A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Štrukturalizmus je výskumný smer, ktorý vznikol v 20. rokoch 20. storočia v lingvistike a v iných vedách (etnografia, folkloristika, estetika, dejiny umenia, teatrológia ai.) ako reakcia na materiálový atomistický pozitivizmus vo vede koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Jeho iniciátorom bol Ferdinand de Saussure dielom „Cours de linguistique générale“ (1916). Tento takzvaný špeciálnovedný štrukturalizmus kládol dôraz na výskum opakovateľných štruktúr javov.
Po 2. svetovej vojne sa štrukturalizmus rozvinul do duchovného hnutia, ktorého metodológia sa snažila opierať o tézu, že základnou danosťou pri vysvetľovaní všetkých fenoménov má byť štruktúra ponímaná ako reálna danosť, ktorá objektívne existuje a subjektívne ju možno odhaliť. Štruktúra sa tu chápe ako súbor inteligibilných pravidiel komplexov a celostností skutočnosti, pričom sa tieto pravidlá určujú vzájomným vzťahom a ako také vykazujú formálne prenosný charakter. V druhom desaťročí po vojne, začiatkom 60. rokov, začína tento metodologický postoj reprezentovaný najmä menami C. Lévi-Straussa, R. Barthesa a M. Foucaulta nadobúdať medzinárodný ohlas.
Štrukturalizmus prechádza úplne do média filozofického myslenia u tých, ktorí ho chcú prekonať takpovediac zvnútra – u Foucaulta a Derridu. Hovoríme tu o procese „zosvetonázorňovania“ (Verweltanschaulichung) štrukturalizmu.
Štrukturalizmus podľa P. Johnsona
Všetkým štrukturalistom bol spoločný marxistický predpoklad, že ľudské vlastnosti a konanie sa riadia podobnými zákonmi ako neživá príroda. Preto je úlohou špeciálnych vied také zákony objaviť a úlohou spoločnosti podľa ich objavov konať. Táto nová forma utopizmu so silným dôrazom na sociálne inžinierstvo striehnúce na konci cesty sa vyskytla v rovnakej dobe ako rapídny rozmach vysokoškolského vzdelania, najmä spoločenskovedných odborov koncom päťdesiatych a v priebehu šesťdesiatych rokov. (…) Čírou historickou náhodou, ktorá nijako nesúvisí so štruktúrami, či už hlbinnými, alebo inými, získali štrukturalisti vplyv, ktorý je celkom neúmerný vnútornej hodnovernosti ich teórií a ktorý sa potom spoločensky prejavil najsilnejšie v sedemdesiatych rokoch, kedy vysoké školy chrlili milióny nových absolventov.
Vrchol štrukturalizmu spadá do obdobia demoralizácie Spojených štátov a sústavnej expanzie a zvyšovania vplyvu Sovietskeho zväzu. Štrutkuralizmu obidve tendencie posilňoval, pretože ako marxizmus, z ktorého vznikol, bol antiempirický, popieral skutočný svet v prospech sveta teoretického a miesto faktov dával prednosť ich 'výkladu'.
Pre štrukturalistov zostávali všetky fakty zásadne len na povrchu, a preto boli nespoľahlivé. Akýkoľvek pokus využiť ich ako dôkazy bol iba nehanebnou obranou statu quo.
Rôzne charakteristiky štruktúry v štrukturalizme
Štruktúra je systém vzťahov.
Vo filozofických prácach sa pozornosť venuje… interpretácii samotného pojmu štruktúra. V špeciálnych vedách sa pojem štruktúry často stotožňoval s pojmom systém a v procese interpretácie skúmaného predmetu sa používal synonymicky. … vedecké skúmanie dosiahne svoj cieľ, ak dokáže zistiť a opísať štruktúrne vzťahy, prípadne ich dynamiku.
Štrukturalistický pojem celku ako autonómneho systému, ktorý je určený vzťahmi medzi svojimi elementmi, vzniká z lingvistického chápania pojmu štruktúra… dynamizujúcimi činiteľmi pohybu štruktúry sú autoregulačné zákonitosti… každý element celostného systému jazyka má rovnaké možnosti vystupovať vo funkcii regulátora dynamiky systému, preto nemá význam uvažovať o otázke 'jadra' či substancie tohto celku.
… štruktúra (sa) často chápe ako apriórna príčina jestvovania vecí, ako to, čo veciam predchádza….tento ontologický obrat štrukturalistického postoja vedie k absolutizácii pôsobenia štruktúry na človeka…
Všeobecne sa uprednostňuje nesubstancialistické a pluralistické chápanie bytia. Bytie sa definuje ako štruktúra konkrétnych totalít…
Dynamika štruktúr sa vysvetľuje pomocou princípu transformácie a autoregulácie, t. j. vzájomným preskupovaním vzťahov a funkcií v danej štruktúre. Štruktúra sa chápe ako útvar, ktorý nemá nemenné jadro, nie je vec ani idea, ale systém vzťahov… jej podstata nie je v určitej ontologicky chápanej kvalite, ale…v tom, že je systémom vzťahov, ktorých dynamická interakcia ustavične vytvára i ruší kvalitatívne určenie.
V štruktúre sa izoluje skúmaný predmet od vonkajšieho kontextu, aby sa mohla zistiť racionalita utvárania jeho vnútornej štruktúry.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk