A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mediálne umenie (iné názvy: umenie nových médií, digitálne, elektronické umenie, umenie a nové technológie, kyberkultúra) je označenie používané pre projekty otvárajúce aktuálne technologické, estetické, sociálne, kultúrne, právne či politické otázky, ktoré so sebou prinášajú tzv. nové médiá. Od 90. rokov boli novými médiami postupne internet, web, mobily, bezdrôtové technológie, GPS a ďalšie. Kultúra nových médií v tomto zmysle pracuje s novými médiami.
Umenie a kultúra spojené s týmito médiami prekračujú tradičné kontexty, ale zároveň sa s nimi čiastočne prekrývajú. Spájajú v sebe rôzne, predtým oddelené oblasti ľudskej činnosti (výtvarné umenie, hudbu, literatúru, programovanie, dizajn, vedu a výskum, politiku) a zároveň vytvárajú vlastné sociálne okruhy (internetoví umelci, elektronickí hudobníci, hnutie za slobodný softvér, spoločensko-politickí aktivisti a pod.) aj inštitúcie (festivaly, medialaby, učebné odbory). Napriek tomu, že všetky uvedené termíny majú nejasné hranice, odrážajú reálne zmeny, ktorými spoločnosť a umenie vďaka technologickému vývoju prechádzajú a ktoré sú len pomalšie reflektované tradičnými disciplínami. Čoraz viac však dochádza aj k vzájomnému prelínaniu a spätnému ovplyvňovaniu týchto okruhov. Preto by sme mohli pri aktuálnych prejavoch často hovoriť aj o postdigitálnom umení, ktoré síce odráža aktuálny technologický a umelecký vývoj, avšak ktorého médium už nemusí mať "novú" (elektronickú, digitálnu) podobu.
V posledných rokoch boli diskusné mailing listy, konferencie a festivaly mediálneho umenia venované napríklad témam prístupu k informáciám, softvéru a nástrojom; demokratizácie elektromagnetického spektra; sociálneho webu či otázkam svetovej politiky.
Klasifikovanie mediálneho umenia
Tvorba systémov klasifikácie, kategorizácie a definovania umeleckej formy nových médií je napriek vyše 25-ročnej histórii mediálneho umenia v začiatkoch. Podľa Christiane Paul sa digitálne umenie najprv nazývalo počítačovým umením, potom multimediálnym a dnes je zaraďované pod pojem umenie nových médií (Paul 2003). Ďalšími termínmi používanými pre túto oblasť ako takú alebo jej podžánre sú: elektronické umenie, umenie a technológie, videoumenie, softvérové umenie, net art, generatívne umenie, umenie informácie, umenie virtuálnej reality, game art, telerobotické umenie, hypermédiá, hypertext, interaktívne inštalácie. Pojmy sa líšia v závislosti na pozícii teoretika - či už historickej, alebo v teoretickej alebo umeleckej perspektíve.
Väčšina klasifikácií je založená na používanej technológii (videoumenie, net art), a tiež sa objavilo niekoľko pokusov kategorizovať mediálne umenie podľa podnetov, topoi či iných estetických kategórií. Stephen Wilson v práci Information Arts (Wilson 2002) dáva prednosť encyklopedickému prístupu. Odvolávajúc sa na "nedokonalosť kategorizácie" tvrdí, že je nemožné uplatniť na mnoho-vrstevnaté mediálnoumelecké práce akýkoľvek systém kategórií, a sám zvolil kategórie podľa technológií, ktoré jednotlivé práce používajú. Takýmto spôsobom prichádza k 81 rozličným technológiám, ktoré rozdeľuje do ôsmich kapitol.
Definovanie mediálneho umenia
V práci The Language of New Media (2001) Lev Manovich analyzuje "jazyk nových médií jeho vsadením do histórie moderných vizuálnych a mediálnych kultúr". Takúto metodológiu nazýva 'materialistickým' prístupom. Umožňuje mu vyhnúť sa obvyklým problémom s definíciou a klasifikáciou. Inšpirujúc sa počítačovou vedou, pracuje s modelom vrstiev, aby sa posunul "z materiálnych základov nových médií k ich formám". Takto pri analýze foriem nestráca zreteľ od materiálnej reality. Manovichova práca býva kritizovaná za uprednostnenie filmu ako "kľúčovej konceptuálnej optiky" nazerania na nové médiá.
Simon Penny chápe mediálne umenie ako priesečník vektorov troch historických síl: techniky (predovšetkým počítačovej vedy), transnárodného komoditného kapitalizmu a tradičného výtvarného umenia. Umelci nových médií sa pokúšajú pracovať s estetikou technológie, ktorá je v našej kultúre technológiou moci, paradigmaticky aj ekonomicky. Penny tvrdí, že takéto 'sily' majú silný vplyv na oblasť mediálneho umenia, niekedy až za cenu toho, že vo výsledku je samo ťažko identifikovateľné.
Významné svetové inštitúcie [1]1">upraviť | upraviť zdroj
Ars Electronica Center Linz, ZKM Zentrum für Kunst und Medientechnologie Karlsruhe, Fundación Telefónica VIDA Art and Artificial Life Madrid, La Fondation Daniel Langlois Montreal, The Banff Centre Alberta, Japan Media Arts Festival Tokyo, transmediale Berlin, CYNETART Media-Art Festival Dresden, VIPER Internationales Festival Basel, V2_ Institute for Unstable Media Rotterdam, DEAF Dutch Electronic Art Festival Rotterdam, EMAF European Media Art Festival, CyberBoston Festival Boston, Images Festival Toronto, FILE Electronic Language International Festival São Paulo / Rio de Janeiro, onedotzero festival London, amber Art and Technology Festival Istanbul, Edith-Russ-Haus for Media Art Oldenburg, MARS-Exploratory Media Lab Sankt Augustin, Laboral Center for Art and Industrial Creation Gijon, Eyebeam New York, FACT Foundation for Art and Creative Technology Liverpool, Electrohype Biennial Malmö, Baltan Laboratories Eindhoven
Prix Ars Electronica, ZKM International Media Art Awards, The LUMEN Prize, VIDA Art and Artificial Life International Awards, CYNETART International Media-Art Awards, Bio Art & Design Award, NTAA New Technological Art Award, Japan International Media Arts Awards, scene.org Awards
ISEA International Symposium on Electronic Art, SIGGRAPH, New York Institute of Technology, Massachusetts Institute of Technology / MIT Media Lab, Fraunhofer Society Munich / Fraunhofer Institute Network, Telefonica I+D Research and Development Center Madrid, NESTA Innovation Lab London
SVA Museum of Visual Arts New York, Bitforms Gallery New York, Kinetica Museum London, DAM Digital Art Museum Berlin, Science Gallery Dublin, GV Art & Science Gallery London, House of Electronic Arts Basel
Leonardo Journal The MIT Press, Neural Magazine neural.it
Rhizome rhizome.org, Wired wired.com, DICCAN DIgital Creation Critical ANalysis Dictionary of Digital Art diccan.com, CTHEORY ctheory.net, Arts Numériques arts-numeriques.info, Media Arts Watch Lab / DigitalArti digitalarti.com / scoop.it/t/arts-numeriques, Netzspannung netzspannung.org, DigiCult digicult.it
Intel+Vice The Creators Project thecreatorsproject.vice.com, Creative Applications Network creativeapplications.net, "The Scene" scene.org
Východoeurópske inštitúcieupraviť | upraviť zdroj
C3 Budapest, Center for the Promotion of Science Belgrade, CIANT Centre For Arts And New Technologies Prague, SCAS Computer Art Center Sofia, DIG Gallery Košice, Institute of Intermedia Prague, Kapelica Gallery Ljubljana, KIBLA Multimedia Centre Maribor, Kitchen Budapest, Ljudmila Art and Science Laboratory Ljubljana, MoTA Museum of Transitory Art Ljubljana, RIXC Centre for New Media Culture Riga, WRO Art Center Wrocław
Významní svetoví teoretici a kurátori [1]upraviť | upraviť zdroj
Roy Ascott, Jay David Bolter, Susan Broadhurst, Mónica Bugallo, Esther Choi, Sarah Cook, Heather Corcoran, Mario Costa, Regine Debatty, Bracha L. Ettinger, Monika Fleischmann, Jean Gagnon, Charlie Gere, Oliver Grau, Jo-Anne Green, Lelia Green, Donna Harraway, Joichi Ito, Natalie Jeremijenko, Denisa Kera, Arthur Kroker, Marilouise Kroker, Machiko Kusahara, Daniel Langlois, Hannes Leopoldseder, Pierre Lévy, Wolf Lieser, Margot Lovejoy, Alessandro Ludovico, Roger F. Malina, Lev Manovich, Marshall McLuhan, Masahiro Morioka, William Myers, Joseph Nechvatal, Sally Jane Norman, Jussi Parikka, Christiane Paul, Simon Penny, Frank Popper, Neil Postman, Domenico Quaranta, Carla Rapoport, Pierre Restany, Douglas Rushkoff, Thecla Schiphorst, Christine Schöpf, Francisco Serrano, Edward Shanken, Peter Sloterdijk, Neal Stephenson, Bruce Sterling, Gerfried Stocker, Wolfgang Strauss, Nell Tenhaaf, Eugene Thacker, Mark Tribe, Paul Virilio, Bruce Wands, Peter Weibel, Stephen Wilson, Gene Youngblood
Slovenskí teoretici a kurátoriupraviť | upraviť zdroj
Dušan Barok, Jozef Cseres, Juraj Čarný, Richard Kitta, Michal Murin, Mária Rišková, Katarína Rusnáková, Martin Šperka
Slovenskí mediálni umelci[1]upraviť | upraviť zdroj
Dušan Barok, Erik Bartoš, Martinka Bobríková, Andrej Boleslavský, Darija Czibulková, Ivor Diosi, Richard Fajnor, Ana Filip, Peter Gonda, Jonáš Gruska, Zdeno Hlinka, Peter Huba, Zuzana Husárová, Richard Kitta, Marek Kvetan, Peter Machajdík[2], Michal Marenčík, Michal Murin, Jakub Pišek, Peter Rónai, Ján Šicko, Michal Šimonfy, Boris Vitázek
Referencieupraviť | upraviť zdroj
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
- Sieťové umenie
- Multiplace festival nových médií a sieťovej kultúry
- Monoskop, webová platforma pre mediálne umenie a kultúru
Bibliografiaupraviť | upraviť zdroj
- Lev Manovich, 2001. The Language of New Media. Cambridge a Londýn: MIT Press.
- Armin Medosch, 2006. Technological Determinism in Media Art.
- Juan Martín Prada, Prácticas artísticas e Internet en la época de las redes sociales, Editorial AKAL, Madrid, 2012, ISBN 978-84-460-3517-6
- Simon Penny, 1996. Realities of the Virtual. In: Media Art Perspectives. Karlsruhe: Edition ZKM. 127-134
- Christiane Paul, 2003. Digital Art. Londýn: Thames & Hudson.
- Stephen Wilson, 2002. Information Arts: Intersections of Art, Science, and Technology. Cambridge a Londýn: MIT Press.
- V slovenčine a češtine
- Michal Murin, "Nové médiá", in: Profil 4 (2000) pp. 4-5.
- Katarína Rusnáková, História a teória mediálneho umenia na Slovensku. Bratislava: AFAD Press, 2006.
- Slávo Krekovič a Pavel Sedlák, "Má pojem nová média dnes ještě co říci?", in: Literární noviny 31 (2007).
- Mária Rišková, "Agónia a extáza umenia nových médií", in: Flash Art jeseň (2008).
- Denisa Kera, "Nová média", Artlist.cz.
- Palo Fabuš, "Svět pohlcený technologií: Kritika nových médií", in: Umělec 1 (2009).
- Petr Novotný, Eva Heřmanová, "Média nová (new media, new media art)", Arts Lexikon, 2012.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- IDM/FVU/DigiVAF(ex), databázová stránka venovaná študentským prácam v ateliéroch Intermédiá a Digitálne média na Fakute výtvarných umení v Banskej Bystrici
- New Media Exporer, stránka venovaná najlepším videoartovým prácam a interaktívnym inštaláciam na 3 vysokých umeleckých školách: Košice, Banská Bystrica a Bratislava
- Nové médiá, Košice, stránka venovaná študentským prácam ateliéru Nové médiá na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk