A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.
Kniežatá Novgorodu – Rurikovci
Vládcovia Kyjeva
Kniežatá Kyjevskej Rusi – Rurikovci
- Oleg (882 – 912) – pokračovanie zhora
- Igor I. Rurikovič (913 – 945)
- Oľga (945 – 957)
- Sviatoslav I. Igorevič (945 – 972)
- Jaropolk I. Sviatoslavič (972 – 978/980)
- Vladimír I. Sviatoslavovič Veľký (978/980 – 1015)
- Sviatopolk I. Vladimírovič (1015 – 1016)
- Jaroslav I. Múdry (1016 – 1018)
- Sviatopolk I. Vladimírovič (1018 – 1019) – druhý raz
- Jaroslav I. Múdry (1019 – 1054) – druhý raz
- Izjaslav Jaroslavič (1054 – 1068)
- Česlav (1068 – 1069)
- Izjaslav Jaroslavič (1069 – 1073) – druhý raz
- Sviatoslav II. Jaroslavič (1073 – 1076)
- Vsevolod I. Jaroslavič (1076 – 1077)
- Izjaslav Jaroslavič (1077 – 1078) – tretí raz
- Vsevolod I. Jaroslavič (1078 – 1093) – druhý raz
- Sviatopolk II. Jaroslavič (1093 – 1113)
- Vladimír II. Vsevolodovič Monomach (1113 – 1125)
- Mstislav Vladimírovič Veľký (1125 – 1132)
- Jaropolk II. Vladimírovič (1132 – 1138)
- Viačeslav (Václav) Vladimírovič (22.2 1139 – 4.3. 1139)
- Vsevolod II. Oľgovič (1139 – 1146)
- Igor II. (1146)
- Izjaslav II. Mstislavič (1146 – 1149)
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1149 – 1151)
- Viačeslav (Václav) Vladimírovič (júl 1150; apríl 1151 – december 1154) – znova; podľa iných zdrojov vládol nominálne 1146 – 1155
- Izjaslav II. Mstislavič (1151 – 1154) – druhý raz
- Rostislav Mstislavič (1154 – 1155)
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1155 – 1157)-druhý raz
- Izjaslav III. Davidovič (1154 – 1155, 1157 – 1158; 1162)
- Rostislav Mstislavič (1159 – 1167)-druhý raz
- Mstislav II. Izjaslavič (1167 – 1169)
- Gleb Jurievič (1169, 1170 – 1171)
- Vladimír II. Mstislavič (1171)
- Michal I. Jurievič (1171)
- Roman I. Rostislavič (1171 – 1173, 1175 – 1177)
- Vsevolod III. Jurievič Veľké Hniezdo (1173)
- Rurik Rostislavič (1173, 1180 – 1182, 1194 – 1202, 1203 – 1205, 1206, 1207 – 1210)
- Jaroslav II. Izjaslavič (1174 – 1175, 1180)
- Sviatoslav III. Vselovodovič (1174, 1177 – 1180, 1182 – 1194)
- Ingvar I. Jaroslavič (1202, 1214)
- Roman II. Mstislavič Veľký (1203 – 1205)
- Rostislav II. Rurikovič (1204 – 1206)
- Vsevolod IV. Sviatoslavič (1206 – 1207, 1210 – 1212)
- Mstislav III. Romanovič Starý (1214 – 1223)
- Vladimir III. Rurikovič (1223 – 1235)
- Izjaslav IV. Vladimirovič (1235 – 1236)
- Jaroslav III. Vsevolodovič (1236 – 1238, 1246)
- Michal II. Vsevolodovič (1238 – 1239, 1241 – 1246)
- Rostislav III. Mstislavič (1239)
- Daniel I. (Daniil) Haličský (1239 – 1240)
Po roku 1132 došlo k rozpadu Kyjevskej Rusi na menšie samostatné kniežatstvá, medzi ktorými popredné postavenie zaujímalo kniežatstvo Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo (=Suzdaľské kniežatstvo, Vladimírska Rus; hlavné mesto bolo od roku 1093 v Rostove, potom cca od roku 1125 v Suzdale a potom od roku 1157 vo Vladimíri), kam okolo 1125 preniesol svoje sídlo kyjevskoruské knieža Juraj Dlhoruký (to je spojnica medzi Vladimír-Suzdaľom a Kyjevskou Rusou).
Kyjevská Rus úplne zanikla až pri mongolskom vpáde roku 1240, ale Rurikovci ešte vládli v severoruských kniežatstvách do začiatku 17. storočia.
Kniežatá Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva (Vladimírskej Rusi) – Rurikovci
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1125 – 1157) – preniesol centrum moci Ruska z Kyjeva do Suzdaľu a Suzdaľského kniežatstva
- Andrej I. Bogoľubskij (1157 – 1174) – preniesol hlavné mesto do Vladimíra
- Michal I. Jurievič (1174 – 1176)
- Vsevolod III. (1176 – 1212)
- Juraj II. Vsevolodovič (1212 – 1216)
- Konštantín I. Vsevolodovič (1216 – 1218)
- Juraj II. Vsevolodovič (1218 – 1238) –druhý raz
- Jaroslav II. Vsevolodovič (1238 – 1246)
- Sviatoslav III. Vsevolodovič (1246 – 1248) – nie je identický s kyjevskoruským Sviatoslavom III.
- Michal II. Jaroslavič Chrabrý (1248) – tiež prvé knieža moskovské (1246 – 1248)
- Andrej II. Jaroslavič (1249 – 1252)
- Alexander Nevský Jaroslavič (1252 – 1263)
- Jaroslav III. Jaroslavič (1263 – 1271) – tiež prvé knieža tverské (Tverské kniežatstvo)
- Vasilij I. Jaroslavič (1272 – 1276)
- Dmitrij Alexandrovič Pereslavský (1277 – 1293)
- Andrej III. Alexandrovič (1293 – 1304)
- Michal III. Jaroslavič Tverský (1304 – 1318) – ako prvý vládca sa označil ako "veľkoknieža celej Rusi"
- Juraj III. (Jurij Daniilovič) (1317 – 1325)
- Dmitrij II. Michajlovič Tverský, Hrozné oči (1322 – 1326)
- Alexander II. Michajlovič Tverský (1326 – 1327)
- Ivan I. Danipovič Kalita (1328 – 1340)
- ďalej vládli kniežatá Moskovského kniežatstva
Kniežatá Moskovského kniežatstva – Rurikovci
Od 14. storočia mali titul "knieža moskovské a celej Rusi"
- Michal Jaroslavič Chrabrý (1246 – 1248)
- ?
- Daniel (Daniil) Alexandrovič (1263 – 1303) – do roku 1276 zaňho vládli poručníci Jaroslava III. Jaroslaviča
- Juraj (Jurij Daniilovič) (1303 – 1325)
- Ivan I. Danipovič Kalita (1325 – 1340)
- Semion Ivanovič Hrdý (1340 – 1353)
- Ivan II. Ivanovič Krásny (1353 – 1359)
- Dmitrij Ivanovič Donský (1359 – 1389)
- Vasilij I. Dmitrijevič (1389 – 1425)
- Vasilij II. Vasilievič Temný (1425 – 1462)
- Ivan III. Vasilievič Veľký (1462 – 1505)
- Vasilij III. Ivanovič (1505 – 1533)
- Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – od roku 1547 cár; do roku 1538 zaňho vládla regentka Jelena Glinská (1533 – 1538) z inej dynastie
Cári a imperátori Ruska
Titul cár sa používal od roku 1547, titul imperátor ("Z milosti božej, MENO, všeruský Imperátor/Imperátorka a Samovládca/Samovládkyňa") od roku 1721. Neformálne a úplne nesprávne sa aj namiesto "imperátor" používa výraz "cár", ktorý v tom čase ale mal iný význam.
Rurikovci (pokrač.)
- Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – pokračovanie zhora; do roku 1547 "knieža moskovské a celej Rusi", od roku 1547 titul "cár"
- Simeon Bekbulatovič (1574 – 1576) – vymenovaný Ivanom IV. za veľkonieža celého Ruska
- Fiodor I. Ivanovič (1584 – 1598) – posledný Rurikovec na tróne
Godunovci
- Boris Fiodorovič Godunov (1598 – 1605)
- Fiodor II. Borisovič (1605)
Rôzne dynastie
- Lžidimitrij I. (Dmitrij II.) (1605 – 1606) – Otrepjevovci (možno Rurikovci)
- Vasilij IV. Ivanovič Šujskij (1606 – 1610) – Šujskijovci
- 1610 – 1612: medzivládie
Romanovci
- Michal III. Fiodorovič Romanov (1613 – 1645)
- Alexej I. Michajlovič (1645 – 1676)
- Fiodor III. Alexejevič (1676 – 1682)
- Peter I. Alexejevič Veľký (máj 1682 – 1725) – od roku 1721 titul "imperátor"; ako spoluvládca bol "druhý cár"; spoluvládci:
- Ivan V. Alexejevič (jún 1682 – 1696) – ako "prvý cár"
- Natalia Kirillovna Naryškinová – regentka máj-jún 1682
- Sofia Alexejevna Romanovová – regentka 1682 – 1686, titul "samovládkyňa" 1686 – 1689
- Katarína I. Alexejevna (1725 – 1727) – iná dynastia (Skavronskij)
- Peter II. Alexejevič (1727 – 1730)
- dočasná vládna rada (30. 1. 1730 – 13. 2. 1730)
- Anna I. Ivanovna (1730 – 1740)
- Ivan VI. Antonovič (1740 – 1741) – iná dynastia (Braunschweig-Lüneburg):
- Ernest Johann Biron – regent 1740
- Anna Leopoldovna – regentka 1740 – 1741
- Alžbeta I. (1741 – 1762)
Alžbetou I. Petrovnou vymrela dynastia Romanovcov po praslici (Petrom II. už v roku 1730 po meči).
Dynastia Romanov-Holstein-Gottorp (ľudovo Romanovci)
- Peter III. Fiodorovič (1762)
- Katarína II. Alexejevna Veľká (1762 – 1795) – iná dynastia (Anhalt-Zerbst)
- Pavol I. (1796 – 1801)
- Alexander I. Pavlovič (1801 – 1825)
- Konštantín I. (december 1825) – vyhlásený za imperátora, ale potom funkciu neakceptoval
- Mikuláš I. Pavlovič (1825 – 1855)
- Alexander II. Nikolajevič (1855 – 1881)
- Alexander III. Alexandrovič (1881 – 1894)
- Mikuláš II. Alexandrovič (1894 – 1917)
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk