A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Zrýchlenie je vektorová fyzikálna veličina definovaná ako prvá derivácia rýchlosti podľa času, resp. druhá derivácia polohového vektora podľa času vzhľadom na vytýčený priestor. Podmienka o priestore je podstatná, pretože pri súčasných pohyboch je možné pre totožný bod v jednom okamihu určiť viac zrýchlení (celkové, relatívne, unášavé, Coriolisovo). V sústave SI je jednotkou zrýchlenia m/s2 (meter za sekundu na druhú).
Veľmi zjednodušene sa pre špeciálne prípady pohybu dá povedať, že zrýchlenie je zmena rýchlosti za jednotku času.
Všeobecný pohyb
Pri všeobecnom pohybe môže mať zrýchlenie ľubovoľnú veľkosť, ale aj ľubovoľný, v čase premenlivý smer. Pri výpočtoch alebo analýze takéhoto pohybu je vhodné rozložiť zrýchlenie na lineárne nezávislé zložky a ďalej pracovať s nimi. V prípade zrýchlenia je vhodný rozklad na tangenciálne zrýchlenie a normálové zrýchlenie.
kde
- - celkové zrýchlenie
- - normálové zrýchlenie
- - tangenciálne zrýchlenie
Rovnomerne zrýchlené pohyby
Ak je rýchlosť telesa konštantná (čo sa veľkosti i smeru týka), zrýchlenie telesa je nulové. Zrýchlenie telesa pri voľnom páde má smer nadol a veľkosť 9,81 m/s2 (túto hodnotu označujeme g). Voľný pád je iba jedným príkladom na tzv. rovnomerne zrýchlený pohyb, teda pohyb pri ktorom je zrýchlenie telesa konštanté. Vtedy platí medzi časom a polohou telesa vzťah (napíšeme iba x-ovú súradnicu, y-ová a z-ová majú rovnaký tvar)
kde x(0) je poloha telesa v čase t=0 a v(0) je rýchlosť telesa v tomto čase. Podobne pre x-ovú zložku rýchlosti telesa v čase t platí
Najjednoduchší vzorec pre výpočet zrýchlenia (ak poznáme začiatočnú aj konečnú rýchlosť a čas za ktorý bola táto zmena rýchlostí dosiahnutá) je:
Podľa Newtonovho zákona má teleso konštantné zrýchlenie vtedy ak naňho pôsobí sila stálej veľkosti a smeru. Táto ideálna situácia a v praxi nastáva iba s určitými obmedzeniami. Napríklad pri spomínanom voľnom páde časom teleso dosiahne veľkú rýchlosť a vplyv odporovej sily prestane byť zanedbateľný. To sa prejaví tak, že zrýchlenie telesa sa bude postupne spomaľovať až nakoniec klesne na nulu. Rýchlosť telesa vtedy dosiahne svoju maximálnu hodnotu, ktorá je daná rovnováhou medzi gravitačnou silou a odporovou silou vzduchu.
Ak by odporová sila nebola vôbec prítomná (napr. v medzihviezdnom priestore), ako obmedzenie predstavy o rovnomerne zrýchlenom pohybe vtedy vystúpi špeciálna teória relativity (pozri nižšie), podľa ktorej žiadne teleso nemôže prekonať rýchlosť svetla.
Zrýchlenie pri pohybe po kružnici
Pri pohybe po kružnici sa veľkosť rýchlosti telesa nemení, no mení sa jej smer. Aj vtedy je zrýchlenie nenulové a má veľkosť alebo tiež (v je rýchlosť telesa, r polomer jeho kruhovej dráhy, je uhlová rýchlosť telesa). Pri pohybe po kružnici má zrýchlenie konštantnú veľkosť a vždy smeruje do stredu kružnice. Viac o ňom hovorí článok dostredivá sila.
Zrýchlenie ako derivácia
Rovnako ako rýchlosť je aj zrýchlenie vektorová veličina: . Priemerné zrýchlenie počas intervalu až je dané vzťahom
Ak chceme poznať okamžité zrýchlenie telesa, prechodom k "nekonečne krátkemu" časovému intervalu vstupuje do vzťahu derivácia a dostávame
Keďže rýchlosť telesa je možné vyjadriť ako deriváciu polohy (resp. polohového vektora) podľa času, spojením tohto zápisu so vzťahom pre zrýchlenie dostávame
Teda zrýchlenie je druhá derivácia polohy podľa času.
Zrýchlenie a špeciálna teória relativity
Ak je pôsobiaca sila konštantná, podľa Newtonovho zákona to má za následok konštantné zrýchlenie a neobmedzený nárast rýchlosti. V skutočnosti je však Newtonov zákon správne formulovaný ako
Zjednodušený zápis využíva dosadenie vzťahu pre hybnosť a predpoklad, že hmotnosť m je konštantná. Tento predpoklad zjavne nie je splnený napríklad v prípade raketového pohonu, kedy hmotnosť rakety klesá kvôli úniku spálených plynov (tie vlastne raketu poháňajú). Podľa teórie relativity však nie je hmotnosť konštantná ani pri dosahovaní rýchlostí porovnateľných s rýchlosťou svetla. Konkrétne platí
kde je tzv. pokojová hmotnosť telesa. V najjednoduchšom prípade je sila rovnobežná s rýchlosťou telesa. Dosadením relativistického vyjadrenia hybnosti do vzťahu pre silu vtedy dostávame (použitím pravidiel o derivovaní súčinu a zloženej funkcie)
Ak z tejto rovnice vyjadríme zrýchlenie, ľahko zistíme že pri konštantnej sile s rýchlosťou telesa zrýchlenie klesá. Ak by sme priamo dosadili v=c, zrýchlenie je nulové.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk