A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Bratislavské oppidum | |
ulica/námestie | |
Mince z obdobia oppida
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Mesto | Bratislava |
Mestská časť | Staré Mesto |
Nadmorská výška | 150 m n. m. |
Súradnice | 48°08′39″S 17°06′18″V / 48,14404°S 17,1051°V |
Vznik | 2. stor. pred Kr. |
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
| |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bratislavské oppidum bolo keltské (najskôr pravdepodobne bójske, neskôr asi norické) oppidum na dnešnom hradnom vrchu a (najmä) na východ od neho v Bratislave od konca 2. storočia pred Kr. asi do začiatku 1. stor. po Kr.
Najprv bolo pravdepodobne hlavným mestom bójskeho kvázištátu na strednom Podunajsku, ktorý konkuroval susednému Norickému kráľovstvu v dnešnom Rakúsku. Od 40. rokov 1. stor. pred Kr. bolo asi významným norickým a/alebo rímsko-norickým sídlom.
Vývoj
Na území Bratislavy historici predpokladajú takýto vývoj: Oppidum vzniklo s druhou vlnou príchodu Bójov, t. j. asi po roku 113 pred Kr. Po roku 58 pred Kr. (kedy sa Bójovia podľa prameňov pokúšali dobyť centrum Norického kráľovstva) bolo oslabené, či dokonca obsadené norickými vojskami, čo spôsobilo, že bratislavskí Bójovia v rokoch 55 – 44 pred Kr. podľahli Dákom na čele s kráľom Burebistom, ktorí bratislavské oppidum zničili.[1]
Z nálezov v rámci vykopávok na Bratislavskom hrade uskutočnených (najmä) od roku 2008 vyplýva, že oppidum v 40. rokoch pred Kr. nezaniklo úplne a osídlenie tu v zmenenej podobe pokračovalo asi až do začiatku 1. stor. po Kr. Oppidum v období od 40. rokov 1. stor. pred Kr. fungovalo pravdepodobne buď ako rímske sídlo (asi predsunutý rímsky oporný bod), alebo ako sídlo Norikov pod rímskou správou. Je možné, že bratislavské oppidum bolo identické s Carnuntom (názov pochádza z ilýrčiny a znamená Kamenné mesto) spomínamým v správe Caia Vellelia Patercula, v ktorej sa hovorí, že v roku 6 po Kr. sa z tohto norického sídla vybral do boja proti Markomanom Tibérius, syn Augustov, na čele svojho vojska.[2] Carnuntum bolo v tom čase asi hlavným mestom provincie Noricum. Podľa vyjadrenia prof. Wernera Jobsta „Najmä zlaté mince sú jasným dôkazom kráľovskej rezidencie. Kmeňoví vodcovia kniežatstva Norikum povolali architektov a umelcov z Rímskej ríše ...Výsledky archeologického prieskumu sú míľnikom v štúdiu rímskej histórie Európy.”[3]
Poloha a charakteristika
Oppidum ako všetky keltské oppidá pripomínalo svojou štruktúrou a neagrárnym charakterom stredoveké mestá a bolo politickým, administratívnym a hospodárskym centrom bójskeho kmeňového zväzu.
Rozkladalo sa zhruba na území medzi Palisádami, Svoradovou ulicou, Hurbanovým námestím, Námestím SNP, Panskou a Laurinskou ulicou a južným svahom bratislavského Hradného vrchu. Skladalo sa z vnútorného opevneného areálu – vlastného oppida (cca 20 hektárovej akropoly na západ od Ventúrskej ulice) a štvrtí výrobného charakteru (cca 31,71 ha podhradia na východ od Ventúrskej ulice a na sever od akropoly).
Súčasný model štruktúry bratislavského oppida spolu s oblasťou Námestia Slobody je vystavený na základe archeologických informácií z 80 nálezísk, evidovaných do roku 1989. K opevneniu sa viažu priekopy z Rudnayovho námestia a murovaný objekt na Kapitulskej ulici. V podhradí sa našli polozemné konštrukcie (Ventúrska, Sedlárska, Panská, Hurbanovo nám., Partizánska), nadzemná konštrukcia (zrejme hospodársky objekt s 10 ľudskými kostrami pod južným svahom hradného vrchu), zásobné jamy, železiarske pece, dielenské objekty a štvrť s častými hrnčiarskymi pecami (medzi Sedlárskou a Michalskou ulicou a Primaciálnym námestím). Hrnčiarske pece zo špecializovanej osady na Námestí Slobody mali inú štruktúru ako tie v podhradí. Nálezy keramiky sú tiež početné.[1]
Mincovňa
Častý výskyt keltských mincí v meste (desať masových nálezov) viedol bádateľov k domnienke, že sa v bratislavskom oppide nachádzala mincovňa. Táto sa potvrdila nálezom minciarskeho náčinia na Panskej ulici. K minciam patria zlaté mušľovité statéry s legendou BIATEC a BIAT, strieborné tetradrachmy BIATEC, NONNOS, DEVIL, BVSV, TITTO, COISA, IANTVMARVS a s mnohými inými legendami a malé strieborné mince simmerinského typu. V priestore bratislavského oppida sa evidujú cudzie razby: norické razby typov Eis, Magadalensburg a veľkú západonorickú razbu a legendou ADNAMATI, a i. Spomenuté cudzie razby pochádzajú väčšinou z hromadného nálezu na hradnom vrchu. Podľa viacerých názorov[chýba zdroj sa celková činnosť keltskej bratislavskej mincovne odohrala v rokoch 70 – 58 pred Kr.[1]
Referencie
- ↑ a b c ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana, a kol. Najstaršie dejiny Bratislavy. 1. vyd. Bratislava : Elán, 1993. 374 s. ISBN 80-85331-07-1. S. 143-274.
- ↑ ŠEDIVÝ, Juraj (ed.); ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (ed.). Dejiny Bratislavy. 1., Brezalauspurc - na križovatke kultúr: od počiatkov do prelomu 12. a 13. storočia. 1. slovenské vyd. Bratislava: Slovart, 2012. 607 s. ISBN 978-80-556-0330-8. s. 178, 179, 200.
- ↑ KONÍK, Juraj. Na Bratislavskom hrade je stratené hlavné mesto Keltov (+letecké video) . Bratislava: Denník N, 29. január 2015, . Dostupné online.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk