A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
J-20 | |
![]() J-20 počas letovej ukážky | |
Typ | stealth viacúčelové stíhacie lietadlo |
---|---|
Výrobca | Skupina leteckého priemyslu Čcheng-tu |
Prvý let | 11. januára 2011 |
Zavedený | marec 2017 |
Charakter | v službe |
Hlavný používateľ | Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády |
Vyrobených | 8 prototypov a 200 až 250 lietadiel sériovej výroby[1][2] |
Cena za kus | 110 miliónov USD (v roku 2011)[3] |
Čcheng-tu J-20 (čín. 歼-20 – Ťien-20; angl. Chengdu J-20) je čínske stealth jednomiestne dvojmotorové stíhacie lietadlo 5. generácie vyvíjané konštrukčnou kanceláriou Čcheng-tu (Chengdu Aircraft Industry Group – Skupina leteckého priemyslu Čcheng-tu). Predpokladá sa, že toto moderné bojové lietadlo bude zavedené do výzbroje čínskeho vojenského letectva v roku 2018.[4][5] V nasledujúcich desaťročiach bude spolu s menším typom Šen-jang J-31 tvoriť podstatnú časť stíhacích zložiek čínskeho letectva.
Vznik a vývoj
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/96/J-20s.jpg/220px-J-20s.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/18/J-20_2011.jpg/220px-J-20_2011.jpg)
Prvé úvahy o bojovom lietadle novej generácie sa v Číne objavili už začiatkom 90-tych rokov. Išlo však len o teoretické práce, ktoré sa zaoberali možnosťami celkovej koncepcie a prípadným bojovým využitím nového lietadla.[6]
Koncom 90-tych rokov bol spustený program J-XX, v ktorom proti sebe stáli konštrukčné kancelárie Šen-jang a Čcheng-tu. Na prelome rokov 2007 a 2008 bol za víťaza výberového konania vyhlásený návrh spoločnosti Čcheng-tu, ktorý neskôr získal oficiálne označenie J-20. V roku 2008 boli vyrobené dva technologické demonštrátory s trupovými číslami 2001 a 2002. Prvý let bol ohlásený na apríl 2010, kvôli komplikáciám sa však presunul na začiatok roka 2011.
Motory
O pohon prototypov a prvých sériových lietadiel sa starajú dva ruské bližšie nešpecifikované motory z rodiny AL-31. Od roku 2019 boli nahradené čínskymi motormi WS-10C, ktoré však majú nižší výkon a kratšiu životnosť. Niektoré zdroje hovoria o použití nových ruských motorov AL-41F1A (Izdelije 117S) s ťahom 142 kN. Tieto motory sú pôvodne určené pre lietadlá Su-35S.
Do budúcnosti sa počíta s použitím čínskych motorov WS-15. Každý s maximálnym ťahom až 180 kN. Na vývoji týchto motorov sa začalo pracovať už v roku 2006. Prvý let s motormi WS-15 sa uskutočnil 29. júna 2023. Nové motory boli úspešne otestované na prototype J-20 so sériovým číslom 2052 v Chengdu Aircraft Corporation. Výkonnostné parametre a technické detaily motorov WS-15 nie sú známe. Z rozmazaných videí prototypu 2052 je však zjavné, že má výrazne skrátený vzlet než predchádzajúce J-20 poháňané motormi Al-31 alebo WS-10. Zároveň sa zdá, že nové motory majú výrazne nižšiu hlučnosť.
Výkonné motory umožňujú lietadlu let nadzvukovou rýchlosťou bez použitia prídavného spaľovania (tzv. supercruise).
Výzbroj
J-20 nesie zbrane v troch vnútorných šachtách. Najväčšia šachta sa nachádza v strednej časti trupu, do ktorej je možné umiestniť napríklad štyri čínske rakety stredného až dlhého dosahu PL-15 alebo najnovšie PL-21. Dve menšie šachty pre rakety krátkeho dosahu PL-9 a PL-10 sa nachádzajú napravo a naľavo od centrálnej šachty.[7][8]
Žiadne ďalšie informácie o kanónovej alebo protizemnej výzbroji nie sú momentálne k dispozícii.
Testovanie
Prvý let Čcheng-tu J-20 sa v sprievode lietadla Čcheng-tu J-10 uskutočnil 11. januára 2011. Let trval približne 15 minút.[9][10] Druhý let trvajúci 80 minút sa uskutočnil 17. apríla 2011 a tretí let, pri ktorom bol už aj zatiahnutý podvozok, sa uskutočnil 5. mája toho istého roku.[11][12]
Používatelia
- Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády - najnovšie odhady hovoria, že do začiatku júla 2023 vyrobila Čína 200 až 250 lietadiel J-20, pričom ďalšie stroje budú dodané v druhej polovici roku 2023. Očakáva sa, že v roku 2024 dosiahne produkčná kapacita 100 lietadiel ročne.[13]
Takticko-technické údaje
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/30/Chengdu_J-20.svg/220px-Chengdu_J-20.svg.png)
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 20,35 m
- Rozpätie: 13,47 m
- Výška: 4,45 m
- Plocha krídel: 78 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 19 400 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 36 300 kg
- Motor: 2× bližšie nešpecifikovaný Saturn-Ľuľka AL-31, 2× Šen-jang WS-10, alebo 2× Saturn-Ľuľka AL-41F1A (prototypy a prvé sériové stroje), 2× Si-an WS-15 s maximálnym ťahom 180 kN (budúce sériové stroje)
Výkony
- Najvyššia rýchlosť: 2+ M
- Dolet: 5 500 km (s prídavnými nádržami)
- Dostup: 20 000 m
Referencie
- ↑ 6th J-20 Stealth Fighter Rolls Out . 2014-12-23, . Dostupné online.
- ↑ China’s stealth fighter jet arsenal is growing . Defense One, 14 July 2016, . Dostupné online.
- ↑ Axe, David. "At What Cost Stealth?" The Diplomat, 31 January 2011.
- ↑ Chinese Stealth Fighter Makes First Flight . 11 January 2011. Dostupné online.
- ↑ SWEETMAN, William. China’s J-20 Stealth Fighter In Taxi Tests . 3 January 2011, . Dostupné online. Archivované 2011-11-20 z originálu.
- ↑ Čínske stíhacie lietadlá piatej generácie: J-XX a Čcheng-tu J-20 http://www.hitechweb.genezis.eu 2011-01-06
- ↑ HSU, Brian. China Claims Innovation in J-20 Weapons Bay Design | Aviation International News . Ainonline.com, . Dostupné online. Archivované 2014-09-14 z originálu.
- ↑ China Expects J-20 Stealth Fighter to Be Combat Ready in 2019 http://defense-update.com 2016-07-23
- ↑ Chinese Stealth Fighter Makes First Test Flight. The Wall Street Journal. Dostupné online .
- ↑ WALL, Robert. J-20 Completes First Flight . . Dostupné online.
- ↑ China stealth fighter "appears" to have made second flight . . Dostupné online. Archivované 2011-08-31 na Wayback Machine
- ↑ "Chinese J-20 stealth fighter makes third flight; landing gears folded." China Defence Mashup, 5 May 2011.
- ↑ JOE, Rick. China’s J-20 Gets Another Upgrade . thediplomat.com, 2023-08-01, cit. 2023-09-14. Dostupné online.
Pozri ajupraviť | upraviť zdroj
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čcheng-tu J-20
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk