A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štít je veľká stabilná časť kontinentálnej zemskej kôry, budujúca vyzdvihnuté jadro platformy[1]. Je tvorený najčastejšie prekambrickými kryštalickými vyvretými a vysoko premenenými horninami, ktoré sú obnažené priamo na zemskom povrchu. Na všetkých štítoch je vek týchto hornín väčší ako 570 miliónov rokov, niekedy dokonca 2 až 3,5 miliardy rokov. Od prekambria štíty neboli zasiahnuté tektonickým nepokojom. Štíty sú preto v dôsledku dlhodobej erózie pomerne rovinaté oblasti, kde neprebieha žiadna orogenéza, nevznikajú zlomy a aj ostatné tektonické procesy sa vyskytujú hlavne na ich okrajoch. V porovnaní s aktivitou na rozhraniach tektonických platní sú štíty veľmi pokojné a nevyskytujú sa tu prakticky žiadne zemetrasenia.
Termín štít v geológii po prvýkrát použil H. B. C. Sollas v nemčine ako schild, v diele Tvár zeme tento termín neskôr použil aj Eduard Suess.
Geologická stavba
Horninové zloženie
V oblastiach štítov v zemskej kôre na povrch prenikajú staré prekambrické horniny. Môžu mať veľmi zložitú stavbu a pozostávať z rozsiahlych oblastí granitoidných hornín alebo premenených hornín ako sú granodiority a ruly tonalitického zloženia. Nachádzajú sa tu aj vrstvy usadených hornín, ktoré sú často obklopené sopečnými horninami alebo zelenými bridlicami (či zelenokameňmi). Tieto sú často rôzne metamorfované či už na úroveň fácie zelených bridlíc, amfibolitov alebo až do podoby najviac premenených granulitov.
Zemská kôra je pod štítmi hrubá iba 35 – 40 km. Väčšinu hrúbky litosféry (hrubej okolo 150 km) v týchto oblastiach tvorí vrchný plášť.
Štíty sú väčšinou jadrami kontinentov, bývajú ohraničené vrstvami kambrických hornín. Ich stabilita vylučujúca vznik nových pohorí mala za následok, že ich erózia väčšinou pomerne dobre zarovnala, aj keď stále majú mierne zvlnený povrch. Pokrývajú ich sedimenty nachádzajúce sa na platformách. V oblasti platforiem možno štíty rozoznať podľa prítomnosti kryštalických hornín v podloží, prekrytých sedimentami. Štíty a platformy dohromady tvoria najstabilnejšie časti kontinentálnej zemskej kôry, takzvané kratogény.
Tektonika
Okraje štítov sú tvorené pomerne mobilnými zónami, kde prebiehajú intenzívne tektonické alebo platňové pohyby. Tieto oblasti sú tiež nazývané orogény, pretože v nich bežne dochádza k horotvornej činnosti – orogenéze.
Pohorie Ural oddeľuje Baltský štít od Angarského štítu. Himaláje oddeľujú Angarský štít a priľahlé štíty v Číne od Indického štítu na juhu. Hranice štítov sú výsledkom geotektonických síl, ktoré najprv spôsobili orogenézu a tým prebudovanie okrajových častí štítov, a neskôr viedli k spojeniu štítov do jednej pevniny. Tieto procesy, predstavované nalepovaním (akréciou) mladších deformovaných hornín na štíty počas kontinentálnej kolízie, vlastne predstavujú vznik novej pevniny či kontinentov.
Štíty tvoriace tektonické platne
- Kanadský štít budujúci základ severoamerickej platne a tým aj podstatnú časť Severnej Ameriky. Siaha od Horného jazera na juhu až po Arktické ostrovy na severe a od západnej Kanady na východ až do Grónska.
- Amazonský štít (tiež nazývaný Brazílsky štít) zaberá východný výbežok Južnej Ameriky. Hraničí s Guyanským štítom na severe a Platanským štítom na juhu.
- Baltský štít (niekedy tiež Fennoskandský štít) patrí k nemu časť Nórska, Fínska, Švédska, Ruská Karélia a polostrov Kola.
- Angarský štít na Sibíri, medzi riekou Jenisej na západe a Lena na východe, Severným ľadovým oceánom na severe a jazerom Bajkal na juhu.
- Africký štít (alebo tiež Etiópsky štít) tvorí základ Africkej platne.
- Austrálsky štít zaberajúci väčšiu časť Austrálie.
- Arabsko-nubíjsky štít v západnej časti Arabskej platne.
- Antarktický štít tvoriaci západnú časť Antarktídy
- Čínsko-kórejský štít v oblasti Číny a Severnej Kórey
Referencie
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Shield (geology) na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk