A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Belehradská operácia | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť druhej svetovej vojny | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
![]() ![]() ![]() |
![]() | ||||||
Velitelia | |||||||
![]() (3. ukrajinský front) ![]() |
![]() (Skupina armád F) ![]() ![]() | ||||||
Sila | |||||||
580 000 mužov 3 640 diel a mínometov 520 tankov a samohybných diel 1 420 lietadiel 80 lodí |
150 000 mužov 2 100 diel a mínometov 125 tankov a samohybných diel 350 lietadiel 70 lodí | ||||||
Straty | |||||||
4 350 mŕtvych 14 488 zranených |
45 000 mŕtvych, zranených a nezvestných | ||||||
Východný front |
---|
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha |
Belehradská ofenzíva bola ofenzíva 3. ukrajinského frontu Červenej armády a Národnej oslobodzovacej armády Juhoslávie a bulharských vojsk, proti nemeckej Skupine armád F, chorvátskej armáde a srbským četníkom. Cieľom operácie bola likvidácia skupiny armád F a oslobodenie južnej a východnej časti Juhoslávie a jej hlavného mesta Belehradu. Podstatnou tiež bola úloha preťať železničnú trať Belehrad-Solún, čím by sa skomplikoval ústup nemeckej skupiny armád E z južnejších častí krajiny, Albánska a Grécka na sever a do Maďarska.
Príprava na operáciu
V septembri 1944 začala Červená armáda Jassko-kišinevskú operáciu, ktorá skončila pádom rumunskej vlády a pripojením Rumunska na stranu Spojencov v boji proti Hitlerovi. 5. septembra 1944 vyhlásil Sovietsky zväz Bulharsku vojnu a o dva dni neskôr jeho vojská prekročili bulharské hranice. Toho dňa vstúpili sovietske jednotky i na územie Juhoslávie, ktorá bola už 3 a pol roka okupovaná nacistickým Nemeckom. V priebehu septembra došlo k pádu bulharskej vlády a Bulharsko sa pridalo na stranu ZSSR. Krátko na to došlo k jednaniu s Národno-osloboditeľskou armádou Juhoslávie, ktorej predstaviteľom bol Josip Broz Tito, so zástupcami Sovietskeho zväzu i Bulharska. Bolo dohodnuté, že Červená armáda i Bulharská armáda pomôžu oslobodiť Juhosláviu; jej významnú časť však už v tej dobe kontrolovali Titovi juhoslávski partizáni. Sovietske aj bulharské vojská sa tiež zaviazali, že po oslobodení sa z Juhoslávie stiahnu.
Oslobodenie Juhoslávie
25. septembra 1944 začali nemecké vojská prekvapujúci útok na jednotky 2. ukrajinského frontu. Bojov sa na nemeckej strane zúčastnili i kolaborantské chorvátske jednotky a srbskí četníci; tí už dlhšiu dobu bojovali proti Titovým partizánom. Spojenecké vojská po odrazení nemeckého útoku začali ofenzívu na fronte širokom 400 až 620 kilometrov. Prekonali východosrbské hory, dostali sa k rieke Velika Morava a pri Veľkom Sele prekročili Dunaj.
6. októbra začal útok na Belehrad. Bulharská národná armáda na ľavom krídle oslobodzovala Macedónsko, pričom jej úlohou bolo odrezať nemecké vojská v Juhoslávii od skupiny armád E v Grécku. Priamy útok na Belehrad začal 14. októbra 1944. Nemci síce dopravili do mesta posily, ale útoky Národno-oslobodeneckej armády Juhoslávie a Červenej armády, podporovanej juhoslovanskými povstalcami vnútri mesta, v priebehu niekoľkých dní nemeckú obranu zlikvidovali aj napriek posilám četníkov a ruských kozákov (bojujúcich na strane nacistického Nemecka). 20. októbra bol Belehrad oslobodený a do konca mesiaca bolo obsadené celé Srbsko.
Dohra
Po oslobodení Belehradu a väčšej časti Srbska sa Červená armáda v súlade s dohodami stiahla z Juhoslávie a premiestnila sa na severný breh Dunaja. S pomocou bulharských jednotiek bolo do konca novembra 1944 obsadené Macedónsko a Kosovo i Metohija. Zostatok Juhoslávie postupne oslobodila od nemeckej okupácie Národno-oslobodenecká armáda Juhoslávie, ktorá sa premenovala na Juhoslávsku ľudovú armádu. Vďaka mobilizácii došlo k vytlačeniu nemeckých vojsk z Juhoslávie bez zásahu cudzích armád. Sovietske vojská postupovali z Juhoslávie do Maďarska, kde malo dôjsť ku bojom o Budapešť.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belehradská operácia
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk