A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Alba Iulia | ||
mesto | ||
|
||
Štát | Rumunsko | |
---|---|---|
Župa | Alba | |
Nadmorská výška | 230 m n. m. | |
Súradnice | 46°4′1″S 23°35′11″V / 46,06694°S 23,58639°V | |
Rozloha | 103,65 km² (10 365 ha) | |
Obyvateľstvo | 67 970 (01. 01. 2009) | |
Hustota | 655,76 obyv./km² | |
Primátor | Mircea Hava (PD-R) | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 510 118 | |
Tel. predvoľba | (+40) 02 58 | |
EČV | AB | |
Poloha mesta v rámci Rumunska
| ||
Wikimedia Commons: Alba Iulia | ||
Webová stránka: albaiulia.ro | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Alba Iulia (iné názvy pozri nižšie) je mesto v Rumunskom Sedmohradsku na rieke Mureš. Má 67 970 obyvateľov (2009).
Mesto je známe svojimi vinohradmi a často je považované za kultúrne a duchovné centrum Rumunska.
Názvy
- po slovensky: Alba Iulia (t.j. prevzatie rumunského názvu), Belehrad[1][2], Belohrad[3], Karlov Belehrad[4], Karlov Belohrad[5], Karlovský Belehrad[6], Belohrad Karlovský[7], Juliánsky Belehrad[8], Julský Belehrad[9], Kniežací Belehrad[10]
- starší rumunský názov: Bălgrad (ide o prevzatie slovanského názvu, ktorý má v dnešnej slovenčine podobu Belehrad)
- maď. Gyulafehérvár, staršie: Gyula-Fehérvár, Guyla-Fejérvár, Károlyfehérvár, Erdélyifehérvár, Fehérvár, Fejérvár
- nem. Karlsburg, staršie: Carlsburg, Weißenburg, Balgrad
- lat. Alba Transsilvana, Alba Carolina, v staroveku: Apulum
- tur. Erdel Belgradı.
Dejiny
Mesto bolo významným politickým, ekonomickým a spoločenským centrom Dácie. Pod názvom Apulon ho spomínal už staroveký grécky geograf Klaudios Ptolemaios. Keď sa južná časť Dácie stala časťou Rímskeho impéria, stalo sa hlavným mestom Dácie Apulensis, pod názvom Apulum. Bolo jedným z najväčších centier rímskej Dácie. Svoje sídlo tu mala aj XIII. légia.
V 9. storočí je mesto známe ako Bălgrad. Maďarské pramene spomínajú vládcu menom Geula/Gyula/Jula, ktorý v 10. storočí dobyl mesto a urobil ho sídlom svojho vojvodstva. Neskôr, po rozšírení kresťanstva v 11. storočí, tu bolo zriadené katolícke biskupstvo Sedmohradska a vybudovaná prvá katedrála. Súčasná vznikla na prelome 12. a 13. storočia. V roku 1442 Ján Huňady, sedmohradský vojvoda využil citadelu na prípravu hlavnej bitky s Turkami. Katedrálu začali budovať za jeho vlády a stala sa miestom jeho odpočinku.
V roku 1541, ako Gyulafehérvár, sa Alba Iulia stala hlavným mestom Sedmohradska. Tento status si udržala do roku 1690.
V novembri roku 1599 obsadil mesto valašský vojvoda Michal Chrabrý (Mihai Viteazul), ktorý sa po víťaznej bitke pri Selimbare stal vládcom Sedmohradska. V roku 1600 Mihai ovládol Moldavsko a tým sa stal vládcom troch kniežatstiev, kde vládol až do svojej smrti v roku 1601, keď bol zavraždený agentmi, ktorých vyslal Giorgio Basta. Mihaiova vláda má historický význam pre Rumunov, pretože boli po prvýkrát v histórii zlúčené tri kniežatstvá: Valašsko, Moldavsko a Sedmohradsko do jedného celku, predchodcu dnešného Rumunska.
V roku 1651 tu bol na biskupa vysvätený Peter Parténius Petrovič, prvý mukačevský gréckokatolícky biskup po tzv. Užhorodskej únii. Svätenie prijal od pravoslávneho arcibiskupa Simiona Stefana.
Počas vlády (1613 – 1629) kniežaťa Gabriela Betlena, ktorý podporoval rozvoj vedy a umenia, zažilo mesto veľký rozmach. Betlen si v meste dal vybudovať nový palác a vydržiaval si prepychový dvor. Na akadémii, ktorú založil, vyučovali učitelia a pastori z celého Uhorska a mal veľkú zásluhu na rozvoji obchodu.
Neskoršie dôležité míľniky v rozvoji mesta sú: vznik knižnice v 18. storočí a vybudovanie železnice v 19. storočí.
1. decembra 1918 desiatky tisíc Rumunov (presný počet je predmetom sporov maďarských a rumunských historikov), predstavitelia sedmohradských Nemcov a iných národnostných menšín zišli sa v Alba Iulii, aby si vypočuli proklamáciu ku vzniku Rumunského kráľovstva. Dnes je 1. december oslavovaný ako deň samostatnosti.
V roku 1922 bol v meste symbolicky korunovaný Ferdinand I. za kráľa Rumunska.
Etnické zloženie obyvateľstva
- Rumuni – 94,45 %
- Maďari – 2,76 %
- Rómovia – 2,22 %
- Nemci – 0,32 %
- Taliani – 0,06 % a iní
Náboženské zloženie obyvateľstva
- pravoslávni – 88,02 %
- gréckokatolíci – 2,62 %
- rímskokatolíci – 2,50 %
- pentekostalisti – 2,17 %
- baptisti – 2,17 %
- reformovaní – 1,28 % a iní
Architektonické pamiatky
- Katedrála svätého Michala – rímskokatolícka katedrála
- Korunovačná katedrála – katedrálny chrám Rumunskej pravoslávnej cirkvi
Partnerské mestá
- Aigio, Grécko
- Alcalá de Henares, Španielsko
- Arnsberg, Nemecko
- Biograd na Moru, Chorvátsko
- Düzce, Turecko
- Nazareth Illit, Izrael
- San Benedetto del Tronto, Taliansko
- Sliven, Bulharsko
- Stoličný Belehrad, Maďarsko
- Varese, Taliansko
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alba Iulia
Referencie
- ↑ Muzeálna slovenská spoločnost̕. Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti (Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft). : Muzeálna slovenská spoločnosť, 1906. 846 s. Dostupné online. S. 174.
- ↑ EMERICZY, G. et al. Návodnia kniha ku vyučovaniu zemepisu v ľudových školách pre učiteľov a čakateľov učiteľstva, 1878, S. 268
- ↑ GÖRFFY, I. Zemepis pre národné školy. 1880, S. 25
- ↑ KÓNYOVÁ, A. Najvýznamnejšie osobnosti kalvínskej cirkvi na východnom Slovensku v 16.-18. stor. In: Annales historici Presovienses - Prešovská univerzita v Prešove 1/2012, S. 69
- ↑ EMERICZY, G. et al. Návodnia kniha ku vyučovaniu zemepisu v ľudových školách pre učiteľov a čakateľov učiteľstva, 1878, S. 288
- ↑ BOROS, Ferenc. Maďari a slováci. : Press Publica, 2003. 128 s. ISBN 978-963-9001-81-7. S. 18.
- ↑ KOŽEHUBA: Zemepis pre národné školy. Turč. Sv. Martin 1872, S. 32
- ↑ Historica Carpatica (zborník Východoslovenského múzea v Košiciach). : Vydalo Východoslovenské vydavateľstvo pre Východoslovenské múzeum v Košiciach, 2002. 752 s. S. 125.
- ↑ Slovenské pohľady na literatúru, umenie a život. : Matica slovenská, 1902. 788 s. Dostupné online. S. 520.
- ↑ PAULINY-TÓTH, Viliam. Besiedky Viliama Pauliny-Tótha. : Tlačou J. Škarnycla, 1868. 266 s. S. 57.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk