A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Amiga je druh domácich osobných počítačov, pôvodne vyvinutý spoločnosťou Amiga Corporation ako zábavná a pracovná stanica. Vývoj Amigy začal v roku 1982 hardvérový dizajnér Jay Miner (1932-1994). V roku 1985 kúpila firma Commodore International spoločnosť Amiga Corporation a priniesla počítač na trh. Amiga obsahovala vlastný chipset s rozšírenými grafickými a zvukovými možnosťami, operačný systém s preemptívnym multitaskingom (dnes známy ako AmigaOS). Výroba bola ukončená v roku 1996.
Bola založená na 16 a 32-bitových procesoroch Motorola 68k, priniesla výrazné zlepšenie výkonu oproti 8-bitovým počítačom (Commodore 64, ZX Spectrum...) a tak jej rozšírenosť medzi počítačovými nadšencami rýchlo narastala, predovšetkým v Európe. Našla uplatnenie aj vo filmovom priemysle.
Vďaka multimediálnym a multitaskingovým schpnostiam Amigu označovali ako lacnejšiu alternatívu k Apple Macintosh. Hovorilo sa, že predbehla svoju dobu, ale doplatila na zlý marketing Commodoru.
História
Amiga, vyvinutá malou spoločnosťou Amiga Corporation, bola pôvodne určená výlučne na videohry. Pred uvedením na trh firmu odkúpil Commodore a Amiga bola pretvorená na univerzálny počítač. V roku 1985 vznikol prvý model s označením Amiga 1000. Malo ísť o nasledovníka Commodore 64 a rivala Atari ST.
Commodore počas svojej existencie uviedol rôzne modely určené rovnako pre prácu i zábavu. Počas 80. rokov ponúkala Amiga kombináciou svojho harvéru a operačného systému nesmierny výkon, ale v druhej polovoci 90. rokov ju predbehli a úplne vytlačili iné platformy.
Hardvér
Centrálna procesorová jednotka
Commodore Amiga používala centrálnu procesorovú jednotku od Motoroly, založenú na architektúre Motorola 68k, ktorá bola uvedená v roku 1979. Bola použitá v mnohých počítačoch a konzolách, vrátane Atari ST, Apple Macintosh, Sega Mega Drive a Sun Microsystems.
Chipset
Vyvinuli sa tri generácie chipsetov, použité v rôznych modeloch Amigy - OCS (A500), ECS (A600) a AGA (A1200). Majú rastrovú grafiku a digitálny zvuk, zabezpečujú komunikáciu medzi perifériami počítača.
Grafika
Prvé Amigy dokázali naraz zobraziť 32, 64 (EHB mód), dokonca aj celú paletu 4096 (HAM mód) farieb oveľa skôr ako IBM PC alebo Apple Macintosh. Ich revolučný zobrazovací procesor zaistil, že sa stali jednými z prvých domácich počítačov, ktoré umožňovali použitie digitálnych efektov v televíznych programoch. Neskoršie modely s chipsetom AGA (Amiga 1200 a 4000) pridali módy 128, 256 a 262 000 farieb z 24-bitovej (16,8 milióna) palety.
Zvuk
Zvukový čip Pula má štyri 8-bitové zvukové kanály (2 pre ľavý a 2 pre pravý reproduktor) so 6-bitovým ovládaním hlasitosti. Analógová časť čipu je prepojená s filtrom, ktorý neprepúšťa vysoké frekvencie vytvárané počítačom.
Syntéza hlasu
Amiga obsahuje softvér na syntézu hlasu, ktorý vyvinula spoločnosť Softvoice, Inc. Program sa delí na tri hlavné súčasti: narrator.device (zabazpečuje výslovnosť podľa foném), translator.library (upravuje výslovnosť z britskej angličtiny do americkej) a SPEAK (text napísaný do príkazového riadku prevedie do zvukovej podoby).
V AmigaOS 1.x bol program Say súčasťou ukážok k programovaciemu jazyku AmigaBASIC. Od verzie 2.0 bol zaradený ako štandardná súčasť systému.
Modely
- Original Chipset (OCS)
- Amiga 1000
- Amiga 500 (najrozšírenejší model)
- Amiga 2000
- Amiga 2500
- Amiga 1500
- Amiga CDTV (domáce multimediálne centrum, prvý počítač so štandardne zabudovanou CD mechanikou)
- Enchanced Chipsed (ECS)
- Amiga 3000/3000T/3000UX (desktop/tower/verzia s UNIXom)
- Amiga 500+
- Amiga 600
- Advanced Graphics Architecture (AGA)
- Amiga 4000/4000T (desktop/tower)
- Amiga 1200
- Amiga CD32 (prvá 32-bitová konzola)
Emulácia Amigy
V súčasnosti majú fanúšikovia Amigy možnosť emulovať pôvodný softvér na moderných počítačoch. Využívajú sa k tomu predovšetkým programy UAE, E-UAE (Linux, Mac OS) a WinUAE (Windows). Emulátory pre svoj beh potrebujú pamäte ROM (Kickstart 1.3, 2.0, 3.0 - podľa verzie operačného systému) určené na bootovanie systému.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk