A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Židovská brigáda (hebr. הבריגדה היהודית) bolo vojenské zoskupenie pôsobiace v rámci armády Spojeného kráľovstva, ktoré na strane Spojencov bojovalo v priebehu druhej svetovej vojny v Európe. Hoci brigáda bola vytvorená až v roku 1944, časť vojenského personálu mala za sebou boje proti silám Osi v Grécku, na Strednom východe a v Afrike. Do britskej armády sa dobrovoľne prihlásilo viac ako 30 000 palestínskych Židov, 734 ich počas vojny padlo.
Židovská brigáda aj jej predchodca, Palestínsky regiment boli vytvorené prevažne zo Židov z Blízkeho východu. V brigáde ale slúžili aj nežidovskí vojaci. Mnohí z nich boli utečenci z krajín Európy okupovaných silami Osi alebo s nimi sympatizujúcimi. Kontingenty dobrovoľníkov poskytli aj krajiny Commonwealthu a niektoré ďalšie západné demokracie.
Pozadie vzniku brigády
Rozpad Osmanskej ríše po prvej svetovej vojne a jej nahradenie francúzskou a britskou mocou na Strednom východe mal za následok obnovenie sionistickej snahy o vytvorenie židovského štátu v Palestíne. Balfourova deklarácia z roku 1917 sa stala prvým oficiálnym dokumentom schvaľujúcim tieto snahy a poskytla nové impulzy pre židovskú imigráciu do Palestíny známu ako tretia alija. Počas 20. a 30. rokov 20. storočia vzrástla židovská populácia v Palestíne na 400 000 ľudí. 17. mája 1939 vydala vláda Nevilla Chamberlaina MacDonaldovu bielu knihu, ktorá sa od idei rozdelenia Palestíny odvrátila. Zo štátnického hľadiska bola Biela kniha pragmatickým gestom majúcim si v čase nástupu nacizmu zaistiť podporu arabského obyvateľstva na Blízkom východe (Biela kniha okrem iného sľubovala založenie samostatného palestínskeho štátu do piatich rokov).[1]. David Ben Gurion na začiatku druhej svetovej vojny prehlásil: "Budeme bojovať s Bielou knihou ako by žiadna vojna nebola a bojovať vo vojne ako by Biela kniha neexistovala." [2].
Prezident Svetovej sionistickej organizácie Chajim Weizmann ponúkol britskej vláde plnú spoluprácu židovského spoločenstva v britskej Palestíne a pokúsil sa dohodnúť vznik samostatnej židovskej bojovej jednotky v rámci britskej armády. Jeho žiadosť bola zamietnutá, ale mnoho palestínskych Židov vstúpilo do britskej armády. 15 palestínskych židovských práporov sa v rámci britskej armády zúčastnilo bojov v Grécku v roku 1941.
Palestínsky regiment
Navzdory britskému úsiliu vytvoriť Palestínsky regiment tak, aby v ňom boli Židia a Arabi zastúpení napol, sa Židov prihlásilo trikrát viac ako Arabov.[2] Vďaka tomu vznikli 6. augusta 1942 tri palestínske židovské prápory a jeden palestínsky arabský prápor. Regiment bol zapojený hlavne do strážnej služby v Egypte a severnej Afrike. Vytvorením Palestínskeho regimentu sa Briti snažili podkopávať úsilie veľkého jeruzalemského muftího Amína al-Husajního, ktorý podporoval sily Osi.
Vznik Židovskej brigády
Po prvých správach o nacistických zverstvách poslal britský premiér Winston Churchill telegram americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi s odporúčaním, že "Židia... majú zo všetkých rás najväčšie právo postaviť sa Nemcom ako výrazná skupina." Roosevelt odpovedal: "Nevidím žiadne námietky..."[2]
3. júla 1944 vydala britská vláda súhlas so zriadením Židovskej brigády pod velením vybratých židovských a nežidovských dôstojníkov. 20. septembra 1944 v oficiálnom komuniké oznámilo britské ministerstvo vojny vytvorenie židovskej brigády ako súčasti britskej armády. Sionistická vlajka bola formálne schválená ako štandarda brigády. Tá bola tvorená 5000 dobrovoľníkmi z Palestíny organizovaných do troch peších práporov a niekoľkých pomocných jednotiek.
Bojové nasadenie
Pod velením brigádneho generála Ernesta Franka Benjamina bojovala Židovská brigáda proti wehrmachtu v Taliansku od marca 1945 do konca vojny v máji 1945, vrátane oslobodenia Ríma. Jej zástupcovia sa zúčastnili audiencie u pápeža v rámci delegácie Spojencov. Brigáda bola umiestnená v Tarvisiu blízko hraníc Talianska s Rakúskom a Juhosláviou, čo hralo dôležitú úlohu pri úsilí Brichy o organizáciu pomoci európskym Židom na ceste do Palestíny.
Prvé bojové nasadenie sa konalo v marci 1945, keď príslušníci roty B 3. práporu a čaty D Židovskej brigády zaútočili na La Giorgettu bránenú príslušníkmi wehrmachtu. Základňu dobyli po celodennom boji.[3]. Ďalšie bojové nasadenie sa konalo 10. apríla, keď sa dva prápory Židovskej brigády prebojovali spoločne s poľskými zbormi cez rieku Senio a obsadili predom určené ciele. 12. apríla desať zborov Židovskej brigády dobylo postavenie nemeckej armády na hore Ghebbio.[4]
19. apríla sa príslušníci brigády dostali až na predmestie Bologne, keď bolo vrchným velením britskej armády nariadené držať príslušníkov Židovskej brigády mimo boja. Dôvodom bolo udržať krehký zmier medzi britskou vládou a Židovskou agentúrou, ktorý by zrejme skončil, keby sa ukázalo, že sú mladí Židia posielaní na smrť. Svoje vyradenie z ďalších bojov ale príslušníci brigády brali ako urážku túžby "hnať tých bastardov až do Nemecka".[5]
2. mája 1945 nemecké vojská v Taliansku kapitulovali.
Počas júla 1945 sa príslušníci brigády začali dozvedať podrobnosti o osude židovského obyvateľstva na Nemcami okupovaných územiach, o ich systematickej likvidácii a zverstvách páchaných Nemcami. Niektorí príslušníci Židovskej brigády začali zhromažďovať informácie o príslušníkoch SS a Wehrmachtu, ktorí sa na zločinoch podieľali a pripravovať ich likvidáciu.
Židovská brigáda a alija
Potom, čo sa ukončila činnosť chulijot, zamerali sa príslušníci brigády podľa rozkazu európskeho velenia Hagany na transporty židovských utečencov do Palestíny. Spojenci síce, po mnohých pogromov v Poľsku a na Ukrajine, upustili od repatriácií utečencov späť do ich vlastí, ale zároveň sa snažili čo najviac obmedziť imigráciu do Palestíny.
V júli 1945 sa brigáda presunula do Belgicka a Holandska.
Prostredníctvom poloilegálnych či ilegálnych transportov prevážali príslušníci Židovskej brigády Židov, ktorí prežili, do prístavov v Taliansku či vo Francúzsku, odkiaľ boli na lodiach zaistených Haganou prepravovaní do Palestíny. Okrem toho sa príslušníci brigád zaoberali krádežami výzbroje a výstroja zo spojeneckých skladov. Túto výzbroj a výstroj potom za pomocí kuriérov Hagany pašovali do Palestíny. Zbrane neskôr slúžili pre odboj proti britským mandátnym jednotkám v Palestíne a po vyhlásení nezávislosti aj v boji proti arabským inváznym jednotkám počas Vojny za nezávislosť.
Židovská brigáda bola rozpustená v lete roku 1946. Časť členov Židovskej brigády sa po jej rozpustení stala príslušníkmi izraelskej armády.
Niektorí dôležití členovia Židovskej brigády
- Jehuda Amichai
- Ted Arison
- Chanoch Bartov
- David Ben David
- Chajim Ben Cvi
- Ernest Benjamin
- Jisra'el Karmi
- Oly Givon
- Dov Gruner
- Chajim Laskov
- Natanel Lorch
- Josi Peled
- Jochanan Pelc
- Arieh Pinčuk
- Bernard Dov Protter
- Gad Rosenbaum (Rothem)
- Šlomo Šamir
- Josef Šoham
Referencie
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovská brigáda na českej Wikipédii.
Literatúra
- Blum, Howard, Brigáda, nakl. BB art, 2003, ISBN 80-7257-956-8
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk