A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Augerov jav je tzv. korpuskulárna relaxácia excitovaného stavu atómu. Ak sa atóm nachádza v excitovanom stave, t. j. na nízkej energetickej hladine chýba elektrón, musí skôr či neskôr dôjsť k relaxácii tohto stavu do nižšej energetickej hladiny. Pri prechode elektrónu z vyššej energetickej hladiny na nižšiu sa rozdiel vyžiari vo forme energie. Táto energia sa môže vyžiariť nielen vo forme fotónu, čo je všeobecne známejší fakt, ale aj vo forme častice elektrónu – preto korpuskulárna relaxácia. Táto energia sa akoby dodala elektrónu na vysokej energetickej hladine, následkom čoho tento elektrón môže opustiť atóm (ak je dodaná energia väčšia ako väzobná energia tohto atómu). Kinetická energia týchto elektrónov je relatívne nízka
- Ekin = (E2 - E1)+ E3 - E0/F ....(1), kde E1,2,3 sú orbitálové energie elektrónu a E0/F je vákuova nula resp. fermiho hladina.
Orbitálová energia sa dá vypočítať riešením Schrödingerovej rovnice a pre atóm vodíkového typu má tvar:
- En = -k/n2, kde n - je hlavné kvantove číslo
Častejšie sa však energia vyjadruje pomocou väzobných energií, teda energií potrebných na ionizáciu príslušnej hladiny resp. na vyrazenie elektrónu na fermiho hladinu. Potom je kinetická energia daná nasledovne:
- Ekin = EB1-EB2-EB3 ....(2), kde EB1,B2,B3 [1] sú príslušné väzobné energie
Pozn. Pri tomto zápise je prechod z 2. hladiny do prvej daný rozdielom EB1-EB2. V literatúre sa často používaju vedľa seba zápisy pomocou väzobných aj orbitálových energii atómu. Pri prvom zápise je E1<E2 (v súlade s intuitívným chápaním) a pri zápise pomocou väzobných energii naopak. Popletenie resp. nedostatočné vysvetlenie týchto zápisov môže viesť k nedorozumeniu (napr. že či rovnica (2) nevracia záporné hodnoty)
Kvôli nízkej energii augerove elektróny môžu opúšťať povrch kovu (tuhej látky) iba z veľmi malej hĺbky (niekoľko atómových rovín). Preto sa tento jav dá použiť na sledovanie segregácie prvkov na atómarnej úrovni. Augerov jav sa nedeje sprostredkovane tak, že pri relaxácií sa uvoľní fotón, ktorý následne uvoľní elektrón z vyššej energetickej hladiny. Vylúčenie takéhoto vnútorného fotoelektrického javu bolo dokázané na základe optických výberových pravidiel.
Aplikácia Augerovho javu
Augerov jav sa využíva pri štúdiu povrchov ako spektroskpická disperzná metóda. Je to veľmi vhodná metóda štúdia povrchov, pretože hĺbka z ktorej pochádza informácia je veľmi malá. Používa sa na štúdium segregačných procesov, oxidácie a iných aplikácií, kde je potrebne chemicky analyzovať veľmi tenké vrstvy (rádovo niekoľko atomových rovín). V Augerovských spektrách sa podobne ako pri spektroskopickej metóde ESCA pozoruje chemický posuv, teda ovplyvnenie spektra atómu jeho chemickým stavom, teda príslušnosťou k nejakej funkčnej skupine. Vzhľadom na obtiažnejšiu interpretáciu chemického posuvu pri Augerovom spektre je na ich štúdium vhodnejšia metóda ESCA.
Referencie
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk