uvedené. O presmerovaní pozri §11 a nasledujúce .

§3 Ak sa v týchto konvenciách uvádza, že sa niečo uvádza v „pôvodnom tvare“, „pôvodnom jazyku“, pod „pôvodným názvom“, niečo sa neprekladá a podobne, znamená to automaticky pre názvy písané pôvodne nelatinským písmom, že sa zároveň vykoná ich prepis podľa §39 a nasledujúcich.

§4 Ak sa v týchto konvenciách uvádza, že do nadpisu alebo medzi SP uvedú určitým spôsobom odvodené názvy, neznamená to, že nie je možné alebo vhodné uviesť medzi SP aj doslovné preklady cudzojazyčných S: Takýto doslovný preklad sa ale musí ako taký označiť (napríklad „doslova:....“) a nesmie byť písaný hrubými písmenami, ale kurzívou (alebo – ak je to nevyhnutné – iným písmom), aby sa nevyvolával dojem, že ide o jeden z alternatívnych názvov článku.

§5 Nadpis článku je tvorený spravidla nejakým slovom alebo ustáleným slovným spojením bežného jazyka alebo odborným termínom alebo osobným menom alebo geografickým názvom. Nadpisom článkov opisného charakteru (napr. „Model školského systému používaný v Mexiku“) sa treba v zásade vyhýbať; niekedy sa im však nedá vyhnúť, potom ich treba voliť tak, aby boli čo najstručnejšie (ale len pokiaľ táto stručnosť nespôsobí nejasnosti), a aby boli v súlade s praxou používanou pri pomenúvaní článkov podobného typu pre iné štáty/oblasti a podobne (napr. správny nadpis článku o administratívnych jednotkách vo Francúzsku znie vzhľadom na prax pri analogických článkoch o iných štátoch „Administratívne členenie Francúzska“ a nie napr. „Územné členenie Francúzska“). Špeciálny typ nadpisu článku sú zoznamy – k tomu pozri §37 a nasledujúce. Niektoré články obsahujú v nadpise aj zátvorku – pozri § 31 a nasledujúce.

§6 Pokiaľ ide o podrobnosti voľby SNP platí:

• a) SNP sa volia primárne podľa pravidiel opísaných v týchto konvenciách.
  
• b) Pre prípady, ktoré v týchto pravidlách nie sú alebo nie sú dostatočne opísané platí, že prednosť má vždy tvar (doložiteľne) správny pred tvarom (doložiteľne) častejšie používaným; iba pri voľbe medzi viacerými správnymi tvarmi má prednosť tvar častejšie používaný. Čo je správne závisí od odboru, do ktorého článok patrí. V oblastiach, v ktorých existujú normatívne texty (napr. kodifikačné príručky jazyka, zákony, technické normy) v zásade budú v prvom rade najsprávnejšie práve tvary uvedené v týchto textoch, v druhom rade o správnosti rozhodujú encyklopedicky významné odborné texty (pokiaľ neodporujú kodifikačným príručkám jazyka) a až v treťom rade encyklopedicky významné všeobecné encyklopédie a encyklopedicky významné nekodifikačné slovníky. Pri článkoch o slangových výrazoch a iných výrazoch neodborného charakteru (ak sú také články vôbec encyklopedicky významné a teda vhodné na umiestnenie vo wikipédii) rozhodujú o správnosti odborné publikácie, ktoré sa týmto slovom zaoberajú, iba ak takéto neexistujú alebo ponúkajú viacero alternatív, zvolí sa tvar (doložiteľne) najčastejšie používaný v inej literatúre alebo na internete.
• c) Ak je na výber viacero rovnako správnych termínov, z ktorých niektoré sú tvorené (prevažne) „čisto“ slovenským(i) slovom (slovami) a iné (prevažne) prevzatým(i) slovom (slovami), prednosť má niektorý z termínov tvorených (prevažne) „čisto“ slovenským(i) slovom (slovami). Napríklad: nadpis článku je „rovnodennosť“ a nie „ekvinokcium“. Ostatné termíny je však samozrejme vhodné uviesť medzi SP. O používaní úplne cudzojazačných názvov článkov pozri § 16 a nasledujúce.

§7 Ak by správny nadpis článku bol extrémne dlhý (napr. oficiálny názov zmluvy, oficiálny názov zákona, organizácie či budovy), je možné uviesť skrátený (ale takisto bežne používaný a správny) názov. (napr. namiesto prekladu oficiálneho názvu kostola „Sacrosanta Cattedrale Papale Arcibasilica Romana Maggiore del Santissimo Salvatore e dei Santi Giovanni Battista ed Evangelista al Laterano, madre e capo di tutte le chiese della Città“ sa kostol uvedie pod názvom „Bazilika svätého Jána v Lateráne“).

§8 Nadpis článku (teda SN) treba zopakovať na prvom mieste prvej vety článku (Niekedy je pri tom možné zmeniť jednotné číslo nadpisu článku v prvej vete článku na množné – pozri §27). Za SN v prvej vete článku nasledujú synonymá (pozri § 10), prípadné údaje o výslovnosti (pozri nižšie), rokoch úmrtia a narodenia a prípadné nevyhnutné ďalšie poznámky a potom nasleduje text „je/bol/sú/boli“ a definícia. <bt> Výnimku tvoria nadpisy článkov opisného (teda neterminologického) charakteru (napr. Dejiny Nemecka, Školstvo v USA). Pri takýchto nadpisoch sa v prvej vete neuvedie definícia (je vyslovene nesprávne vymýšľať nasilu definície niečoho, čo je len opisný názov), ale sa napíše rovno všeobecný úvod; je veľmi vhodné začať takýto článok prvou vetou typu „Toto je článok o...“, kde namiesto troch bodiek nasleduje zopakovanie nadpisu článku hrubým písmom (napr. dejinách Nemecka/školstve USA).

§9 Ak je celkový počet S (teda prvý termín prvej vety článku + počet termínov v rámci SP) v prvej vete článku menší alebo rovný trom, spoja sa jednotlivé S spojkou „alebo“ (nie spojkou „alebo aj“, ani spojkou „tiež“, ani spojkou „aj“, ani výrazom „často aj“, ani výrazom „niekedy aj“ a podobne); ak je to vhodné, môže byť spojka „alebo“ doplnená vysvetľujúcimi atribútmi, takže jednotlivé S sú potom spojené výrazmi typu „alebo staršie“ či „alebo v minulosti“ či „alebo v minulosti aj“ („aj“ tu znamená, že v minulosti sa používali obidva výrazy) či „alebo zriedkavo“; pri osobách môže byť namiesto spojky „alebo“, ak je to vhodné, uvedený výraz „prezývaný“ alebo „zvaný“ (napr. Karol, prezývaný Karol Škaredý). Alternatívny vid slovesného podstatného mena možno písať do obyčajnej zátvorky – pozri § 35.

Ak je celkový počet S v prvej vete článku väčší ako tri, uvedie sa najprv SN a potom nasleduje zátvorka začínajúca textom „iné názvy:“ a v nej čiarkami oddelené (prípadne aj okomentované) synonymá (teda SP) a bodkočiarkami oddelené ďalšie údaje (roky narodenia a podobne). Nezabudnúť zátvorku na konci zatvoriť.
Ak je počet synoným veľmi vysoký, je možné (ale len ak to nejakým spôsobom nenarušuje chápanie úvodnej časti textu článku resp. celého článku):

• všetky alebo časť zo synoným presunúť do samostatnej kapitoly článku, ktorá sa umiestni niekde v jeho hornej časti; na túto kapitolu so synonymami treba jasne odkázať z prvej vety článku napr. vetou „synonymá pozri nižšie“ resp. „ďalšie synonymá pozri nižšie“, ktorá sa umiestni do zátvorky za SN v prvej vete
• odkázať na umiestnenie všetkých alebo časť z nich v inom článku a odkázať na to z prvej vety napr. vetou „synonymá pozri v článku xx“ resp. „ďalšie synonymá pozri v článku xx“; tento odkaz však treba formulovať a uskutočniť tak, aby v cieľovom článku bolo jasné, ktoré zo slov tam uvedených platia aj pre článok, z ktorých sa na ne odkazuje.

Presúvaniu synoným mimo prvej vety článku je však vhodné sa podľa možnosti vyhýbať.

§10 S, ktoré nie sú v nadpise článku, ale sú:

• v prípade odborných výrazov uvedené v normatívnych textoch, encyklopedicky významných odborných textoch alebo encyklopédiách a slovníkoch resp.
• v prípade neodbornej alebo slangovej slovnej zásoby (pokiaľ vôbec patrí do wikipédie) uvedené v odborných publikáciách, ktoré sa týmto S zaoberajú, alebo prípadne aj v iných v tejto súvislosti encyklopedicky významných textoch,

je vhodné uviesť v prvej vete článku (resp. na iných miestach podľa § 9) ako synonymá (v tomto texte označované ako SP). Predchádzajúca veta platí aj keď sa v nej „uvedené“ nahradí výrazom „boli uvedené“; v takom prípade je vhodné pred S pripísať „staršie“ alebo „zastarano“ (výraz „staršie“ je trochu neutrálnejší, vhodný najmä ak sme si nie istí, či je slovo naozaj vyslovene zastarané alebo len sa už menej používa).

§11 Zo všetkých S uvedených medzi SP v článku X je treba urobiť presmerovania (angl. redirects) na článok X. Príklad takého presmerovania je tu: solstícium (slovo solstícium je presmerované na slovo/článok slnovrat). Ak presmerúvané S má viacero významov, je vhodné namiesto jednoduchého presmerovania urobiť rozlišovaciu stránku.

§12 Presmerovanie sa robí aj pre (len) niektoré veľmi rozšírené drobné chyby v názve článku.

§13 Naopak platí aj to, že ak sa urobí presmerovanie, musí sa to, z čoho sa urobilo presmerovanie uviesť medzi SP v článku, na ktorý sa presmerovalo, alebo to, z čoho sa presmerovalo, musí byť v článku viditeľne označené hrubým písmom aspoň v zvyšku textu (ideálne v prvých vetách článku). Toto neplatí len:

• vtedy, ak sa presmerovanie urobilo z chyby tak drobnej či čisto typografickej, že nestojí za to uviesť ju medzi SP článku ani s dodatkom, že ide o chybu, a
• pre názvy jazykov v tvare xx-ský jazyk – pozri § 109.

§14 Namiesto rozlišovacej stránky sa niekedy používa alternatívny spôsob rozlišovania významov spočívajúci v tom, že sa vyberie jeden z významov slova ako hlavný a:

• ak má slovo celkovo 2 významy, v tomto hlavnom článku sa v okne na úpravy úplne hore uvedie šablóna {{Pozri|rovnomennom objekte|xx (yy)}}, kde xx je rozlišované slovo a yy je rozlišovací príznak (príklad: výveva), alebo ručne napísaný kurzívny text podobného obsahu;
• ak má slovo celkovo viac ako 2 významy, v tomto hlavnom článku sa v okne na úpravy úplne hore uvedie šablóna {{Iné významy}} a v takto automaticky vzniknutom článku, ktorý má nadpis „xx (rozlišovacia stránka)“, sa urobí rozlišovacia stránka. Príkladom je napr. článok strom. K tomuto pozri aj § 31.

§15 Tento spôsob rozlišovania významov slov by sa mal používať len v extrémnych prípadoch, teda vtedy, keď je objektívne úplne jasné, že jeden z významov je hlavný a zďaleka najvýznamnejší a ostatné sú len odvodené a málo významné. Typický príklad je nejaký fyzický objekt ako hlavný význam, a film alebo socha rovnakého mena ako vedľajší význam (pokiaľ film nie je náhodou medzičasom známejší než objekt); typický príklad nevhodnosti použitia tohto spôsobu rozlišovania je, keď sa dve stredne veľké mestá (alebo dve obce) volajú rovnakým menom a jedno z miest (obcí) sa zvolí ako hlavný význam (ak nejde práve o nejaké svetové veľkomesto). Tento spôsob rozlišovania je vždy možné nahradiť štandardnou rozlišovacou stránkou a štandardná rozlišovacia stránka je vždy správnym riešením.

§16 Jazyk SNP sa volí podľa zásad uvedených v týchto konvenciách. Inak platí, že SNP sú v zásade v slovenčine, a že v cudzom jazyku sú len vtedy, ak sa táto cudzia verzia v slovenčine považuje za prevzaté slovo (čoho dokladom sú slovenské slovníky cudzích slov), alebo ak slovenský ekvivalent (zatiaľ) neexistuje. Nadpis článku môže byť v cudzom jazyku aj vtedy, ak slovenský ekvivalent síce existuje, ale nenachádza sa v kodifikačných slovníkoch, slovníkoch cudzích slov alebo textoch normatívneho charakteru (t.j. najmä predpisoch a normách) a je značne neistý a/alebo značne zriedkavý, a to aj ak existuje viacero takýchto slovenských ekvivalentov súčasne (tieto ekvivalenty sa potom uvedú medzi SP).

§17 Pokiaľ ide o písanie veľkých a malých písmen v prípade prepisu písiem, ktoré takéto rozlišovanie nerobia, volia sa veľké a malé písmená tak, ako by sa volili, keby daný text bol slovenským názvom článku. To napríklad znamená, že sa pri prepise čínskeho názvu veže sa nepíšu všetky slová veľkým začiatočným písmenom (ako v angličtine).

§18 Pri prepisoch je vhodné uviesť medzi SP aj iné známe svetové či miestne prepisy do latinky, napríklad pri čínskych názvoch prepis podľa pchin-jinu.

§19 Pokiaľ ide voľbu správneho pravopisu platí pre SNP:

• a) V zásade sa použije údaj podľa PSP, KSSJ, Slovník cudzích slov-akademický, Veľký slovník cudzích slov (Šaling et al.), Slovník súčasného slovenského jazyka a Slovník slovenského jazyka. V prípade protichodných údajov má prednosť (to znamená o.i., že sa použije medzi SN) údaj uvedený v PSP alebo KSSJ; v prípade protichodnosti údajov, ktoré niektorom z týchto dvoch slovníkov nie sú uvedené, sa všetky údaje považujú za rovnocenné (pri Slovníku slovenského jazyka však treba vziať do úvahy jeho zastaranosť a zmeny pravopisu, ku ktorým medzi časom došlo).
Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---