A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Asenica | |
Асеница | |
rieka | |
Rieka Asenica v centrálnej časti Asenovgradu
| |
Štát | Bulharsko |
---|---|
Zdrojnica | blízko rezortu Pamporovo v Západných Rodopách |
- poloha | Západné Rodopy, Smoľan |
- výška | 1 550 m |
- súradnice | 41°39′06″S 24°41′47″V / 41,6517°S 24,6964°V |
Ústie | Marica |
- poloha | Rogoš |
- výška | 148 m |
- súradnice | 42°09′24″S 24°53′53″V / 42,1567°S 24,8981°V |
Dĺžka | 86 km |
Povodie | 1 010 km² (101 000 ha) |
Poloha ústia v Bulharsku
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Asenica (bulh. Асеница; do 29. júna 1942 Čaja (bulh. Чая), do 27. apríla 1945 Asenovica (bulh. Асеновица), do 25. júla 1989 Čepelarska reka (bulh. Чепеларска река)) je rieka, nachádzajúca sa v južnom Bulharsku v Smoľanskej a v Plovdivskej oblasti. Je pravým prítokom rieky Marica.[1][2][3]
Názov
Rieka je známa pod viacerými názvami, keďže tieto sa v priebehu času menili. Do roku 1942 sa rieka volala Čaja, od roku 1942 do roku 1945 Asenovica (podľa mesta Asenovgrad), neskôr až do roku 1989 Čepelarska reka (keďže pramení v časti Rodop, ktorá sa nazýva Čepelarska planina) a od roku 1989 nosí meno Asenica. Bežne sa používajú všetky tieto názvy.[2][3]
Okrem týchto názvov je z písomných prameňov zrejmé, že v minulosti sa pre rieku používali aj názvy Srebrica (bulh. Сребрица), Zlatica (bulh. Златица), alebo Altăn dere (bulh. Алтън дере).[3]
Opis toku
Rieka pramení v nadmorskej výške 1 550 m n. m. blízko horského rezortu Pamporovo v Západných Rodopách v časti zvanej Čepelarska planina a tečie severným smerom k Tráckej nížine. Na svojom toku cez pohorie Rodopy vytvorila dlhú, úzku a hlbokú roklinu, ktorá sa na dvoch miestach rozširuje (pri meste Čepelare a pri dedine Chvojna). V Rodopách rieka ďalej preteká cez dediny Narečenski bani a Bačkovo a cez mesto Asenovgarad. Po prietoku Asenovgradom sa rieka rozširuje a pokračuje Hornotráckou nížinou, preteká ešte cez dedinu Katunica a približne 2,5 km južne od dediny Rogoš v nadmorskej výške 148 m n. m. sa vlieva do rieky Marica.[1][3]
Prítoky[1]1" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
- Nikalski dol (bulh. Никалски дол) (Ľ)
- Jančova reka (bulh. Янчова река) (P)
- Kerečmenska reka (bulh. Керечменска река) (Ľ)
- Kamburska reka (bulh. Камбурска река) (Ľ)
- Sivkova reka (bulh. Сивкова река) (Ľ)
- Izvorski dol (bulh. Изворски дол) (P)
- Pičurov dol (bulh. Пичуров дол) (Ľ)
- Vălči dol (bulh. Вълчи дол) (Ľ)
- Lopuchska reka (bulh. Лопухска река) (P)
- Bogutevska reka (bulh. Богутевска река) (P)
- Brezovsko dere (bulh. Брезовско дере) (Ľ)
- Ostricki dol (bulh. Острицки дол) (P)
- Burvi dol (bulh. Бурви дол) (Ľ)
- Vasilkovski dol (bulh. Василковски дол) (P)
- Kuceva reka (bulh. Куцева река) (P)
- Zabărdovska reka (bulh. Забърдовска река) (Ľ)
- Belija dol (bulh. Белия дол) (Ľ)
- Michailsko dere (bulh. Михаилско дере) (Ľ)
- Selskoto dere (bulh. Селското дере) (P)
- Orešica (bulh. Орещица) alebo Orešecka reka (bulh. Орешецка река) (Ľ)
- Todorova reka (bulh. Тодорова река) (P)
- Rekata (bulh. Реката) (Ľ)
- Ľutidol (bulh. Лютидол) (P)
- Jugovska reka (bulh. Юговска река) (P)
- Ulendol (bulh. Улендол) (Ľ)
- Dăskov dol (bulh. Дъсков дол) (Ľ)
- Oršin dol (bulh. Оршин дол) (Ľ)
- Razdol (bulh. Раздол) (Ľ)
- Lukovica (bulh. Луковица) (Ľ)
Ďalšie zaujímavostiupraviť | upraviť zdroj
- Okrem prítokov sú hlavným zdrojom vody v rieke dážď a topiaci sa sneh. Najväčší prietok má rieka v priebehu apríla a mája, kedy dosahuje až 12 m³/s, najmenej vody preteká korytom rieky v auguste, často aj menej ako 1 m³/s.[1]
- Rieka na svojom toku preteká 2 oblasťami (Smoľanská a Plovdivská) a tečie cez niekoľko osídlených miest. V Smoľanskej oblasti je to mesto Čepelare (bulh. Чепеларе) a dedina Chvojna (bulh. Хвойна) a v Plovdivskej oblasti mesto Asenovgrad (bulh. Асеновград) a dediny Narečenski bani (bulh. Нареченски бани), Bačkovo (bulh. Бачково) a Katunica (bulh. Катуница).[1][3]
- V minulosti používané mená pre rieku Srebrica (bulh. Сребрица), Zlatica (bulh. Златица) a Altăn dere (bulh. Алтън дере) (v preklade z turečtiny Zlatá rieka) boli odvodené od faktu, že v blízkosti rieky prebiehala ťažba striebra a zlata.[3]
- Je najväčšou riekou v strednej časti pohoria Rodopy.[3]
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ a b c d e MIČEV, N.; MICHAJLOV, C.; VAPCAROV, I.; KIRADŽIEV, S.. Географски речник на България. Sofia : Nauka i izkustvo. 1980. 561 s. S. 531. (bulharsky)
- ↑ a b NAUČNOINFORMACIONEN CENTĂR "BĂLGARSKA ENCIKLOPEDIJA". Промени в наименованията на физикогеографските обекти в България 1878 – 2014. Sofia : Trud. 561 s. ISBN 978-954-398-401-5. S. 531. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g asenovgrad.org online. Cit. 2019-04-07. Dostupné online. Archivované 2017-04-07 z originálu.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk