A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Albrecht II. (V.) Habsburský | |
rakúsky vojvoda, uhorský, český a rímsky kráľ | |
Panovanie | |
---|---|
Dynastia | Habsburgovci |
Panovanie | 1437 – 1439 |
Korunovácia | 1438 |
Ostatné tituly | moravský markgróf, chorvátsky kráľ |
Biografické údaje | |
Pôvodné meno | Albrecht |
Narodenie | 10. august 1397 Viedeň |
Úmrtie | 27. október 1439 (42 rokov) Neszmély |
Pochovanie | Stoličný Belehrad |
Rodina | |
Manželka | |
Potomstvo | |
Otec | Albrecht IV. |
Matka | Johanna Žofia Bavorská |
Ďalšie tituly | |
rakúsky vojvoda (ako Albrecht V.) | |
1404 – 1439 | |
Predchodca | Albrecht IV. |
Nástupca | Ladislav |
uhorský kráľ | |
1437 – 1439 | |
Predchodca | Žigmund Luxemburský |
Nástupca | Alžbeta Luxemburská Vladislav I. Jagelovský |
Ďalšie tituly
| |
Odkazy | |
Albrecht II. (multimediálne súbory na commons) | |
Albrecht II. (V.) Habsburský (* 10. august 1397, Viedeň – † 27. október 1439, Nesmily) bol rakúsky vojvoda (ako Albrecht V. od r. 1404), uhorský (od r. 1437), český a chorvátsky kráľ (od r. 1438), rímsky kráľ (ako Albrecht II. zvolený 18. marca 1438), syn rakúskeho vojvodu Albrechta IV. a Johanny Žofie Bavorsko-Straubingskej.
Mladé roky
Už vo veku šiestich rokov stratil otca a tak už od útleho detstva vyrastal na osobnosť samostatnú a cieľavedomú, s pevnou vôľou i odhodlaním. V roku 1411 bol rímskym kráľom Žigmundom Luxemburským prehlásený dospelým a po rokoch, kedy boli krajiny spravované regentskou vládou, stal sa samostatným vládcom nad habsburskými dŕžavami. Veľkým prínosom preň v tomto období bol okruh jeho poradcov, ktorí mu otvorili dvere do praktickej politiky. Už čoskoro musel riešiť problémy s narastajúcou šľachtickou opozíciou. Šťastnou súhrou náhod i vlastným pričinením sa mu podarilo počas prvých rokov svojej vlády upevniť nielen svoje postavenie v krajinách, ktoré spravoval, ale i získať autoritu u príslušníkov vlastného rodu. Jeho zásluhou nastúpili rakúske krajiny cestu k posilneniu vnútornej jednoty a dosiahnutiu väčšieho medzinárodného uznania.
Do začiatku jeho panovania zasiahlo rozmáhajúce sa husitské hnutie, ktoré sa z Čiech začalo šíriť do okolitých krajín. Už v roku 1418 ho vyzval pápež Martin V., aby nedopustil nárast vplyvu husitov vo svojich krajinách. Albrecht, ako horlivý obranca rímskokatolíckej viery, sa skutočne zasadil za zastavenie šírenia husitského učenia.
V roku 1420 ho Žigmund Luxemburský zasnúbil so svojou jedinou dcérou Alžbetou. V sobášnej zmluve uzavretej v Bratislave v septembri 1421 sa Albrecht zaviazal podporovať svojho svokra pri všetkých vojenských akciách proti husitom. V tom istom roku ho Žigmund menoval moravským miestodržiteľom a 3. októbra 1423 mu zveril úrad markgrófa.
Do priamych bojov s husitmi zasiahol Albrecht v lete 1420, keď priviedol rakúske vojská pred Prahu. Napriek porážke svojich vojsk v bitke na Vítkove 14. júla 1420, neochabla jeho vôľa pokoriť stúpencov kalicha. V roku 1421 síce dosiahli rakúske vojská víťazstvo nad husitskými oddielmi na južnej Morave, no v nasledujúcich rokoch, keď husiti vpadli na rakúske územia, sprevádzal Albrechta jeden neúspech za druhým. Husitské výpravy sa zmenili na rabovanie a plienenie a ohlas na ich ničivú silu priniesli mnohé súdobé kroniky. Krajina si vydýchla až na konci roku 1431, keď v bitke pri Waidhofene prekvapil husitské oddiely a uštedril im najväčšiu porážku na rakúskych územiach.
Trojitý panovník
V tridsiatych rokoch 15. storočia Albrechtova kariéra nabrala prudký vzostup. Cisár Žigmund Luxemburský, ktorý sám nemal mužského potomka, videl v Albrechtovi svojho nástupcu, predurčeného k vláde nielen v rakúskych krajinách, ale i v českom a uhorskom kráľovstve. Súčasne chcel svojho zaťa presadiť na rímsky trón. Albrecht, ktorý sa sám aktívne zapojil do európskej politiky, získal medzi katolíckymi panovníkmi veľké uznanie najmä svojím neústupným protihusitským postojom.
Čoskoro po Žigmundovej smrti (9. december 1437) vyšlo najavo, že cesta k zisku troch korún nebude vôbec jednoduchá. Najľahšiu pozíciu mal v Uhorsku, kde ho stavy zvolili za svojho panovníka na sneme v Budíne už 18. decembra 1437. Aj zásluhou jeho manželky prebehlo prevzatie moci v Uhorsku bez problémov. Komplikovanejšia situácia nastala pre Albrechta v Českom kráľovstve, kde už Žigmund presadzoval svojho zaťa za svojho nástupcu veľmi náročne. Napriek prohusitským náladám v Čechách podarilo sa Albrechtovi získať na svoju stranu protihusitsky orientovanú šľachtu na čele s Oldřichom z Rožmberku, ktorá jeho voľbu na sneme 27. decembra 1437 v Prahe presadila. V júni nasledujúceho roku bol Albrecht korunovaný v svätovítskej katedrále svätováclavskou korunou.
I v ríši sa podarilo presvedčiť kurfirstov, aby dali 18. marca 1438 Albrechtovi svoje hlasy s tým, že ako rímsky kráľ bude pokračovať v snahách o reformu ríše a najmä bude hrádzou proti vzmáhajúcemu sa tureckému nebezpečenstvu.
Zrod „podunajskej monarchie“
Albrechtovi II. sa tak podarilo, hoci iba nakrátko, ovládnuť obrovské územia od horného po dolný tok Dunaja. Dočasné zjednotenie rakúskych krajín a území českej a uhorskej koruny pod vládou Albrechta II. sa stalo predobrazom neskoršej podunajskej monarchie.
V roku 1439 organizoval výpravu proti Turkom, ktorí už rok okupovali Sedmohradsko a ohrozovali vlastné uhorské územia. Keď v uhorskom vojsku vypukla epidémia úplavice, vojsko rozpustil. Na spiatočnej ceste do Viedne na následky nákazy v októbri 1439 skonal vo vojenskom tábore neďaleko Ostrihomu. Bol pochovaný v Stoličnom Belehrad.
O jeho skone podáva svedectvo poľský kronikár Ján Długosz, ktorý uviedol aj príčinu smrti: „Príliš sa potešil melónom, ktoré v ňom vyvolali prudkú nevoľnosť a dyzentériu. Sužovala ho neustále malátnosť… V dedine ostrihomského arcibiskupstva Nesmilách, ktorá ležala pri Dunaji, v predvečer sviatku svätého Šimona a Júdu po zostavení poslednej vôle zomrel.“
Rodinné pomery
S manželkou Alžbetou Luxemburskou mal štyri deti:
- Anna (* 12. apríl 1432 – † 14. november 1462) ∞ 1446 Viliam III. (* 1425 – † 1482), saský vojvoda
- Juraj (*/† 16. február 1435)
- Alžbeta (* 1436 – † 30. august 1505) ∞ Kazimír IV. Jagelovský (* 1427 – † 1492), poľský kráľ
- Ladislav, zv. Pohrobok (* 22. február 1440 – † 23. november 1457), budúci český a uhorský kráľ
Rodokmeň Albrechta II. Habsburského
Zdroje
- kol. autorov, Dějiny Rakouska, Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 2002
- kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1977
- kol. autorov, Slovensko - Dejiny, Obzor, Bratislava, 1974
- J. Perniš, Jej Veličenstvo Smrť, Ikar, Bratislava, 2005
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Albrecht II. (Svätá rímska ríša)
Panovnícke pomery
Albrecht II. (Svätá rímska ríša)
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Žigmund Luxemburský |
Rímsky kráľ 1438 – 1439 |
Nástupca Fridrich III. Habsburský |
Český kráľ 1438 – 1439 |
Nástupca Ladislav I. Habsburský | |
Uhorský kráľ 1437 – 1439 |
Nástupca Alžbeta Luxemburská Vladislav I. Jagelovský |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk