A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 48°08′36″S 17°07′07″V / 48,143455°S 17,118604°V
Železnice Slovenskej republiky | |
Právna forma | iná právna forma[1] |
---|---|
Odvetvie | doprava |
Založená | 1. január 2002 (po transformácii) |
Zakladateľ | Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky |
Sídlo | Klemensova 8, 813 61 Bratislava, Slovensko |
Pôvod | Slovensko |
Vedenie | JUDr. Alexander Sako |
Zisk | ▼ 2,14 mil. EUR (2023)[2] |
Zamestnancov | ▼ 12 869 (k 1. 3. 2024)[2] |
Vlastník | 100% Slovenská republika |
Farby spoločnosti | |
Web | www.zsr.sk |
Železnice Slovenskej republiky (skr. ŽSR) sú štátny podnik spravujúci železničnú infraštruktúru vlastnenú štátom (do roku 2001 aj železničnú dopravu) na Slovensku.[1]
ŽSR sú podľa zákona prevádzkovateľom železničnej dráhy na území Slovenska. Vyplýva im z toho povinnosť zabezpečovať a obsluhovať celoštátne a regionálne dráhy a organizovať na týchto dráhach dopravu pre všetkých prevádzkovateľov dopravy v zmysle dopravnej politiky štátu, a to bez akýchkoľvek diskriminačných obmedzení.
ŽSR k 31. decembru 2023 spravovali 3 630 kilometrov tratí, t. j. 6 821 km koľají. Spravuje tiež 8 244 kusov výhybiek, 2 065 priecestí, 2 326 mostov s celkovou dĺžkou 52 244 m a 78 tunelov s celkovou dĺžkou 47 954 m. Vlastnia tiež 4 697 budov. Elektrifikovaných tratí bolo 1 585 km. V sieti ŽSR bolo 1017 dopravní, z toho 291 železničných staníc a 22 pohraničných staníc.[3]
Dejiny
Pred rokom 2001
Spoločnosť bola založená v roku 1993 ako nástupca Česko-slovenských štátnych dráh (ČSD) pre územie Slovenska. Po svojom vzniku boli ŽSR unitárnou železnicou, podobne ako jej predchodca ČSD sa zaoberala prevádzkovaním dráhy aj dopravou na dráhe.
Spočiatku mali ŽSR monopol garantovaný zákonom. Hoci prijatím zákona NR SR č. 164/1996 Z.z. bol umožnený vstup iným dopravcom do infraštruktúry ŽSR, zostal monopol v podstate zachovaný, pretože jediným iným dopravcom, ktorý prevádzkoval železničnú dopravu na sieti ŽSR, boli Východoslovenské železiarne Košice (dnes U. S. Steel Košice).
Po roku 2001
Na základe Projektu transformácie a reštrukturalizácie ŽSR prijala Národná rada SR zákon č. 259/2001 Z.z., ktorý novelizoval pôvodný zákon Národnej rady SR č. 258/1993 Z.z. o Železniciach Slovenskej republiky. Na základe tejto novelizácie bola k 1. januáru 2002 od ŽSR oddelená časť podniku zaoberajúca sa prevádzkovaním dráhovej dopravy a ŽSR ostalo len prevádzkovanie dráhy: údržba a modernizácia železničných tratí. Osobná a nákladná doprava bola vyčlenená do novo vytvorenej spoločnosti s názvom Železničná spoločnosť, a.s.. Tá bola v roku 2005 rozdelená na podniky Železničná spoločnosť Slovensko, a.s. (ZSSK) zabezpečujúcu osobnú dopravu a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (ZSSK Cargo) zabezpečujúcu nákladnú dopravu. Všetky tri podniky dodnes vlastní štát.
Následkom liberalizácie prístupu dopravcov na trate ŽSR na nich pôsobí niekoľko desiatok prevádzkovateľov nákladných vlakov.[4] V osobnej preprave pôsobila od júla 2003 do januára 2005 Bratislavská regionálna koľajová spoločnosť.[5] Od 4. marca 2012 bola prevádzkovateľom osobnej dopravy na trati Komárno - Dunajská Streda - Bratislava spoločnosť RegioJet.[6] Od 13.12. 2020 prevádzku na tejto trati prebrala slovenská štátna ZSSK a rakúska štátna ÖBB.
Hospodárenie spoločnosti
Za rok 2006 ŽSR vykázali zisk 10,8 miliardy Sk, čo bol medziročne lepší výsledok hospodárenia takmer o 11,1 miliardy Sk. [7] V roku 2011 bol celkový výsledok hospodárenia opäť stratový, -31,784 mil €. Tento výsledok bol však lepší od plánu o 161,3 mil € a dosiahol lepší zisk o 69,7 mil. € ako v predošlom roku 2010.[8] V roku 2017 dosiahli ŽSR zisk 101 879,23 €. V roku 2009 pracovalo v ŽSR 17 264 osôb[9], v roku 2017 to už bolo len 13 781. Z celkového počtu zamestnancov ŽSR je 76 % mužov a 24 % žien.[2] ŽSR sú subjekt verejnej správy, ktorého príjmy a výdavky sú napojené na Rozpočet verejnej správy. Rok 2023 bol ukončený so ziskom 2.14 mil. eur.
Vedenie spoločnosti
Aktuálnym generálnym riaditeľom ŽSR je Alexander Sako, ktorý bol do funkcie vymenovaný 8. novembra 2023 ministrom dopravy SR Jozefom Rážom.
Infraštruktúra
Trate
ŽSR majú v súčasnosti v správe 69 tratí, z toho na 5 je pre zlý technický stav pozastavená akákoľvek doprava, a to na tratiach (úsekoch tratí):
- Turňa nad Bodvou – Tornanádaska MÁV
- Komárno – Kolárovo (trať 136)
- Žabokrecká spojka (trate 140 a 143)
- Plavecký Mikuláš – Plavecké Podhradie (trať 112)
- Breznička – Katarínska Huta (trať 163)
V uplynulom období boli zrušené trate:
Koridory
ŽSR majú v správe taktiež 3 paneurópske koridory, a to:
V záujme zlepšenia stavu tratí, ktoré sú súčasťou paneurópskej siete, majú ŽSR v pláne zmodernizovať trate tak, aby dosahovali požadované technické parametre, najmä rýchlosť minimálne 160 km/h a odstránenie všetkých úrovňových krížení. Tento cieľ sa ŽSR darí plniť len čiastočne. Na území Slovenska sú zmodernizované:
- takmer celá trať 120 od stanice Bratislava Rača (vrátane) do stanice Žilina (mimo), okrem úseku Púchov – Považská Bystrica (vo výstavbe)
- úsek trate 127 od stanice Žilina (mimo) po stanicu Krásno nad Kysucou (vrátane)
Mapa železničnej siete
Pozri aj
- Dejiny železníc na Slovensku
- Železničná trať Štrbské Pleso – Štrba
- Paneurópske dopravné koridory
- Regionálna dráha
- Tatranské elektrické železnice
- Trenčianska elektrická železnica
- Zoznam železničných tratí na Slovensku
- Čermeľská železnica
- Železničná spoločnosť Slovensko
- RegioJet
- LEO Express
- Arriva
- Železničná spoločnosť Cargo Slovakia
Referencie
- ↑ a b Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2019-01-13 z originálu.
- ↑ a b c ŽSR. Výročná správa 2017 . Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2017-12-31, . Dostupné online. Archivované 2021-12-16 z originálu.
- ↑ ŽELEZNICE SLOVENSKEJ REPUBLIKY VÝROČNÁ SPRÁVA 2021 (Bratislava: Železnice Slovenskej republiky), s. 14-16. Dostupné online . Archivované 2022-06-15 z originálu.
- ↑ ŽSR - Dopravcovia . . Dostupné online. Archivované 2009-12-14 z originálu.
- ↑ Vlaky.net
- ↑ Zmluva o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na železničnej trati Bratislava – Dunajská Streda – Komárno . . Dostupné online. Archivované 2018-03-02 z originálu.
- ↑ Výročná správa ŽSR za rok 2006 . Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2007, rev. 2019-01-12, . Dostupné online. Archivované 2020-06-10 z originálu.
- ↑ Výročná správa ŽSR za rok 2011 . Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2012, rev. 2019-01-12, cit. 2019-01-12. Dostupné online. Archivované 2019-01-13 z originálu.
- ↑ Výročná správa ŽSR za rok 2009 online. Bratislava: Železnice Slovenskej republiky, 2010, rev. 2019-01-12, cit. 2019-01-12. Dostupné online. Archivované 2019-01-13 z originálu.
Externé odkazyupraviť | upraviť zdroj
- Oficiálne stránky Archivované 2007-07-10 na Wayback Machine ŽSR
- Výpis z Obchodného registra: ŽSR
- Zákon 258/1993 Z.z. o ŽSR Archivované 2008-11-20 na Wayback Machine v znení zák. 152/1997 a 259/2001 Z.z.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk